Demian

Pohorie: Štiavnické vrchy
Dátum a čas odchodu: 29. 10. 2016 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Štiavnické vrchy sú najväčšie vulkanické pohorie na Slovensku. Charakteristickou črtou je bohatá banícka minulosť, dokumentovaná unikátnymi technickými pamiatkami. Územie je na rozlohe 40 x 37 km. Najvyšším vrchom je Sitno 1009 m. Pohorie je známe s niekoľko storočnou ťažbou rúd a drahých farebných kovov, ktoré celkove zmenili charakter pohoria.

Predstavujú ich haldy, štôlne a lomy. V 16 – 20. storočí sa tu vybudoval dômyselný vodohospodársky systém slúžiaci pri ťažbe a spracovaní rúd. Pozostával z umelých vodných nádrží nazývaných tajchy. Dodnes sa ich zachovalo asi 20. Pohorie patrí do rozvodia riek Hrona a Ipľa. Túru začíname pri železničnej stanici Hronská Dúbrava 270 m, ktorá je križovatkou železničných tratí. Ideme zelenou, spolu zo žltou turistickou značkou. Prejdeme cez železničnú trať a násypom bývalej úzkorozchodnej železničky prejdeme po moste cez Hron a popod diaľnicu prídeme do Hronskej Breznice 280 m. Pokračujeme hore ulicou, kde opustíme žltú značku a pokračujeme zelenou značkou na bralnatý hrebeň Demiana 685 m. V juhovýchodnom brale je gotická brána. Vrátime sa späť do sedielka nad lúkou a prejdeme medzi bralami chodníkom dolu na lesnú cestu a po nej na lúku Henclová. Odtiaľto pokračujeme na druhú stranu lúky, v dolinke okrajom hory prídeme k lúke Markuša. Prejdeme ju pravým okrajom a ideme na lesnú cestu vedúcu na Močiar. Na rázcestí ideme vpravo na lesnú cestu a pri ďalšom rázcestí opäť vpravo strmým žľabom hore do sedla. Z neho pokračujeme chodníkom hrebeňom hore na vrchol Sute 718 m, s čiastočnými výhľadmi a zídeme západným hrebeňom na hrebeňovú cestu, až prídeme na hrad Šášov 340 m. Spomína sa od roku 1253. Vystriedal viacero majiteľov. V roku 1677 hrad spustošilo vojsko Imricha Tokoliho, až postupne v 18. storočí zanikol. Z hradu zostúpime do obce Šášovské Podhradie 226 m, kde túru ukončíme.

Časy: Hronská Dúbrava – Hronská Breznica 0.15 hod. – Demian 685 m, 1,30 hod. – Henclová 2,15 hod. – Markuša 2,45 hod. – Suť 718 m, 3,45 hod. – hrad Šášov – Šášovské Podhradie 4,30 hod.

Jesenné blúdenie

Končí sa október, hory sa pomaly vyľudňujú a na potulkách prírodou už nestretnete takmer žiadneho turistu. Poslednú sobotu organizoval Klub turistov Šurany prechod Štiavnickým pohorím z Hronskej Dúbravy až do Šášovského Podhradia. Štiavnické vrchy sú najväčším vulkanickým pohorím na Slovensku. Charakteristickou črtou je bohatá banícka minulosť. Na túru sme vychádzali od železničnej stanice Hronská Dúbrava a pokračovali sme po násype bývalej úzkorozchodnej železničky do Hronskej Breznice, odkiaľ sme mali pokračovať zelenou značkou na vrch Demian. Tu sme však narazili len na značky náučného chodníka a tak sme museli hľadať turistické značky. Konečne vystupujeme lesom a obdivujeme krásne sfarbené lístie na stromoch. Hore však márne hľadáme odbočku na vrch Demian a tak sa niektorí vybrali priamo hore pomedzi skaly, ale nikde žiadna značka ani chodník. Časť turistov pokračovala ďalej, ale nakoniec sa museli vrátiť a pozorne sledovať staré značky. Konečne na strome zbadáme ukrytú vrcholovú značku. Vystúpili sme na vrch Demian 678 m, ktorý tvoria skalné bralá a vežičky. Zhotovíme zopár vrcholových záberov, pokocháme sa výhľadmi na protiľahlé Kremnické pohorie a zhliadneme do údolia Hrona, ktorý rozdeľuje Štiavnické a Kremnické vrchy. Vraciame sa naspäť a pokračujeme lesom, až prídeme na rozľahlú lúku bez jedinej značky, ale s pasúcim sa stádom kráv na jednej strane a oviec na druhej. Podľa mapy zisťujeme, že je to Henclová a tak prechádzame na ďalšiu lúku Markuša, kde konečne v diaľke na posede zbadáme zelenú značku . Lesnou cestou vchádzame do sedla Močiar, kde si dávame kratšiu prestávku na oddych a občerstvenie. Strmým výstupom pokračujeme na vrchol Sute 718 m, odkiaľ sa nám naskytli výhľady na okolitú krajinu s najvyšším vrchom Sitno 1009 m. Schádzame na hrad Šášov a túru končíme v Šášovskom Podhradí. Keby mala byť vyhlásená súťaž o najhoršie vyznačenú trasu, určite by to vyhrala zelená značka č. 5531. Na celej trase nebol ani jeden smerovník. Prvý sme objavili až v cieli našej túry, v Šášovskom Podhradí s údajom 4,10 hodiny do Hronskej Dúbravy, hoci podľa mapy a turistického sprievodcu to má byť 4,30 hod. a nám to s blúdením trvalo 6,30 hod. Neviem podľa čoho značkári odhadli takýto čas, ale určite za toto značkovanie by si zaslúžili prinajmenšom Nobelovu cenu. Ďalšia turistická akcia nás zavedie do Maďarska, do pohoria Piliš.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria