Ďumbier

Ďumbier 25. 7. 2009 odchod autobusu o 6.00

Pohorie: Nízke Tatry

Rozlohou je najväčším chráneným pohorím na Slovensku. Predstavuje mohutný horský chrbát, ktorý sa tiahne v smere východ – západ v dĺžke viac ako 80 km a šírke 30 km, medzi údolím Váhu a Hrona. Na západe ho ohraničuje cesta Ružomberok – Banská Bystrica, na východe cesta Poprad – Červená Skala. Sedlo Čertovica na ceste z Podbrezovej do Kráľovej Lehoty ich rozdeľuje na dve časti – východnú Kráľovohoľské Tatry a západnú časť – Ďumbierske Tatry. Úsek medzi sedlom Ďurkovej a Čertovicou je najskalnatejšou skupinou celého hrebeňa s výrazným vysokohorským charakterom. Východná časť hrebeňa sa vyznačuje vysokou lesnatosťou a až v oblasti Orlovej a Kráľovej hole znova nadobúda hôľny charakter. Nízke Tatry tvoria rozvodie najdôležitejších vodných tokov na Slovensku – Váhu, Hrona, Hnilca a Hornádu. Pohorie má veľký vodohospodársky význam ako zásobáreň povrchových a podzemných vôd. Po obvode pohoria sa nachádzajú početné pramene minerálnych vôd. Nízke Tatry patria k našim najvýznamnejším krasovým územiam. Typické krasové javy sa vyskytujú na vápencovej plošine Ohnišťa v Jánskej doline. Nachádza sa tu najhlbší a najdlhší jaskynný systém na Slovensku. Nachádzajú sa tu sprístupnené jaskyne: Bystrianska jaskyňa, Demänovská jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Važecká jaskyňa a jaskyňa Mŕtvych netopierov. Ďumbier 2043 m je najvyšším vrcholom. Nachádza sa v hlavnom hrebeni medzi Chopkom 2024 m a sedlom Čertovica 1238 m. Na východe v tesnej blízkosti sa nachádza Štiavnica 2025 m. Ďumbier sa nachádza v závere Jánskej doliny. Názov vrchu odvodili od rastliny, ktorej korienky sa používajú ako korenie ďumbier pod názvom zázvor. V svahoch Ďumbiera v minulosti intenzívne dolovali železné rudy a zlato. Dosial tu možno vidieť haldy rudy. Ďumbier je mohutný žulový masív so severnými strmými stenami a žľabmi, ktoré sú výsledkom činnosti ľadovca. Z vrcholu je rozsiahli výhľad na všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Vidieť Fatranský Kriváň 1709 m, Rozsutec 1610 m, Choč 1611 m, Prosečné 1209 m, Sivý vrch 1805 m, Baranec 2184 m, Jakubinú 2194 m, Kriváň 2494 m, Gerlach 2655 m, Klenovský Vepor 1338 m, Poľanu 1458 m, a Sitno 1009 m. Túru začíname v sedle Čertovica 1238 m, v hlavnom hrebeni červenou značkou cestou hrdinov SNP. Je to najdlhšia červeno značená turistická magistrála v republike. Začína pri Dunaji od Devína a vedie pohoriami a dolinami Slovenska až po Dukliansky priesmyk. Jeho dĺžka je asi 705 km. Začína strmý výstup na rovný úsek hrebeňa s pekným kosodrevinovým hrebienkom na hôľnatý vrchol Lajštrocha 1602 m, s vynikajúcim výhľadom. Ďalej pokračujeme do Kumštového sedla 1548 m /zníženina v hlavnom hrebeni/, pri haldách železnej rudy /stopy po dávnom baníčení/ na Králičku 1785 m /pretiahnutý hôlnatý úsek s pohľadmi na Ďumbier/. Strmším zostupom prídeme na rovný úsek hrebeňa k pamätníku SNP a k chate generála M. R. Štefánika 1728 m. Po občerstvení pokračujeme do Krúpového sedla 1900 m, kde je odbočka na vrchol. Z Ďumbiera schádzame po červenej značke a napojíme sa na modrú značku a po nej zídeme na Kosodrevinu k hotelu. Odtiaľ pokračujeme žltou značkou k hotelu Srdiečko a na Trangošku 1121 m k autobusu.

A – trasa: Čertovica 0,00 hod. – Lajštroch 1,05 hod. – Chata M. R. Š. 3,30 hod. – Krúpove sedlo 4,20 hod.- Ďumbier 2043 m, – 5,00 hod. – Krúpove sedlo 5,35 hod. – Kosodrevina 6,45 hod. – Trangoška 7,15 hod.

B – trasa: Z Trangošky zelenou značkou k chate M. R. Š. 2,00 hod. a späť.