21
Jul
2008

Liptov 29-31.08.08

Nízke Tatry - rozlohou je najväčším územím na Slovensku. Predstavuje mohutný horský chrbát, ktorý sa tiahne v smere Východ – západ v dĺžke viac ako 80 km a v šírke 30 km. Nízke Tatry tvoria rozvodie najdôležitejších vodných tokov na Slovensku /Váhu, Hrona, Hnilca a Hornádu/. Nachádza sa tu najhlbší a najdlhší jaskynný systém tvorí Demänovská jaskyňa Slobody, jaskyňa Mieru, Demänovská ľadová jaskyňa, Važecká jaskyňa a Bystrianska jaskyňa.

Nízke Tatry – Ohnište Piatok – 29.8.2008

Túru začneme Svidovskou dolinou žltou značkou popri starom kanóne – pamiatka na SNP. Pokračujeme dolinou až po veľký kameňolom po pevnej vozovke, potom sa dolina zužuje, nakoniec po tráve dosiahneme poľanovité Svidovské sedlo /1133m/ Od orient. Smerovníka ideme po zelenej značke hore k hustému lesu. V lese hneď strmo, sčasti upravenou serpentínkou pod bralné steny, ktoré sú vých. zakončením známych terás Ohnišťa. Ich pravým okrajom vedie chodník, ktorým prekonáme veľmi strmý zalesnený svah. Značkovaný chodník vyústi vpravo na rozsiahlu poľanu Ohnišťa. Na vrchol Ohnišťa /1538m/ideme vľavo podľa významových značiek – zelené trojuholníky. Vo vrcholových partiách má ráz zvlnenej krasovej plošiny, pretínajú ich priečne dlhé súvislé bralné rady oddelené úzkymi plošinami. Pod hlavným vrcholom je 125 m hlboká Ľadová priepasť, neďaleko známe Okno – 10 m vysoký sklaný otvor. Z vrcholu je výborný výhľad. Vrátime sa späť na zelenú značku, ktorou pokračujeme do Michalovského sedla /1400m/. Je to trávnatá priehyba v hrebeni Ohnišťa a Slemä. Vpravo, východne pod sedlom 3 min. je výdatný prameň, jediný na celej túre. Zo sedla serpentínovým chodníkom vystúpime na zalesnený vrchol Slemä /1470m/. Z neho ide krátka odbočka vľavo na západ k pamätnej tabuli a zvyškom soviet. Lietadla , ktoré tu stroskotalo počas SNP. Zo skaly je výhľad na Poludnicu a do Jánskej doliny. Vrátime sa na našu značku a upraveným chodníkom serpentínami zostupujeme na Brtkovicu. Tu sa pri rázcestníku napojíme na žltú značku vľavo do Stanišovského sedla. Odtiaľto pokračujeme červenou značkou. Najprv cez riedky les priamo po hrebeni trocha vľavo cez pás lúčin, trochu strmšie chodníkom medzi svrčiny a nakoniec už temer bez stúpaní na najvyšší bod Smrekovice /1277m/. Zo Smrekovice ideme strmým zostupom, ktorý spestrujú občasné výhľady na Liptov a Západné Tatry. Červenou značkou pokračujeme až k zotavovni Avena.

Západné Tatry – Baníkov Sobota – 30.8.2008

Západné Tatry sú horstvom náročnej pešej a vysokohorskej turistiky. Prakticky všetky výstupy na hrebene a vrcholy sú určené zdatným turistom. Nástupné pochody dolinami k úpätiam vrcholov sú dlhé, výškové rozdiely medzi dolinami a vrcholmi sú mimoriadne veľké. Túry dolinami sú pohodlné a bohaté na pekné prírodné scenérie. V záveroch dolín je pomerne veľa plies, ale všetky sú menších rozmerov. Najvyššie položené sú horné Bystré pleso /1894m/, Jamnické pleso /1834m/ a Smreczinski Staw /1226m/ na Poľskej strane v Koscieliskej doline. Mimoriadne bohato sú krasové javy, vrátane jaskýň, zastúpené na Poľskej strane pohoria. Medzi najpríťažlivejšie patria výstupy na končiare hlavného hrebeňa. Tieto túry poskytujú turistom nádherné zážitky – prechod bralným labyrintom, vzrušujúce preliezanie Troch kôp a Baníkova. Je to bez pochýb najkrajšia, najpestrejšia , najmohutnejšia hrebeňovka v našich horách. Vedie v celej dĺžke vysoko nad hranicou lesa a poskytuje nepretržité výhľady na obe strany pohoria. Je ťažké rozhodnúť, ktoré je krajšie. Celá oblasť je husto značkovaná a je pravým turistickým rajom. Najvyšším vrchom je Bystrá /2248m/. Ústie žiarskej doliny – asfaltovou cestou ideme spočiatku lesom, za druhým mostom les redne a ukazuje sa mohutný záver doliny. Cesta nás privedie priamo k Žiarskej chate. Od žiarskej chaty pokračujeme zelenou značkou spolu s modrou značkou až pod Prostredný grúň. Pokračujeme vpravo kamenistým svahom k drevenému prístrešku, za ním na trávnatú plošinu s malým Žiarskym plesom. Je tuná hojný výskyt svišťov. Miernym traverzom pokračujeme do Žiarskeho sedla /1919m/. Zo sedla vystupujeme po žltej značke širokým hrebeňom strmým kamenistým chodníkom na Plačlivé /2126m/. Je to ostrý bralnatý končiar, z ktorého pohľady, najmä do hĺbky patria k najúchvatnejším. Z Plačlivého ideme červenou značkou strmším zostupom pomedzi balvany do Smutného sedla /1965m/. Tu začína namáhavý exponovaný prechod, obťažnejšie miesta sú zabezpečené reťazami. Prechod sa odporúča len za pekného počasia. Spočiatku ideme miernym stúpaním, potom strmým skalnatým i trávou krytým hrebeňom na vrchol Prvej kopy. Ďalej postupujeme cez balvany po skalnatom hrebienku. Táto časť je zabezpečená reťazami. Rozorvaným exponovaným hrebeňom pokračujeme cez štrbiny a balvany až na hrebeňovitý vrchol Baníkova /2178m/. Je to štvrtý najvyšší vrch Západných Tatier so širokým rozhľadom na všetky svetové strany. Patrí k najpríťažlivejším končiarom pohoria. Z Baníkova ideme zelenou značkou po skalnatom hrebeni do plytkého sedielka a na skalnatý vrch Príslop /2145m/. Širokým trávnatým svahom ideme do Jaloveckého sedla /186m/, Pokračujeme pomedzi kosodrevinu, križujeme žľab pod Šarafiovýnm vodopádom a traverzom ideme až k symbolickému cintorínu. Odtiaľ je len skok na Žiarsku chatu, kde je požičovňa kolobežiek a za pár minút sa dá zbehnúť k autobusu. Baranec

Ústie Žiarskej doliny – žltou značkou po asfaltovej ceste, ktorá ide miernym stúpaním do lesa. Pri konci zákruty odbočíme doľava, do lesa. Pohodlne, chodníkom s hustými serpentínami ideme cez mohutný smrekový les až na hrebeň Starej stávky. Tam, kde sa končí súvislý les, na horskej lúčke je postavený prístrešok s pekným výhľadom. Odtiaľto je hrebeň skalnatý, porastený kosodrevinou. Za chvíľu sa kosodrevina tratí a ostáva iba tráva. Z nej strmým kamenistým chodníkom ideme na vrchol Baranca /2184m/. Je to tretí najvyšší vrchol Západných Tatier. Umožňuje široký výhľad na všetky svetové strany. Na vrchole je kamenný stĺp. Z vrcholu pokračujeme žltou značkou, spočiatku miernym, potom strmým, miestami sutinovým chodníkom do sedla a potom pokračujem na vrchol Smreka /2089m/. Mierne zvlneným hrebeňom zostúpime do Žiarskeho sedla /1919m/. Zo sedla zostup zelenou značkou na Žiarsku chatu podľa predošlého popisu.

Nízke Tatry – Poludnica Nedeľa – 31.8.2008

Z Liptovského Jána /654m/, z parkoviska ideme zelenou značkou cez potok vykladaným chodníkom k lesu. Strmou lesnou cestou pokračujeme k dvom nad sebou ležiacich pionierskym táborom a odtiaľ na širokú lyžiarsku zjazdovku. Jej ľavým okrajom popri lese veľmi strmo získavame výšku. Vľavo je horná stanica vleku. Hrebienkom vystúpime na rozsiahlu poľanu Rakytovicu /978m/, odtiaľto sú dobré výhľady na časť Liptova a Krakovu hoľu. Pokračujeme hore poľanou a za stáleho výhľadu sa blížime k masívu Poludnice. Pri rázcestníku sa napojíme na žltú značku priamo k lesu a od začiatku strmým namáhavým výstupom zdolávame zalesnený svah. Popri chodníku vyrastajú bralné stienky, veže a menšie terasy. Nakoniec trávnatým svahom prídeme na výhľadovú plošinu Prednej Poludnice. Odtiaľ spolu s modrou značkou ideme na Západnú Poludnicu. Poludnica /1549m/ je charakteristický, krásne sformovaný bralnatý zalesnený vrch severnej rázsochy Krakovej hole. Pod vrcholom vápence vytvárajú mohutné bralné rady s menšími jaskyňami. Má dva vrcholy. Je to územie s bohatou a a pestrou vápnomilnou kvetenou, jeden z najvďačnejších cieľov v Nízkych Tatrách. Z vrcholu pokračujeme modrou značkou, zostupujeme strmým svahom, kde začína bralný rad. Vpravo nad chodníkom je jaskyňa Strunga, v ktorej je drevený rebrík. Zostupujeme stále popod steny, v ktorých je veľa dutín. Zostupujeme na zalesnenú vyvýšeninu hrebeňa Kúpeľ /1268m/ a zostúpime do sedla pod Kúpeľom /1120m/. Tu sa napojíme na zelenú značku a obchádzame masív Poludnice cez poľanu Okrúhla /prameň a chatka/ a cez Rakytovicu ideme tou istou cestou do Liptovského Jána. Liptovský Ján /634m/, tur. Významná obec, centrum rekreácie s termálnymi bazénmi /zobrať si plavky/, známa už v 14. stor. Charakter zemianskej obce dokladá 17 zachovalých kaštieľov a kúrií rôznych slohov. Pôvodný gotický kostol z 15. stor., prestavaný, zachovaná časť pôvodných klenieb.

fotogaléria

kalendár

28.03.2024

Meniny má Soňa, zajtra Miroslav

užitočné odkazy

naši sponzorzi