Bralce

Pohorie: Štiavnické vrchy
Dátum a čas odchodu: 24. 03. 2018 o 07:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Štiavnické vrchy sú našim najväčším sopečným pohorím. Je tu zastúpená celá škála sopečných hornín. Pohorie nemá vyvinutý hlavný hrebeň. Hrebene a chrbty sa striedajú s dolinami.

Rudy obsahujúce viaceré kovy sa ťažili v okolí Banskej Štiavnice a Hodruše Hámrov. Dodnes sú súčasťou povrchových tvarov a patria ku krásam tohto kraja. Vytvorili tu jedinečný banský vodohospodársky systém vodných nádrží, nazývanými tajchy. Najvyšším vrchom je Sitno 1009 m, ktoré je vidieť i zo Šurian. Z jeho vrcholu vidieť Ostrihomskú baziliku, Veľký Fatranský Kriváň i Lomnický štít. Túru začíname v Lehôtke pod Brehmi 239 m, žltou a zelenou turistickou značkou. Po krátkom výstupe na rázcestí opustíme zelenú a po žltej vystúpime na bralnatú plošinu ku krížu, na vrchol Szabóovej skaly 353 m. Z jej vrcholu je výhľad na Žiarsku kotlinu a Vtáčnik. Tou istou trasou sa vrátime na kótu pri Mlyne 240 m. Krátkym miernym stúpaním prídeme k smerovníku Bralce. Odtiaľto ideme doľava po zelenej značke. Okruh je jednosmerný. Prevýšenie neveľké, stúpame lesom. Je tu prvé sedenie a vyhliadka chránená zábradlím. Prichádzajú prvé skalné bralá, prvé schodíky a skalné previsy. Prichádzame k skalnému oknu. Popadané skaly sú obrastené krásnym sýtozeleným machom. Pokračujeme ďalej, už vidíme vrchol Kečky, pod ním je sedenie s ohniskom a zvláštne dva guľaté mlynské kamene. Nad nami čnie skala – hlava jaštera. Na vrchol vylezieme úzkou štrbinou zaistenou reťazovými schodíkmi. Na vrchole Kečky 440 m sú prepadliská chránené zábradliami. Z vrcholu schádzame kovovým a reťazovým rebríkom. Chodník sa stáča vpravo do krátkej rokliny. Tiež sa tu nachádza mlynský kameň ako pod vrcholom. Ešte jedna krátka roklina na ktorej stojí malá, asi 5 m skalná ihla. Ideme kúsok lesom a vychádzame na Janovej lúke 421 m. Po vyjdení z lúky sa však značka stratí. Asi po 500 m zostupe žľabom prídeme na zelenú, ktorá nás ťahá vpravo. To by sme išli okruh odznova a odbočíme teda vľavo a potom zelenou dolu, naspäť k smerovníku.

Časy: Lehôtka pod Brehmi 239 m – Szabóova skala 353 m, 0,30 hod. – Lehôtka pod Brehmi 0,50 hod. – Bralce – Lehôtka pod Brehmi 4,50 hod.

Bralce

Je sobota, 24. marec, krásne slnečné ráno a členov Klubu turistov Šurany čaká prvá jarná túra. Tento krát sme si za cieľ vybrali pohorie Štiavnické vrchy, ktoré sú našim najväčším sopečným pohorím. Najvyšším vrchom je Sitno 1009 m, ktoré je vidieť i zo Šurian. Z jeho vrcholu vidieť Ostrihomskú baziliku, Veľký Fatranský Kriváň a za pekného počasia i končiare Vysokých Tatier s Lomnickým štítom. Túru začíname v obci Lehôtka pod Brehmi. Spočiatku stúpame lesom, až sa dostávame na hrebeň. Pokračujeme na bralnatú skalnú plošinu Szabóovej skaly 349 m, na ktorej je umiestnený kríž. Z vrcholu sa nám naskytne pekný výhľad. Lehôtku pod Brehmi a Hliník nad Hronom máme ako na dlani. V diaľke sa tiahne hrebeň Vtáčnika s jeho vrcholom a Kláštorná skala. Po krátkom oddychu sa vraciame naspäť a presúvame sa ku kóte Pri Mlyne. Zelenou značkou vystupujeme k smerovníku Bralce, odkiaľ začína okružná túra. Tu odbočujeme vľavo a za chvíľu nasleduje prvé sedenie s vyhliadkou chránenou zábradlím. Pod nami obdivujeme Szabóovu skalu, na ktorej sme pred chvíľou stáli. Chodník pokračuje ďalej na sever. Zo suchého lesa prichádzame na severnú stranu, do oázy zelene. Prichádzajú prvé skalné bralá. Začínajú prvé schodíky tvorené drevenými kladami. Jasne vidieť sopečnú štruktúru skál. Pod skalami sa črtajú nejaké diery, ale keď prídeme bližšie, sú to len skalné previsy. Prichádzame ku skalnému oknu, čo je zvláštnosť v sopečnom pohorí. Popadané skaly sú obrastené krásnym sýtozeleným machom. Pokračujeme ďalej a už vidíme vrchol Kečky. Pod ním je sedenie a zvláštne dva guľaté mlynské kamene. Nad nami čnie skala „hlava jaštera“. Na vrchol vyliezame úzkou štrbinou, zaistenou reťazovými schodíkmi. Na vrchole Kečky 440 m sa nachádzajú prepadliská chránené zábradliami. Z vrcholu schádzame kovovým a ďalším reťazovým mostíkom. Chodník sa stáča do krátkej rokliny. Tiež sa tu nachádza ďalší mlynský kameň ako pod vrcholom. Nasleduje ešte jedna krátka roklina, na konci ktorej stojí malá, asi 5 m vysoká skalná ihla. Prejdeme kúsok lesom a dostaneme sa na Janovú lúku 421 m. Po prechode lúkou prichádzame k zamrznutému jazierku. Lesnou cestou pokračujeme k autobusu. Cestou domov sa zastavujeme ešte v Žarnovici, časti Revištské Podzámčie, odkiaľ vystupujeme na hrad Revište. Je situovaný nad Žiarskou kotlinou, v okrajovej časti pohoria Vtáčnik. Postavený bol na začiatku 14. storočia. Z hradu sa nám naskytne pekný výhľad na údolie Hrona s panorámou Štiavnických vrchov. Ďalšiu, i keď nenáročnú ale peknú túru máme za sebou. Nasledujúca nás zavedie do pohoria Žiar.

Gabriel Jóžeffi a Jaroslav Bolcha

fotogaléria