Baníkov

V dňoch 29. – 31. júla 2011 uskutočnili členovia Klubu turistov Šurany výstupy v Západných Tatrách. Sobotňajšie ráno bolo zvlášť nepríjemné. Hustá sivá hmla, z ktorej sa trúsili drobné dažďové kvapky.

Podľa programu nás čakala najťažšia túra v tomto roku, ktorá je náročná aj za pekného počasia. Asi nikto z nás neveril, že ju prejdeme celú. A tak sme o pol ôsmej vyrazili z chaty Kožiar po asfaltke Žiarskou dolinou na Žiarsku chatu /1300 m/. Od chaty sme pokračovali kamenistým svahom pomedzi kosodrevinu na trávnatú plošinu s malým Žiarskym plesom, kde hmla končila a otvorila sa celá dolina. Miernym traverzom sme vystúpili do Žiarskeho sedla /1917 m/. Tu sa nám naskytol krásny pohľad do Jamnickej doliny, na susedný Ostrý Roháč /2084 m/, Volovec /2068 m/ a celý hrebeň Jakubinej /2194 m/. Zo sedla nasledoval namáhavý výstup strmým kamenistým chodníkom na ostrý bralnatý končiar Plačlivé /2126 m/. Tu sa opäť spustila hustá hmla. Z vrcholu nasleduje ešte strmší zostup medzi balvanmi cez divo rozorvanom hrebeni, ktorý kolmo spadá do Smutnej doliny a Smutného sedla /1965 m/. Hustá, priam nepreniknuteľná hmla neustupovala, a tak sme sa rozhodli zostúpiť dolu k chate, ale padlo aj zopár návrhov – aspoň kúsok si vychutnať exponovaný namáhavý prechod cez Tri kopy /2154 m/ – zabezpečený reťazami. Nakoniec padlo rozhodnutie – ide sa ďalej! Na vrchol Hrubej kopy /2158 m/. Po južnom úbočí hrebeňa sme stúpali do žľabu pod Baníkovskou Ihlou a nasledoval najexponovanejší úsek rozorvaným, exponovaným hrebeňom po reťaziach cez štrbiny a balvany na vrchol Baníkova /2178 m/, ktorý je v poradí štvrtý najvyšší vrch Západných Tatier. Odtiaľ sme zostupovali skalnatým hrebeňom cez Príslop /2145 m/ do trávnatého Jaloveckého sedla a serpentínami pomedzi kosodrevinu križujeme žľab pod Šarafiovým vodopádom k symbolickému cintorínu pri Žiarskej chate, odkiaľ pokračujeme na chatu. V nedeľu sme sa prebudili do hmlistého a upršaného rána. Počasie ešte horšie ako predošlí deň. Napriek tomu, po sýtych raňajkách vyrážame žltou značkou, lesnou cestou, miernym stúpaním starým lesom. Tam, kde končí súvislý les je už hrebeň skalnatý, porastený kosodrevinou. Nakoniec, strmým kamenistým chodníkom sme pokračovali až na vrchol Baranca /2184 m/, ktorý je tretí najvyšší vrch Západných Tatier. Zima a chlad sa najlepšie zdoláva pohybom a tak hneď zostupujeme strmým, skalnatým , miestami sutinovým chodníkom do sedla medzi Barancom a Smrekom. Akoby sa počasie na nás vyvŕšilo, začal fúkať silný, nepríjemný vietor. Hmla napriek tomu neustupovala. Zo sedla vystupujeme po úzkom hrebeni cez skalné hrby na vrchol Smreka /2089 m/. Tiahlym , mierne zvlneným hrebeňom zostúpime do Žiarskeho sedla a za stáleho dažďa, celí premočení, zostupujeme k Žiarskej chate a dolinou dolu k autobusu. Nasledovala cesta domov, plná nových zážitkov.

…a ako to bolo naplánované.

Pohorie: Západné Tatry Termín: 29. – 31. 7.2011

Západné Tatry sú druhé najvyššie horstvo Slovenska. Nadmorská výška vrcholov Západných Tatier je oproti Vysokým Tatrám priemerne o 300 m nižšia. Kým vo Vysokých Tatrách prevládajú ostro členené vrcholy, skalnaté hrebene a rázsochy, v Západných Tatrách prevládajú miernejšie tvary, ploché trávnaté chrbty a rázsochy. Tvoria jednotný celok tiahnuci sa od hraničného prechodu s Poľskou ľudovou republikou pozdĺž štátnych hraníc až do Ľaliového sedla nad Kôprovou dolinou. Do vnútra vysielajú hlboké doliny od Oravy po západnú hranicu Liptova. Hlavný hrebeň je 37 km dlhý a jeho vrcholy vystupujú prevažne nad 2000 m. Nemá veľké výškové rozdiely a preto umožňuje ľahký prechod. Najvyšším vrcholom je Bystrá 2248 m a druhým Jakubina 2194 m. Západné Tatry patria medzi najkrajšie horstvá Slovenska. Celé toto územie tvorí Tatranský Národný Park. 2. deň: Z ústia Žiarskej doliny 770 m začíname modrou značkou po asfaltovej ceste ktorá vedie až po Žiarsku chatu. Kúsok za parkoviskom po pravej strane sa nachádza jaskyňa kde sa na spiatočnej ceste môžeme zastaviť. Kto nechce ísť po asfaltke, asi 100 m za jaskyňou môže odbočiť vľavo cez potok a pokračovať pekným chodníkom lesom, čo je omnoho krajšie ako po ceste, skoro až po Žiarsku chatu 1300 m. Od chaty pokračujeme zelenou značkou spolu s modrou až pod Prostredný grúň. Od rázcestníka vpravo, kamenistým svahom upraveným chodníkom prejdeme na trávnatú plošinu s malým Žiarským plesom 1833 m. V týchto miestach je možnosť pozorovať svišťov. Z trávnatej plošiny pokračujeme miernym traverzom do Žiarskeho sedla 1917 m. Tu sa nám naskytne pekný pohľad na Ostrý Roháč 2084 m do Jamnickej doliny a na hrebeň Jakubinej. Zo sedla ideme ďalej žltou značkou vľavo širokým hrebeňom strmým kamenistým chodníkom na Plačlivé 2126 m. Je to ostrý bralnatý končiar, ktorý spolu so susedným Ostrým Roháčom tvorí najcharakteris­tickejšiu skupinu v Roháčoch. Z vrcholu sú kruhové pohľady najmä do hĺbky Smutnej doliny a na Roháčske plesá. Tu sa napojíme vľavo na červenú značku a nasleduje zostup medzi balvanmi s peknými výhľadmi na Baranec a Baníkov, do Smutného sedla 1965 m. Zo sedla nasleduje namáhavý exponovaný prechod, obtiažnejšie miesta na hrebeni sú zabezpečené reťazami. Zo sedla spočiatku miernym stúpaním, potom strmým skalnatým hrebeňom vyjdeme na vrchol Prvej kopy. Ďalej postupujeme cez balvany a široké platne zabezpečené reťazami na vrchol Druhej kopy. Zostúpime cez úzke štrbiny do sedla medzi Druhou a Treťou kopou a popri skalnom rebre na vrchol Tretej kopy. Z Tretej kopy ľahkým skalnatým a trávnatým hrebeňom prídeme na vrchol Hrubej kopy. Potom rozorvaným exponovaným hrebeňom pokračujeme cez balvany na hrebeňovitý vrchol Baníkova 2178 m – v poradí štvrtý najvyšší vrch Západných Tatier. Patrí k najpríťažlivejším končiarom pohoria. Široký krásny výhľad. Z Baníkova budeme schádzať zelenou značkou cez Príslop 2145 m do širokého trávnatého Jaloveckého sedla 1856 m. Ďalej pomedzi kosodrevinu križujeme žľab pod Šarafiovým vodopádom a upraveným chodníkom zostupujeme popri symbolickom cintoríne k Žiarskej chate. Pri chate je možnosť požičať si kolobežku. Časy: Ústie – Žiarska chata 1,30 hod. – Žiarske sedlo 3,20 hod. – Plačlivé 3,50 hod. – Smutné sedlo 4,20 hod. – Baníkov 6,35 hod. – Žiarska chata 8,20 hod. – Žiar 9,20 hod. 3. deň: Od Žiarskej doliny odbočíme doprava žltou značkou spolu s červenou po asfaltke. Pri konci zákruty odbočíme doľava do lesa. Pokračujeme chodníkom hustými serpentínami cez mohutný smrekový les až na hrebeň Starej Stávky 1300 m, na horskej lúčke je postavený prístrešok s pekným výhľadom. Ďalej ideme chodníkom cez kosodrevinu až po ďalší vrcholec. Tu sa kosodrevina tratí a ostáva široká trávnatá priehyba. Z nej pokračujeme strmým kamenistým chodníkom až ku kamennému stĺpu na vrchole Baranca 2184 m. Tretí najvyšší vrch Západných Tatier, ležiaci v rozvetvenej rázsoche pohoria, ktorá oddeľuje Žiarsku a Jamnícku dolinu. Do oboch dolín sa zvažuje strmými svahmi. Je tu dobrý vyhliadkový bod na všetky svetové strany. Z Baranca zostupujeme strmým skalnatým hrebeňom do sedla medzi Barancom a Smrekom. Po úzkom hrebeni mierne nahor na vrchol Smreka 2072 m. Potom zvlneným trávnatým hrebeňom zostúpime do Žiarskeho sedla. Odtiaľ zostup na Žiarsku chatu a Žiaru. Časy: Žiar. Dolina – Stará Stávka 1,30 hod. – Baranec 3,45 hod. – Žiarske sedlo 5,15 hod. – Žiarska chata 6,45 hod. – Žiar 7,45 hod.

fotogaléria