Brankov

Pohorie: Nízke Tatry
Dátum a čas odchodu: 24. 06. 2017 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Národný park Nízke Tatry svojou pestrosťou a krásou krajiny patria medzi najvýznamnejšie horstvá Slovenska. Rozprestierajú sa od Váhu na severe, po Hron na juhu, a od Šturca na západe po sedlo Besník na východe. Dosahujú dĺžku asi 100 km a maximálnu šírku 30 km.

Sedlo Čertovica 1238 m, ich rozdeľuje na dve časti – na západnú časť Ďumbiersku, podľa najvyššieho vrchu Ďumbier 2043 m a východnú časť Kráľovohoľskú, s najvyšším vrchom Kráľova hoľa 1946 m. Tvoria rozvodie Váhu, Hrona, Hnilca a Hornádu. Nachádza sa tu najdlhší jaskynný systém na Slovensku. Lesy pokrývajú takmer 67 % územia. Prevládajú smreky s prímesou jedle a buka. Nad hornou hranicou lesa je pásmo kosodreviny, hore prechádzajúce do hôľneho pásma.

Túru začíname v Bielom Potoku, miestnej časti Ružomberka. Celá cesta je vyznačená zelenou turistickou značkou, ktorou stúpame do sedla Brdisko. Zo sedla je v ľavo krátka odbočka na vyhliadku Borovnisko. Zo sedla nasleduje strmý výstup na rovnejší hrebienok a popri ňom na širší zalesnený chrbát a na dlhší vodorovný hrebeň. Ním prejdeme pod končiar Ostrého a strmým výstupom na skalnatý vrchol Ostrého 1067 m. Je to ostrý vápencový končiar s rozhľadom. Po skalách a tráve zostúpime do sedla Teplice 945 m. Potom pokračujeme lesnou cestou strmým výstupom cez Krivany 1038 m na Brankov 1177 m. Hrebeňom prechádzame cez Kozol 1157 m, odkiaľ nasleduje strmý zostup do sedla Jama 1002 m. Hôľnatým hrebeňom vystúpime na Veľký Brankov 1134 m. Zostupujeme dolinou Vyšný Brankov. Vpravo popri potoku je odbočka k Brankovskému vodopádu. Je to charakteristická pekná bralná stena – Kurucká skala, kde je 55 m vysoký vodopád. Od vodopádu sa vrátime späť na zelenú značku a zostúpime do Podsuchej 560 m. Je to osada početných rekreačných chát v Revúckej doline.

Časy: Biely Potok 525 m, – sedlo Brdisko 775 m, 0,40 hod. – Kutiny 889 m, – Ostré 1067 m, 1,25 hod. – sedlo Teplice 945 m, 1,35 hod. – Krivany 1038 m, – Brankov 1177 m, 2,35 hod. – Kozol 1157 m, – sedlo Jama 1002 m, – Veľký Brankov 1134 m, 3,35 hod. – Brankovský vodopád – Podsuchá 560 m, 5,10 hod.

Prechod cez hrebeň Brankov.

Kto vie, čo priťahuje turistov do Nízkych Tatier, či je to krása hrebeňových výhľadov, šum lesa, zeleň lúčnych kobercov, bohatstvo skalných stien, obdiv vodopádov, alebo liečivá sila minerálnych prameňov. A tak sa členovia Klubu turistov Šurany v jeden horúci letný deň vybrali na hrebeňovú túru v západnej časti Nízkych Tatier, cez Veľký Brankov. Začínali sme zelenou značkou v Bielom Potoku, miestnej časti Ružomberka. Spočiatku sme vošli do lúčnatej kotlinky nad obcou, kde sme si nadišli k osamelej skale týčiacej sa nad obcou, pri ktorej už bola nachystaná vatra na pálenie Jánskych ohňov. Po zhotovení zopár záberov sme pokračovali strmším chodníkom cez les do sedielka Brdisko. Tento krát sme výstup lesom uvítali, nakoľko koruny stromov nám aspoň trochu zatienili horúce lúče slnka. Zo sedla sme strmo stúpali na širší zalesnený chrbát, ktorým sme pokračovali až na vrchol Ostrého 1067m. Naskytol sa nám výhľad na Malú Fatru s Kriváňmi, Chleb, Stoh, Rozsutec a pod ním učupený Šíp a hrebene Chočských vrchov s majestátnym Chočom, na ktorý sme vystúpili v predošlej turistickej akcii. V pozadí sa leskla hladina Liptovskej Mary a nad ňou sa vynímali končiare Západných Tatier. Grúne, po ktorých vystupujeme, strmo spadajú na východe do Ludrovskej doliny a hrebeň Salatína a na západe do Revúckej doliny a Smrekovicu. Po skalách a tráve zostupujeme do sedla Teplice. Pokračujeme hrebeňom, ktorý odrazu strmo končil a pre polom značky nikde nevidieť. Niektorí sa rozhodli schádzať strmo dolu a niektorí sa zase kúsok vrátiť a hľadať značku. O chvíľu sa nám aj tak stratila a brodili sme sa cez pováľané stromy bez chodníka až na Brankov 1177 m. Pred nami obdivujeme hrebene Veľkej Fatry – Zvolen, Čierny kameň, Ploskú, Rakytov a Smrekovicu. Po krátkom odpočinku nasledoval nekonečne dlhý a strmý zostup do sedla Jama, aby sme znova po slnečnej lúke mohli stúpať na Veľký Brankov 1134 m. A z vrcholu nasleduje opäť strmý zostup horskou lúkou a neskôr lesom. Dolina, ktorou strmo zostupujeme, akoby ani konca nemala. Zostupujeme popod bralá zvané Kurucká skala a na rázcestníku ešte odbočíme k Brankovskému vodopádu, ktorého výška je 55 m. Vrátime sa späť k rázcestníku a pokračujeme posledným úsekom, až sme konečne vyšli z lesa na cyklotrasu, kde nám šípky na smerovníku oznamovali, že Ružomberok je vpravo a Korytnica vľavo. Srdečná vďaka za túto informáciu, bez ktorej by sme na to v živote neprišli. Lenže naším cieľom bola Podsuchá a značky nikde. Chceli sme si pomôcť turistickou mapou NT č. 122, na ktorej však spomínaný úsek chýbal a tak sa každý mohol slobodne rozhodnúť, ktorým smerom sa vybrať ďalej. Po blúdení sme konečne dorazili do cieľa. Bolo horúce sparné popoludnie, keď najlepšie chutí orosený pohár piva a tak sme dnešný deň ukončili v kolibe v Podsuchej. Ďalšia turistická akcia nás zavedie do Českého a Saského Švýcarska.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria