aktuálne informácie
Drahová
Veporské vrchy sú geomorfologický celok Slovenského rudohoria. Ich najvyšším vrchom je Fabova hoľa (1 438,8 m n. m.), najvýraznejším zasa Klenovský Vepor (1 338 m n. m.). Drahová leží na južnom okraji centrálnej časti Veporských vrchov, v hrebeni, vedúcom z Dlhého grúňa (1 061 m n. m.) južným a neskôr východným smerom cez Čierťaž (1 102 m n. m.). Viac ...
Poľana
Poľana je najvyššie sopečné pohorie Slovenska. Má zachovalé pralesovité spoločenstvá, vzácne rastlinstvo a živočíšstvo s mnohými chránenými druhmi, prírodné výtvory a zachovalú zeleň okolo lazníckych osád. Leží na severovýchodnom okraji Slovenského stredohoria. Na juhu a západe susedí so Zvolenskou kotlinou, na severe a východe zasahuje do Volovských vrchov. Najvyšším vrchom je Poľana 1458 m. Viac ...
Schladming
Ubytovanie: hotel Timmelbauerhof – Ramsau am Dachstein /polpenzia/ Viac ...
Salatín
Najtypickejším slovenským horstvom sú Nízke Tatry ktoré sú akoby epicentrom Slovenska. Aj keď nie sú najvyšším horstvom, u nás majú mnohé prednosti. Sú najrozsiahlejším chráneným územím. Pramenia tu najvýznamnejšie rieky, územie má najbohatší krasový systém a výskyt minerálnych prameňov.Tiahnu sa medzi údolím Váhu a Hrona, od západu na východ ako mohutný, takmer 80 km dlhý horský val. Členia sa na dva podcelky, ktoré dostali názov podľa svojich najvyšších vrchov. Na západe sú to Ďumbierske Tatry. S početnými bočnými rázsochami dosahujú šírku až 35 km. Na západe ich od Veľkej Eatry ohraničuje cesta Banská Bystrica – Ružomberok. Patria medzi vysoko položené pohoria a výrazne vystupujú nad susedné horstvá. Ako mohutná horská hradba na strednom Slovensku oddeľujú Pohronie od Liptova. Temer 70 % územia Nízkych Tatier pokrývajú zmiešané a ihličnaté lesy, ktoré vo vyšších polohách prechádzajú do porastov kosodreviny a hôľneho pásma. Dobré životné podmienky tu majú aj veľké šelmy-medveď, rys ostrovid a vlk. Najvyšším vrchom je Ďumbier 2043 m. Viac ...
Hrdoš
Pohorie sa tiahne od sútoku Oravy a Váhu pri Kraľovanoch a južne vedie hranica dnom doliny Váhu, teda priamo po rieke až k vodnému dielu Liptovská Mara. Ďalej prebieha hranica po severnom okraji vodnej nádrže, odkiaľ dolinou Kvačianky a vyššie Suchou dolinou na Hutianske sedlo, kde začína hlavný hrebeň Západných Tatier. Západná časť Chočských vrchov od Šípa po Čebrať bola pričlenená k Veľkej Fatre, hoci z turistického hľadiska dolina Váhu, železničná trať a hlavná cesta tvoria výraznú hranicu od Fatry. Pre pohorie je typické, že vlastne nemajú súvislý hlavný hrebeň. Sú samostatnými masívmi vrcholov oddelenými hlbokými dolinami. Najvyšším vrcholom pohoria je Veľký Choč 1611 m. Viac ...
kalendár
Meniny má Terézia, zajtra Vladimíra