Pohorie: Malá Fatra
Dátum a čas odchodu: 29. 07. 2017 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany
„Odtrhol som kvetinku – zvädla mi, chytil som motýľa – zahynul mi v dlani, pochopil som, že krásy sa možno dotknúť iba srdcom.“
Malá Fatra patrí medzi vysoké pohoria Slovenska s veľmi bohatou a zachovalou prírodou. Nádherný ráz krajiny vytvára rozdielny povrch horstva, kde menej zaoblený trávnatý hrebeň kopcov kontrastuje s bralnými, rozličnými skalnými útvarmi a tiesňavami olemovanými s hlbokými dolinami. Perlou pohoria a najznámejším turistickým centrom je Vrátna. Nachádza sa v katastri rázovitej obce Terchová 514 m. V roku 1688 sa tu narodil Juraj Jánošík. Obec je preslávená aj svojráznym folklórom, ľudovou muzikou a spevom. Do Vrátnej z Terchovej sa vchádza cez Tiesňavy – významný kaňon v prelome potoka Vrátňanka, medzi Sokolím a Bobotami s bizarnými skalnými útvarmi a kaskádami. Najvyšší vrch Malej Fatry je Veľký Kriváň 1709 m. Začíname od chaty Vrátna 750 m, kde je dolná stanica kabínkovej lanovky, ktorou sa vyvezieme do Snilovského sedla 1524 m. Zo širokého Snilovského sedla vychádzame červenou turistickou značkou na vrchol Chlebu 1646 m. Pod jeho vrcholom stála známa Chata pod Chlebom, ktorá 12.4.1982 zhorela. V jej blízkosti postavili bufet. Z vrcholu zostupujeme cez Hromové do sedla za Hromovým 1550 m a cez Steny ďalej na vrchol Poludňového grúňa 1459 m a zostúpime do hlbokého trávnatého Stohového sedla 1230 m. Odtiaľ vystupujeme cez mohutný široký horský chrbát na vrchol Stohu 1607 m, ktorý pripomína stoh slamy. Lúčnatý vrchol poskytuje nádherný kruhový výhľad na Malú a Veľkú Fatru. Zo Stohu zostupujeme najprv mierne a za ostrým hrebienkom strmo do sedla Medziholie 1185 m. V sedle stála Chata pod Rozsutcom, ktorá 17. Januára 1985 vyhorela . Červená značka pokračuje na vrchol Veľkého Rozsutca 1610 m. Výstup zo sedla trvá 1,15 hod. a zostup späť 1,00 hod. Svojou formou a výškou vyniká v celom okolí. Zo sedla zostupujeme zelenou značkou na Šlahorku 954 m, čo je malá horská lúka a mierne klesajúc zostúpime na lúku Kopiská, kde sa propájala dnes už zrušená modrá značka vedúca na skalné mesto. Zostúpime k orientačnému stĺpu v Štefanovej 625 m.
Časy: Snilovské sedlo 1524 m, – Chleb 1646 m, 0,30 hod. – sedlo za Hromovým 1550 m, 0,45 hod. – Steny – Poludňový Grúň 1459 m, 1,30 hod. – Stohové sedlo 1230 m, 2,00 hod. – Stoh 1607 m, 2,45 hod. – sedlo Medziholie 3.30 hod. – Šlahorka 4.15 hod. – Kopiská 4.35 hod. – Štefanová 4.50 hod. Spolu s výstupom na Veľký Rozsutec 7.05 hod.
Starci na Chlebe
Malú Fatru netreba milovníkom turistiky zvlášť predstavovať. Určite patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie pohoria. Nádherný ráz krajiny vytvára rozdielny povrch horstva, kde menej zaoblený trávnatý hrebeň kopcov kontrastuje s bralnými skalnými útvarmi a tiesňavami olemovanými hlbokými dolinami. Najznámejšou a najobľúbenejšou časťou je Vrátna dolina, ležiaca v Kriváňskej Malej Fatre. Pomenovanie dostala podľa najvyššieho vrchu – Veľkého Kriváňa 1709 m. Poslednú júlovú sobotu si klub turistov Šurany zopakoval hrebeňovku z minulého roku, ktorú sme vtedy robili v hmle a daždi. Teraz nás čakalo slnečné bezoblačné ráno. Autobus nás vyložil vo Vrátnej, v časti Stará dolina pri dolnej stanici kabínkovej lanovky, odkiaľ sme sa vyviezli do Snilovského sedla 1524 m. Zo sedla vystupujeme červenou turistickou značkou na Chleb 1646 m. Naskytujú sa nám nádherné kruhové výhľady. V diaľke poznávame oblé tvary Pilska a Babej hory, na západe vidieť horstvá Kysúc, Martinské hole, ponad dolinu Váhu vidieť hrebene Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Pod nami sa rozprestiera Turčianska kotlina a Martin a na východe Liptovská kotlina s Chočom a obrubou Západných a Vysokých Tatier. Z Chlebu pokračujeme do sedla za Hromovým a po ostrom hrebeni s výhľadmi prídeme na Poludňový Grúň. Klesaním zostupujeme do Stohového sedla. Čaká nás strmý výstup, spočiatku lesom, po predošlých dažďoch dosť zablateným a šmykľavým chodníkom, neskôr trávnatým terénom stále strmo hore. Cesta akoby konca nemala. Až konečne sme na vrchole Stohu 1608 m. Pod nami poznávame vrcholy Kopy, Šípu, Havrana a Choča. Vedľa nás sa vypína krásna vápencová pyramída, o dva metre vyšší Veľký Rozsutec 1610 m. Zo Stohu zostupujeme spočiatku mierne popri čučoriedkach a potom strmo šmykľavým lesným chodníkom schádzame do trávnatého sedla Medziholie 1185 m. Tentoraz sa naša akcia neobišla bez zranenia a tak sledujeme ako HZS transportuje našu turistku so zranenou nohou do sedla. V sedle stála Chata pod Rozsutcom, ktorá 17. januára 1985 vyhorela. Niekoľko zdatnejších turistov si vybehlo ešte na Veľký Rozsutec a pokračovali do sedla Medzirozsutce a cez Jánošíkove diery do Štefanovej. Zo sedla zostupujeme po zelenej značke hôľnym terénom, neskôr lesom cez Šlahorku do Štefanovej, kde naša trasa končí. Nasledujúca turistická akcia bude na Gemeri.
Gabriel Jóžeffi
Meniny má Servác, zajtra Bonifác