Dobogókő

Pohorie: Vyšehradské vrchy - Maďarsko Termín: 7. 3. 2015 Odchod: 7.00 hod.

Vo vnútri karpatského oblúka, v tesnom susedstve už existujúceho vápencového pohoria Piliš, vzniklo sopečnou činnosťou pohorie Vyšehradské vrchy. Približnou hranicou je horská cesta medzi Ostrihomom a obcou Budakalász. Zo sedla Dva buky má táto cesta odbočku na najvyšší vrchol Dobogókő 700m. Rovnakého pôvodu je a v rovnakom čase vzniklo aj severnejšie pohorie Novohradské vrchy (Börzsöny). Mohutný vodný živel v podobe rieky Dunaj však nedovolil, aby sa obe pohoria spojili a vytvoril medzi nimi kľukatú hranicu, známu ako dunajské ohyby. V polovici 10. storočia sa toto územie stalo strediskom novovzniknutého štátu starých Maďarov, Ostrihom sa stal sídlom veľkokniežaťa Gejzu a jeho syna Vajka, ktorý po prijatí kresťanstva si okolo r.1000 vyslúžil od pápeža kráľovskú korunu a prijal meno Štefan (Stephanos = korunovaný). Štefan I. sa stal prvým kráľom Uhorska (lat. Hungaria).

Územie Vyšehradských vrchov bolo kráľovským majetkom, postavilo sa tu niekoľko hradov, popri Ostrihome, kde bolo aj sídlo cirkvi, v obci Dömös, známy je aj Vyšehrad, kde v r.1335 sa stretli uhorský kráľ Karol Róbert, český kráľ Ján Luxemburský a Poľský kráľ Kazimír III. Veľké škody v tejto oblasti napáchali v polovici 13. storočia tatarské nájazdy a 150-ročná turecká nadvláda v 16. a 17. storočí. Vyľudnené usadlosti v 18.storočí osídľovali Slováci z okolia Nitry a Trnavy. Strediskom kultúry Slovákov v okolí je obec Mlynky (Pilisszentkereszt). Kráľovský majetok nebol bežne dostupný, tak začali vznikať legendy, že v horách sa ukrývajú magické sily. Už pohanské staromaďarské kniežatá sa tu schádzali na porady, kde za pomoci šamanov (táltošov), plánovali svoje dobyvačné nájazdy do západnej Európy. Hrúbka zemskej kôry na tomto území je len tretina bežného priemeru, citlivejšie osoby môžu pociťovať búšenie z hlbín zeme, najvýraznejšie vraj na vŕšku Rám, a to na balvane nazývanom Ferenczyho skala. Tu sa vraj stretávajú čiary podzemných síl, vytvárajúc srdcovú čakru Zeme. Našu túru začneme v obci Dömös na brehu Dunaja pri budove prístavu, postavenom na bývalých základoch strážnej veže rímskeho impéria. Popri Mlynskom potoku postupujeme zelenou a žltou značkou, neskôr ešte v obci pribudne aj červená značka. Hrad v obci sa nezachoval, na jeho mieste stojí dnešný kostol. V r. 1063 utrpel na hrade kráľ Belo I. smrteľné zranenie, keď pri sneme sa naň zrútil kamenný trón s klenbou. Na svahu prepoštského vrchu sa však zachovali zrúcaniny kláštora, ktorý dal postaviť v r.1107 princ Álmoš, brat kráľa Kolomana. Mierne stúpajúcou cestou sa dostávame ku Kaplnke pri posvätnom strome (Szentfa kápolna), kde sa v r. 1885 v prvú májovú nedeľu deťom pasúcim husi, zjavila Panna Mária. Onedlho sa nám oddelí žltá značka, ktorej trasa vedie cez dolinu Lukáčov jarok (Lukács árok), potom na ďalšom rázcestí opustíme červenú značku a po zelenej postupujeme popri malom potôčiku do rokliny Rám. V strednej časti rokliny začína byť terén náročnejší a pripomína tiesňavy v Slovenskom raji. Objavujú sa pomocné zábradlia a rebríky, ktorými zdoláme vodopády, pričom skalnaté steny nad nami narastú až do 30m výšky. Nad roklinou opustíme zelenú trasu, pokračujeme žltou, ktorá sa tu opäť pripojila a malým zlomom cez hlavnú lesnú cestu s asfaltovým povrchom vystúpime na vrch Dobogókő. Horná časť tohto úseku vedie po okraji krátera, zbadáme to podľa strmého zrázu na ľavej strane. Hore na hrebeni z rozhľadne Rezső (Rezső kilátó) sa môžeme už pokochať pohľadmi na krásnu prírodu. Ešte nás upúta drevená šamanská brána (táltos kapu), ktorá vedie k Obradným skalám (Szer kövek), miestom šamanských rituálov. Cez bránu prechádza krátka okružná trasa označená žltou značkou v tvare oblúka, ktorá sa vracia pri pietnom mieste hluchonemých na vrchol. Z vrcholu, z rozhľadne pri pamätníku Edmunda Théryho, nás čakajú opäť nádherné výhľady, vidieť aj Divoké skaly, kadiaľ vedie trasa druhej časti našej túry. Hneď vedľa je možnosť občerstvenia v útulni Eötvösa Lóránda, dnes už prestavanom na penzión.

Bonus: vrch Rám-srdcová čakra Zeme. K vrchu Rám sa dostaneme po asfaltovej ceste, ktorú križuje žltá trasa nad roklinou Rám. Od žltej trasy je to 1 km po rovine vľavo smerom na východ, a že sme pod vŕškom, zbadáme podľa drevenej brány – začiatku niekoľkominútového výstupu na vrchol. Na skalnatom vrchole upúta našu pozornosť balvan-Ferenczyho skala, podľa legendy srdcová čakra Zeme. Smerom na juh vidieť najvyšší vrch Vyšehradských vrchov, Dobogókő. Z vrchu Rám, okrem spiatočnej cesty na žltú trasu, vedú na vrchol Dobogókő aj neznačené trasy. Z asfaltovej cesty asi po 50 m je napravo začiatok lesnej kamenistej cesty, z ktorej absolvujeme len serpentínu v tvare S, tu odbočíme doľava na stúpajúcu trávnatú cestu, ktorá smeruje k Obradným skalám a po chodníku pod stenami krátera postupujeme mierne doľava na značenú žltú okružnú trasu. Popri kameni s nápisom runovým písmom vystúpime cez šamanskú bránu na žltú hlavnú trasu. Cesta na Kazateľňu (Prédikálószék), Divoké skaly (Vadálló kövek) a späť ku kaplnke je vyznačená červeným trojuholníkom, ale prvý úsek môžeme ísť aj po hornej vetve modrej okružnej trasy po hrebeni okolo vysielača. Od rázcestia už po červenom trojuholníku prudko klesáme popod sedlo Kráľova studňa, kde križujeme od Dömösu prichádzajúcu červenú trasu. Za križovatkou nás čaká výstup na Šibeničný vrch, tu na rázcestí odbočíme vľavo smerom na Kazateľňu, odkiaľ sú vari najkrajšie výhľady na dunajské ohyby. Z Kazateľne budeme už len zostupovať, najprv cez les, až sa dostaneme na ostrý skalnatý hrebeň, na ktorom sa vynímajú samostatné mohutné balvany-Divoké skaly. Prvých šesť má aj pomenovanie: Arpádov trón, Výkričník, Visiaci kameň, Kyjak, Široká veža, Veľký peň. Za skalami je krátky strmý úsek, neskôr už miernejším klesaním ukončíme trasu červeného trojuholníka pri kaplnke. Odtiaľ sa už vraciame k východiskovému bodu našej túry – do obce Dömös, cestou je možnosť občerstvenia v bufete Vad-fa-ló pri zooparku.

Časy: Dömös 106 m- kaplnka (Szentfa kápolna) 174 m, 1,9 km, 0,30 hod.- Ústie rokliny Rám (Rám szakadék) 215 m, 2,8 km, 0,45 hod.- rázc. nad roklinou 418 m, 4,2 km, 1,20 hod.- výhľad Rezső (Rezső kilátó) 697 m, 6,9 km, 2,15 hod.- Dobogókő 700 m, 7,6 km, 2,25 hod.- rázc. nad Kráľovou studňou 665 m, 9,3 km, 2,50 hod.- sedlo Kráľova studňa (Királykúti nyereg) 412 m, 11,2 km, 3,30 hod.- Šibeničný vrch (Akasztó hegy) 577 m, 13 km, 4,00 hod.- Kazateľňa (Prédikálószék) 639 m, 14,7 km, 4,30 hod.- kaplnka 17 km, 5,15 hod.- Dömös 18,9 km 5,45 hod.

Bonus: vrch Rám (Rám hegy) + 0,40 hod., platí pri spiatočnej ceste na žltú trasu.

Doplňujúce informácie: Na tejto túre je platba v € možná v reštaurácii Eötvösa L. na vrchole, kurz je asi 300 HUF/ €. Ceny v HUF: pivo 0.5L 400– 450, polievky 650–700, guláš, Jókaiho fazuľová ako hlavné jedlo 0.7L po 1290, kuracie filé zo stehna na rošte alebo vyprážané 1650 ,iné jedlá okolo 2000–2300, misa jedál pre 2 osoby 5500, z dezertov sú zaujímavé šomlói halušky, gaštanové pyré po 650, zázračná palacinka plnená šomlói so šlahačkou a čoko 400. Tu je jedálny lístok http://dobogokoturistahaz.hu/…es_etlap.pdf. Viac informácií nám podá Janko Brat v buse.

Reportáž:

Na návšteve u našich susedov

Siedmy marcový deň nás čakal krásny slnečný víkend. Pred nami bola túra u našich južných susedov a tak sa členovia Klubu turistov zo Šurian vybrali spoznávať Vyšehradské vrchy. Zo Štúrova sme prešli po moste Márie-Valérie do Ostrihomu a popri Dunaji sme pokračovali do obce Dömös, ktorá bola východiskom na túru. Začínali sme mierne stúpajúcou cestou cez obec, popri Mlynskom potoku do rokliny Rám. V rokline, čím ďalej začínal byť terén náročnejší. Divoké kaňonovité riečisko ponúkalo prekrásne scenérie podobné Slovenskému Raju. Príroda tu odokryla naozaj jedinečné úkazy prírody. V tiesňave sa nachádzali zábradlia a rebríky, ktorými sme zdolávali vodopády, pričom skalné steny sa nad nami dvíhali až do 30 m výšky. Nad roklinou sme sa dostali na lesnú cestu a po krátkom úseku sme odbočili na vrch Rám. Na skalnatom vrchole pútal našu pozornosť balvan – Ferenczyho skala, podľa legendy – srdcová čakra Zeme. Nasledoval strmý, namáhavý výstup cez polámané konáre stromov na vrchol Dobogókö 700 m. Nachádza sa tu pamätník banskoštiavnického lekára Edmunda Téryho 1856 – 1917, podľa ktorého je pomenovaná chata v Malej Studenej doline vo Vysokých Tatrách. Z rozhľadne pri pamätníku sa kocháme pohľadom na Dunaj, hrad Vyšehrad, Divoké skaly a na protiľahlé pohorie Börzsöny. Hneď pod vyhliadkou sa nachádza reštaurácia . Vonku rozvoniavalo niekoľko druhov kotlíkového guláša, od fazuľového až po guláš z diviny. Po ochutnávke sa vydávame cez Šibeničný vrch a ďalej po skalnatom hrebeni na Divoké skaly. Pokračujeme strmým zostupom ku kaplnke a odtiaľ k východiskovému bodu našej túry, do obce Dömös. Máme za sebou krásny deň plný zážitkov a dojmov.

Ďalšia turistická akcia nás zavedie na vrchol Vtáčnika.

Gabriel Jóžeffi