Chleb

Pohorie: Malá Fatra
Dátum a čas odchodu: 17. 09. 2016 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Malá Fatra patrí medzi vysoké pohoria Slovenska s veľmi bohatou a zachovalou prírodou. Nádherný ráz krajiny vytvára rozdielny povrch horstva, kde menej zaoblený trávnatý hrebeň kopcov kontrastuje s bralnými, rozličnými skalnými útvarmi a tiesňavami olemovanými s hlbokými dolinami.

„Odtrhol som kvetinku – zvädla mi, chytil som motýľa – zahynul mi v dlani, pochopil som, že krásy sa možno dotknúť iba srdcom.“

Perlou pohoria a najznámejším turistickým centrom je Vrátna. Nachádza sa v katastri rázovitej obce Terchová 514 m. V roku 1688 sa tu narodil Juraj Jánošík. Obec je preslávená aj svojráznym folklórom, ľudovou muzikou a spevom. Do Vrátnej z Terchovej sa vchádza cez Tiesňavy – významný kaňon v prelome potoka Vrátňanka, medzi Sokolím a Bobotami s bizarnými skalnými útvarmi a kaskádami. Najvyšší vrch Malej Fatry je Veľký Kriváň 1709 m. Začíname od chaty Vrátna 750 m, kde je dolná stanica kabínkovej lanovky, ktorou sa vyvezieme do Snilovského sedla 1524 m. Zo širokého Snilovského sedla vychádzame červenou turistickou značkou na vrchol Chlebu 1646 m. Pod jeho vrcholom stála známa Chata pod Chlebom, ktorá 12.4.1982 zhorela. V jej blízkosti postavili bufet. Z vrcholu zostupujeme cez Hromové do sedla za Hromovým 1550 m a cez Steny ďalej na vrchol Poludňového grúňa 1459 m a zostúpime do hlbokého trávnatého Stohového sedla 1230 m. Odtiaľ vystupujeme cez mohutný široký horský chrbát na vrchol Stohu 1607 m, ktorý pripomína stoh slamy. Lúčnatý vrchol poskytuje nádherný kruhový výhľad na Malú a Veľkú Fatru. Medzi Stohom a Veľkým Rozsutcom 1610 m v sedle Medziholie 1185 m stála chata pod Rozsutcom, ktorá 17. 1. 1985 vyhorela. Zo Stohu schádzame zelenou turistickou značkou po lúkach strmo dolu cez malé sedieko 1214 m na Žobrák 1308 m. Z ľavej strany obchádzame Suchý vrch 1267 m. Cesta nás privedie až k hlavnej železničnej trati od Vrútok a popri nej prídeme priamo na nástupište železničnej stanice Kraľovany, odkiaľ vychádzajú vlaky na Oravu a podchodom prídeme do vestibulu . Obec Kraľovany 400 m, leží pri sútoku riek Oravy a Váhu.

Časy: Snilovské sedlo 1524 m, – Chleb 1646 m, 0,30 hod. – sedlo za Hromovým 1550 m, 0,45 hod. – Steny – Poludňový Grúň 1459 m, 1,30 hod. – Stohové sedlo 1230 m, 2,00 hod. – Stoh 1607 m, 2,45 hod. – Žobrák 1308 m, 3,45 hod. – Kraľovany 430 m, 5,40 hod

Za dažďa a hmly hrebeňom Malej Fatry.
Bolo dlhé suché a teplé počasie a tak, kto z nás by sa netešil na túru v Malej Fatre s cieľom prejsť najkrajší úsek malofatranskej hrebeňovky. Malá Fatra patrí medzi vysoké pohoria Slovenska s veľmi bohatou a zachovalou prírodou. Nádherný ráz krajiny vytvára rozdielny povrch horstva, kde zaoblený trávnatý hrebeň kopcov kontrastuje s bralnými skalnými útvarmi a hlbokými dolinami. Z hrebeňa sú aj nekonečné ďaleké výhľady na okolité horstvá. Ráno, 17. septembra prevaľujúce sa ťažké chmáry neveštili nič dobré, ale i tak sme sa vybrali do hôr. Túru sme začínali pri chate Vrátna, odkiaľ sme sa kabínkovou lanovkou vyviezli do Snilovského sedla 1524 m. Pokračovali sme po červeno značenom chodníku za hustej hmly ako mlieko a drobného dažďa na vrchol Chlebu 1646 m, ktorý je tretím najvyšším vrchom pohoria. Pod ním stála známa Chata pod Chlebom, ktorá 12. 4. 1982 vyhorela. Z vrcholu sme zostupovali cez Hromové do sedla za Hromovým 1550 m a cez Steny ďalej na vrchol Poludňového grúňa 1459 m. Čakal nás zostup po skalách a blate do hlbokého trávnatého Stohového sedla 1230 m. Nepretržite nám pršalo a pršalo i počas celej túry. Turistické oblečenie sme mali dokonale premočené a vibramy taktiež presiaknuté vodou. Pri schádzaní sa nám konečne na chvíľu spoza mrakov ukázal Rozsutec – krásna vápencová pyramída Malej Fatry s jeho mohutnými skaliskami a v diaľke za sebou sme si mohli pozrieť časť prejdenej hrebeňovky z Chlebu . Zo sedla nasledoval strmý a namáhavý výstup po mazľavom a zablatenom chodníku na vrchol Stohu 1608 m, ktorý svojim tvarom pripomína stoh slamy. Vrch, ktorý svojim nezalesneným temenom poskytuje toľko nádherných a jedinečných výhľadov. Doslova kruhový horizont leží pod našimi nohami, o čom sme však mohli len snívať. Nik z nás nemal ani chuť zapísať sa do vrcholovej knihy a tak sme bez zastavenia pokračovali zelenou značkou strmo dolu do sedla a pri tom sa neubrániac množstvu pádov. Nasledoval výstup na Žobrák 1308 m a zase nepríjemný zostup po kameňoch do lesa na lesnú cestu vymletú vodou. A opäť stúpanie, cesta akoby nemala konca a tak sme ukrajovali ďalšie kilometre za ustavičného dažďa a hustej hmly. Konečne sme začuli hrmot vlakov a potešili sme sa, že sa blížime na železničnú stanicu Kráľovany, kde bol záver našej turistickej akcie. V nepretržitom daždi a chlade každý z turistov podal obdivuhodný výkon. I keď sme prišli celí zablatení, podarilo sa nám prekonať rozmary počasia a túru sme zdolali. Nasledujúca turistická akcia nás zavedie do Chočských vrchov, kde vystúpime na vrch Hrdoš.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria