Choč

Pohorie: Chočské vrchy
Dátum a čas odchodu: 03. 06. 2017 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Veľký Choč patrí medzi najkrajšie vrchy. Vždy súťažil s Kriváňom a Veľkým Rozsutcom o najkrajší vrch Slovenska. Je to najvyšší vrch Chočských vrchov, podľa ktorého majú aj pomenovanie. Je naozajstnou dominantou Liptova a Oravy, pretože jeho vrchol sa týči vysoko nad dolinami Váhu a Oravy.

Začíname za obcou Lúčky, ktoré sú známe ako kúpele, kde sa liečia ženské choroby. Nachádza sa tu kostol z roku 1820. Za kostolom je prírodná pamiatka, Lúčanský vodopád. Je 12 m vysoký a má kaskádovitý tvar. Vychádzame od ústia dolinky Jastrabá lesnou štrkovou cestou, červenou značkou. O chvíľu sa dolina rozvetví. Potok preteká lesnatou dolinou vpravo. V pozadí sa nám naskytne krásny pohľad na Malý a Veľký Choč. Malý Choč 1465 m, je to nápadný vrchol v masíve Choča, ktorý sa dá ľahko rozpoznať vďaka mohutnému krížu na jeho vrchole. Vystupujeme chodníkom rovno do doliny bez potoka. Dolina sa zúži a chodník začne strmo stúpať. V závere opäť vidíme mohutné bralo Choča. Terén je trávnatý, spestrený skupinou smrekov. Nakoniec po hrebeni prídeme k drevenému prístrešku – Žimerová. Ďalej chodníkom traverzujeme zalesnený svah. Nakoniec strmo vystúpime do trávnatého sedla Vráca 1368 m. Krátko pred vrcholom ešte prelezieme strmý skalnatý prah a sme na kamenistej plošinke Veľkého Choča 1611 m. Z končiara je úplne otvorený kruhový rozhľad na: Vysoké Tatry, Roháče, Prosečné, Babiu horu s Pilskom, Oravské Beskydy, Rozsutce, Stoh, kulisy Veľkej Fatry, Prašivú, Salatín, Chabenec, Chopok, Poludnicu, Krakovu hoľu, Ďumbier, až po Kráľovu hoľu. Po prestávke z vrcholu zostúpime od smerovníka na juhozápad po zeleno značkovanom chodníku. Najprv ideme cez kosodrevinu a neskôr strmším klesaním cez skalný prah, pokračujeme lesom a lúčkami na okraj Strednej poľany 1255 m. Stojí tu koliba. Kedysi tu stála útulňa z roku 1924, ktorú v decembri 1944 Nemci vypálili. Od smerovníka na Strednej poľane, strmo klesáme modrou značkou tiesňavou medzi bralami. Nad cestou čnie masívna skala. Zakrátko prídeme na asfaltovú cestu, ktorá nás dovedie do Valašskej Dubovej 649 m. Do histórie sa zapísala legendou o zlapaní hrdinu Jura Jánošíka v roku 1713. Tradíciu pripomína Jánošíkova krčma, murovaná budova postavená začiatkom 19. storočia na mieste starého dreveného hostinca.

Časy: Ústie Jastrabej doliny 650 m, – lúky Žimerová 0,55 hod. – sedlo Vráca 1368 m, 2,25 hod. – Veľký Choč 1611 m, 2,50 hod. – Stredná poľana 1255 m, 3,25 hod. – Valaská Dubová 649 m, 4,25 hod.

Za pohľadmi z Choča.

Prvú júnovú sobotu nás čakal teplý bezoblačný slnečný deň. Klub turistov Šurany pripravil výstup na jeden z najkrajších vrchov Slovenska a to na najvyšší vrch Chočských vrchov, podľa ktorého aj majú pomenovanie – Veľký Choč. Považovaný je za tretí najkrajší vrch po Kriváni a za rovnako vysokým Veľkým Rozsutcom. Je naozajstnou dominantou Liptova a Oravy, pretože jeho vrchol sa týči vysoko nad dolinami Váhu a Oravy. Túru sme začínali za kúpeľnou obcou Lúčky. Vychádzali sme od ústia dolinky Jastrabá červenou turistickou značkou, lesnou štrkovou cestou a to hneď začal strmý a namáhavý výstup, veď musíme prekonať asi tisíc výškových metrov. Stúpame lesom, miestami sa nám otvárajú pohľady na Malý a Veľký Choč. Chodník pokračuje strmo hore, až k drevenému prístrešku s názvom Žimerová. Ideme ďalej rúbaniskom popri studničke a strmým traverzom vystupujeme stále nahor. Čím vyššie stúpame, tým ubúda les a nastupuje kosodrevina. Počas výstupu obdivujeme modro sfarbené horce – symbol hôr, biele koberce posiate veternicou hájnou a žlté s množstvom iskerníkov. Nakoniec mimoriadne strmým chodníkom vojdeme do trávnatého sedla Vráca, ktoré sa nachádza medzi Malým a Veľkým Chočom. Po krátkom oddychu pokračujeme trávnatým chrbtom v pásme kosodreviny, predierajúc sa cez ňu aj za pomoci reťaze vyjdeme až na kamenistú plošinku vrcholu Choča 1611 m, kde sme zavŕšili náročný výstup. Výhľad z neho je neopísateľne krásny a kruhový. Na severe zbadáme Pilsko, Babiu horu, Oravskú priehradu, na východe je to zasa Prosečné a Roháče so Západnými Tatrami a v pozadí sa týči Kriváň. Oproti sa tiahnu hrebene Nízkych Tatier, v diaľke vidíme Kráľovu hoľu, Ďumbier, Chopok, Poludnicu, Krakovu hoľu, až po Prašivú. Pod nimi sa zrkadlí hladina Liptovskej Mary. Na juhozápade sú to hrebene Veľkej Fatry, Rakytov, Čierny kameň, Ploská Borišov, Kľak a až po Kopu.V pozadí za nimi sa zas tiahne hrebeň Lúčanskej Malej Fatry, Nitriansky Kľak, a Martinské hole. Pod nimi dominanta Turca – Martin. Západne zas Veľký Kriváň, Chleb, Stoh, Malý a Veľký Rozsutec. Smerom k nám Šíp, Hrdoš, Kečky, Čebrať a Ružomberok. Jednoducho veľkú časť Slovenska máme ako na dlani. Na naše prekvapenie, na vrchole sa nachádzalo množstvo ľudí a tak sme sa presunuli na lúčku za kosodrevinou. Po prestávke a pohľadoch z vrcholu zostupujeme zeleno značkovaným chodníkom, spočiatku cez kosodrevinu a neskôr strmo lesom na trávnatú stráň, na okraj Strednej poľany, kde kedysi stála útulňa. Od smerovníka na Strednej poľane strmo klesáme modrou značkou kamenistým chodníkom tiesňavou medzi bralami, ktorá nás doviedla až do Valaskej Dubovej. Obec sa do histórie zapísala legendou o zlapaní hrdinu Jura Jánošíka v roku 1713. Tradíciu pripomína Jánošíkova krčma – murovaná budova postavená začiatkom 19. storočia na mieste starého pôvodného hostinca. Cestou domov sme sa ešte zastavili v kúpeľoch Korytnica, kde sme si pozreli schátrajúce domy a nabrali si do fliaš vynikajúcu železitú minerálnu vodu. Na ďalšej turistickej akcii navštívime Nízke Tatry – Brankov.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria