Drienok

Drienok Pohorie: Veľká Fatra 23.10.2010

Veľká Fatra leží na strednom Slovensku. Na severe rieka Váh ju oddeľuje od Malej Fatry a Chočských vrchov, z východu potok Revúca a Korytnica od Nízkych Tatier, z juhu Starohorské a Kremnické vrchy a zo západu Turčianska kotlina a rieka Turiec. Východná časť pohoria tvorí tzv. Hôlna Fatra ktorá zaberá najvyššie časti pohoria – široký mäkko modelovaný ústredný chrbát od Kráľovej studne cez Krížnu 1574 m, Ostredok 1592 m – najvyšší vrch pohoria, Suchý, Ploskú, Rakytov 1567 m, ako aj bočnú rázsochu Borišov. Naproti tomu Bralná Fatra zaberá divoké hlboko zarezané doliny, hlavne v južnej a juhozápadnej časti pohoria, ako sú doliny Gaderská, ktorá sa v polovici delí na Dedošovú a Vlkanovú – Selenec, Blatnická a Žarnovická. Z významnejších vrcholov Tlstá, Ostrá, Drienok, Malý a Veľký Rakytov, Haľamova kopa a Mohošov grúň s množstvom skalných vežičiek, terás a jaskýň. Až 79 % územia pokrývajú lesy. Najrozšírenejšou drevinou je buk, potom smrek, jedľa, borovica a javor. Súvislejšie porasty kosodreviny sú na Čiernom kameni. Výstup začíname v obci Rakša 500 m, 5 km na severovýchod od Turčianskych Teplíc. Modrou značkou po poľnej ceste na rozsiahle lúky k močaristému vyústeniu miernej doliny nazývanej Mača. Asi po 20 min. sa zľava pripája žltá značka z Mošoviec, ktorá tu končí. Pokračujeme hore mierne stúpajúcou dolinou až na miesto kde vpravo odbočuje dolina Hore vodou. Pokračujeme ľavou vetvou nazývanou Do Lúčok. Prechádzame popri lesnom domci a asi 5 min. za ním odbočíme z cesty doľava na slabo badateľný chodník – pozor na značky! Zakrátko dosiahneme sedlo pod Drienkom. Tu nás čaká záverečný výstup strmým chodníkom na vrchol vyznačený modrou tvarovou značkou. Vedie najprv súvislým lesom, potom lúčkami na vrchol Drienka 1268 m. Výrazný zalesnený vrchol nad Blatnickou dolinou, zložený z dolomitov a vápencov. Svahy sú lesnaté, na skalách vegetácia s teplomilnými a horskými druhmi. Výskyt chránených rastlín. Vrcholová plošina umožňuje výhľad. Naskytne sa nám pekný pohľad na pýchu Gadera – kostrbatú Ostrú 1247 m, so strmými zrázmi a hlbinami a za ňou rozložená Tlstá s galériami skalných stien, terás a balkónov. Z vrcholu sa vrátime späť do sedla a pokračujeme po zalesnenom hrebeni Malého Rakytova a za chvíľu prichádzame na rázcestie so žltou značkou. Nasleduje veľmi strmý zostup Rakytovskou dolinou do Blatnickej doliny, ktorá popri Gaderskej doline patrí medzi najkrajšie doliny Veľkej Fatry. Dlhá je 8 km, hlboko zarezaná vo vápencových a dolomitových horninách lemovaná krásnymi končiarmi hrebeňa od Haľamovej kopy po Ostrú a Drienok. Bralné steny a veže sa dvíhajú niekde priamo nad dnom, inde čnejú vysoko v úbočiach. Je tu veľmi bohatá a pestrá vegetácia. Dolinou vedie upravená vozová cesta. Pri pamätníku SNP sa spojí s Gaderskou dolinou. Reštaurácia je vpravo pár metrov hore Gaderskou dolinou. Vľavo začína obec Blatnica. Vyvinula sa z podhradia hradu Blatnica. Spomína sa už v roku 1230. Asi 2 km v Gaderskej doline sa nachádzajú zrúcaniny hradu Blatnica, ktorý vznikol okolo roku 1252.

Časy: Rakša – dolina Mača 0,45 hod. – sedlo pod Drienkom 2,15 hod. – Drienok 3,15 hod. – sedlo pod Drienkom 3,45 hod. – úbočie Malého Rakytova 3,55 hod. – Blatnica 6,00 hod.

Trasa B: Blatnica – Konský dol – ústie 0,25 hod. – Blatnický hrad 0,55 hod. a späť 1,45 hod.