Chabenec

Pohorie: Nízke Tatry Termín: 13.9.2014 Odchod: 5.30 hod.

Nízke Tatry predstavujú samostatný celok rozprestierajúci sa v centrálnej časti Slovenska. Delia sa na dva podcelky nesúce názvy podľa najvyšších vrchov. Na západe je to Ďumbierska časť podľa najvyššieho vrchu Ďumbiera 2043 m a na východnú časť Kráľovohorskú podľa Kráľovej hole 1948 m. Rozdeľuje ich cesta č. 72 v sedle Čertovica. Hlavný hrebeň tvorí takmer 80 km dlhý súvislý hrebeň s nadmorskou výškou 1500 – 2000 m. Má prevažne hôľnato–skalnatý povrch. Svojou rozlohou je najväčším národným parkom na Slovensku. Nízke Tatry tvoria rozvodie najdôležitejších vodných tokov: Váhu, Hrona, Hnilca a Hornádu. Všetky tieto rieky pramenia pod Kráľovou holou. Naša túra sa začína za sedlom Prievalec 1102 m a osadou Železné. Zelenou turistickou značkou pôjdeme k horárni Kapustisko a pokračujeme do horskej osady Magurka 1050 m, ktorá vznikla v stredoveku ako banícka osada. Z Magurky ideme spočiatku vozovou cestou a ďalej pokračujeme čoraz strmším a namáhavejším výstupom až na hôľnatú zníženinu hrebeňa, do sedla Ďurkovej. Tu sa napojíme na červeno značenú cestu hrdinov SNP. Nasleduje dlhý rovnomerný výstup širokým hôľnatým chrbtom Chabenca. Sprava sa pripojí modrá a spolu s ňou ideme cez malú priehybku na najvyšší bod Chabenca. Chabenec 1955 m, je to mohutný horský hôľnatý masív medzi sedlom Ďurkovej a Kotliskami. Z vrcholu sú nádherné kruhové výhľady. Vraciame sa naspäť cez Ďurkovú 1750 m. Je to málo výrazný skalný vrchol, dvíhajúci sa v hlavnom hrebeni na Zámostskú hoľu 1612 m. Kto chce, môže žltou značkou zostúpiť popri zrúcaninách budovy bašovne na Magurku a do Železného, alebo pokračovať cez sedlo Latiborskej hole 1547 m, kde je tiež odbočka, modrou na Magurku. Zdatnejší pokračujú krátkym výstupom na hôľnatý vrchol Latiborskej hole 1648 m. Strmo zostupujeme a traverzujeme blízky vrchol Veľkej hole 1640 m a širokou rovnou pláňou trávnatým chodníkom pokračujeme do sedla pod Skalkou 1476 m. Tu opustíme červenú magistrálu a žltou značkou zostupujeme vpravo do lesného pásma a dobre vychodeným chodníkom, strmým klesaním zostúpime do Liptovskej Lúžnej 717 m.

Časy: Železné 970 m – Kapustisko 0,30 hod. – Magurka 1050 m, 1,00 hod. – sedlo Ďurkovej 1709 m, 3,00 hod. – Chabenec 1955 m, 3,45 hod. – sedlo Ďurkovej 4,20 hod. – Ďurková 1750 m – sedlo Zámostská hoľa 1591 m, 5,05 hod. – Magurka 6,05 hod. – Kapustisko 6,35 hod. – Železné 7,20 hod.

Sedlo Zámostská hoľa 1591 m, 5,05 hod. – sedlo Latiborskej hole 1547 m, 5,25 hod. – Latiborská hoľa 1648 m, 5,55 hod. – sedlo pod Skalkou 1476 m, 6,55 hod. – Dolné Želiská 8,05 hod. – Liptovská Lúžna 8,35 hod.

„ Je deštivý den, je deštivý den, nebe je vodopád…“

V sobotu, 13. septembra 2014 členov Klubu turistov Šurany čakala ďalšia náročnejšia túra v Nízkych Tatrách. Cieľom bol Chabenec, 1955 m vysoký vrch ležiaci na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Dlhodobé dažde a tiež ani sobotné ráno neveštili nič dobré. Cestou autobusom sa uvažovalo o náhradnom programe, no nakoniec sa rozhodlo ísť podľa pôvodného plánu s vynechaním Chabenca. Túru začíname v sedle Prievalec 1101 m, čo je hlboké sedlo v severnej bočnej rázsoche Latiborskej hole medzi Lúžňanskou a Železnianskou dolinou. „Je deštivý den, je deštivý den, nebe je vodopád… .“ Obliekajú sa pršiplášte a vyťahujú dáždniky. Zostupujeme dolu úbočím skalnatou cestou k horárni Kapustisko a po chvíli vchádzame do Magurky 1036 m, starej baníckej osady s drevenými domami. Z Magurky žltou turistickou značkou, rovnomerne stúpajúcim lesným chodníkom prídeme k pásmu kosodreviny. Predierame sa ňou až na strmý, trávnatý svah nevýrazného sedielka na hlavnom hrebeni, na Zámostskú hoľu 1612 m. Po náročnom výstupe, zablateným lesným chodníkom a serpentínami sme sa dostali do vyšších polôh, kde nás po nohách sprava aj zľava šľahali vetvičky kosodreviny. Pokračujeme červenou značkou, cestou hrdinov SNP na Latiborskú hoľu 1643 m. Pohľad do diaľky sme si žiaľ vychutnať nemohli. Všade vládla hustá hmla a fúkal silný vietor, takže celý výstup po červenej značke na sprevádzala viditeľnosť maximálne na niekoľko desiatok metrov. Jednoducho sme boli v oblakoch. Hlavné však bolo, že prestalo pršať. Aj na vrchole Latiborskej hole sme sa dlho nezdržiavali, pretože studený vietor si neoddýchol ani na chvíľu a tak po spoločnej fotografii bolo treba ísť ďalej. Schádzame do sedla pod Skalkou 1500 m a strmým zostupom pokračujeme žltou značkou do Liptovskej Lúžnej. V závetrí lesa sme si dopriali zaslúžený oddych spojený s občerstvením z vlastných zásob. Bez jediného lúča slnka a nádeje schádzame nepríjemnou cestou zavalenou množstvom ihličnatých stromov do osady Liptovská Lúžna. Predierame sa pomedzi popadané stromy a brodíme sa rozvodneným chodníkom. V popoludňajších hodinách sa počasie konečne umúdrilo a my sme mali možnosť zahľadieť sa na protiľahlé svahy s pasúcimi sa ovcami. Unavení a zablatení, sme sa všetci poschádzali v liptovskej krčmičke. Vzhľadom k tomu, že sme Chabenec 1955 m nezdolali, o rok si chceme tvýstup zopakovať. Ďalšia turistická akcia nás zavedie na Poľanu 1458 m.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria