Gemer

Pohorie: Slovenský raj, Volovské vrchy, Slovenský kras
Dátum a čas odchodu: 26. 08. 2017 o 05:30
Dátum príchodu: 29. 08. 2017
Miesto odchodu: AS Šurany

Gemer je jeden zo slovenských regiónov a regiónov cestovného ruchu. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy

1. deň pohorie: Slovenský raj

Slovenský Raj patrí k vzácnym skvostom našej prírody. Je vklienený medzi masívy Kráľovej Hole a Spišsko-gemerského Rudohoria, avšak pre svoju výraznú odlišnosť sa uvádza samostatne. Netvorí súvislé pohorie, ale skupinové horstvo bez výrazných hrebeňov, hlboké kaňonovité doliny a tiesňavy, miestami prechádzajúce do úzkych skalných roklín. Celú oblasť Slovenského Raja pokrývajú hlboké ihličnaté a listnaté lesy. Okrem povrchových javov upúta i jedinečná Dobšinská ľadová jaskyňa. Najvyšším vrchom Slovenského Raja je Ondrejisko 1271 m. Naša túra pôjde najjužnejšou časťou Slovenského Raja. Začíname za zastávkou Telgárt – penzión, kde železničná trať vstupuje do 1,2 km dlhého tunela Kornela Stodolu z roku 1936. Kruhová stúpajúca trať tvorí špirálu, čím vytvára slučku. Pokračujeme k prameňu Hrona, ktorý je zachytený v drevenej studničke – na obrázku. Železnica mizne v Besníckom tuneli, kde je najvyššie položená železničná trať na Slovensku s normálnym rozchodom. Zo sedla Besník 997 m vykročíme červenou značkou, stúpajúcou cestou k rázcestiu pred Čuntavou. Onedlho prídeme k smerovníku Stará Čuntava, kde je odbočka k tur. Chate Rita. Po novej trase cesty hrdinov SNP vystúpime na rázcestie pod Ondrejiskom. Pokračujeme významovou značkou – červený trojuholník na horskú poľanu v masíve Ondrejiska. Podľa značkárskych kolov pokračujeme mierne vľavo hore lúkou. Nová značka nás vyvedie na vrcholovú čistinku trojvŕšia Ondrejiska s kruhovým výhľadom. Vrátime sa späť na rázcestie pod Ondrejiskom a pokračujeme na Strmú prť a lúkou cez sedlo Červený Smrek. Pokračujeme lúkami a lesnými úsekmi na poľanu Nižná Záhrada 1086 m. Žltou značkou Samalovou dolinou zostúpime k Dobšinskej Ľadovej Jaskyni 850 m.

Časy: Prameň Hrona – sedlo Besník 994 m, 0,15 hod. – Pred Čuntavou 1,20 hod. – Čuntava 1,30 hod. – Ondrejisko 1270 m, – Nižná Záhrada 1086 m, 3,30 hod. – Dob. Ľad. Jas. 4,15 hod.

2. deň pohorie: Volovské vrchy

Hoci najvyšší vrch Volovských vrchov je Zlatý Stôl 1322 m, názov pohoria je odvodený podľa nižšieho Volovca. Začíname v Čučme, ktorá vznikla koncom 14. storočia. Patrila ostrihomskému, neskôr rožňavskému biskupstvu. Bola to banícka obec. Z Čučmy vyjdeme zelenou značkou a pokračujeme k rázcestiu Čučma – závod ešte kúsok asfaltovou cestou, z ktorej odbočíme v pravo a strmo stúpame listnatým lesom. Vo vyšších polohách sa mení zloženie lesa na ihličnatý les. Po pravej strane sa nachádza studnička, za ktorou odbočíme vpravo a stúpame strmým chodníkom. Sprava sa pridáva žltá značka a o pár metrov ďalej prídeme k chate pod Volovcom. Od chaty absolvujeme záverečný strmý výstup po zelenej značke na vrchol Skaliska 1284 m, s prekrásnym kruhovým výhľadom na časť východného Slovenska. Kruhová panoráma sa začína od západu Stolickými vrchmi s najvyšším vrchom Stolica, s Nízkymi Tatrami s Kráľovou hoľou, Vysokými Tatrami, ďalej sa nachádza Slovenský raj, Branisko, Slovenský kras a v diaľke maďarské pohorie Bukk. Z vrcholu zostupujeme mierne dolu terénom hlavného hrebeňa spolu s červenou a so zelenou značkou do sedla Volovec 1151 m. Tu opustíme hlavný hrebeň a zostúpime doľava chodníkom žltou značkou. Ihličnatý les sa opäť zmení na listnatý a otvoria sa nám výhľady na okolie Betliara. Zostúpime do pekného parku ku kaštieľu v Betliari 341 m. Jeho história je spätá s rodom Andrássyovcov z 15. stor.

Časy: Čučma 391 m, – Čučma závod 460 m, 0,45 hod. – chata Volovec 1123 m, – Skalisko 1284 m, 2,45 hod. – sedlo Volovec 1151 m, 3,15 hod. – Betliar 341 m, 5,45 hod.

3. deň pohorie: Slovenský kras

Slovenský kras zaberá juhovýchodnú okrajovú časť Slovenského Rudohoria. Je našim najväčším krasovým územím. Túru začíname v obci Zádiel 265 m, červenou značkou spoločne s náučným chodníkom Zádielskou dolinou. Prechádzame Zádielskou tiesňavou s prevýšením skalných stien až 300 m, v najužšom mieste o šírke 10 m. Na začiatku tiesňavy dominuje Cukrová homoľa, 105 m vysoká skalná veža. Prídeme k ústiu Baksovej doliny na rázcestie zelenej a modrej značky. Pokračujeme Blatnickou dolinou modrou značkou, míňame horolezeckú základňu, z ktorej odbočíme vpravo a stúpame lesom a lúkou na rázcestie Bezvody 800 m. Tuná odbočíme južným smerom po zelenej značke, ktorá nás vedie po krasovej Zádielskej planine. Striedavo lúkami s borievkovým porastom prejdeme cez zarastené polia k tabuli Na Skale 630 m, na rázcestie zelenej a modrej značky, kde sa oplatí odbočiť po trase tvarovej značky na vyhliadku do tiesňavy. Ďalej pokračujeme po modrej značke zvlneným terénom. Chodník nás zavedie do priestoru Krkavčích skál – skalné útvary a výhľady. Zostupujeme cez škrapové polia do plytkého sedla a pokračujeme v miernom klesaní s výhľadmi na dominantu Turnianskeho hradu. Prechádzame lesom po chrbáte Hradná stráň k rázcestiu v blízkosti zrúcanín Turnianskeho hradu 360 m – zrúcaniny šľachtického hradu z roku 1357. Hrad striedal majiteľov, až kým sa ho v polovici 15. stor. nezmocnili Jiskrove vojská. V roku 1652 bol dobytý tureckými vojskami. V súčasnosti sú zrúcaniny dominantou okolia. Od hradu nasleduje zostup svahom pomedzi vinice do obce Turňa nad Bodvou 190 m, kde sa naša túra končí.

Časy: Zádiel 255 m, – Horolezecká základňa 450 m, – 1,15 hod. – Bezvody 800 m, 2,30 hod. – Na Skale 630 m, 3,15 hod. – Turniansky hrad 300 m, 4,45 hod. –Turňa nad Bodvou 190 m, 5,15 hod.

4. deň pohorie: Slovenský raj

Túru začíname v osade Biele Vody 780 m, modro značeným turistickým chodníkom vedúcim popri potoku do tiesňavy Zejmarská roklina. Pomocou technických pomôcok prekonáme vodopády kpt. Jána Nálepku. Po krátkom, avšak náročnom prechode tiesňavou vystúpime v jej závere hore lesom, okolo vyvieračky Zejmarská studňa na rozsiahlú krasovú planinu Geravy 1032 m. Pokračujeme žltou značkou západným smerom, ktorá krátko vedie spolu s červenou, z ktorej onedlho odbočíme doľava po žltej značke k rázcestiu Malý Zajf 900 m. Pokračujeme ďalej na rázcestie Malý a Veľký Zajf 818 m. Odbočíme doprava a vystúpime mierne hore dolinou Veľký Zajf. Lesným chodníkom prekonáme strmšie stúpanie k prírodnej pamiatke Občasný prameň 960 m. Voda vyviera na povrch len v istých časových intervaloch. Časové intervaly medzi jednotlivými vytekaniami nie sú rovnaké. Žltou značkou vystúpime strmo hore na vyhliadkový vrch Havrania skala 1153 m, so strmými stenami. Jeden z najvýznamnejších výhľadových vrchov Slovenského raja. V skalných svahoch je viacero menších jaskynných priestorov. Pokračujeme smerom dolu cez lúčnu Lipoveckú planinu. V závere zostupu odbočíme doľava a po strmšom chodníku zídeme na úzku asfaltovú cestu v Stratenskom kaňone 815 m. Pokračujeme vľavo pohodlne po červenej značke, ktorou prídeme k cestnému tunelu na hlavnej ceste.

Časy: Biele Vody 780 m, – Zejmarská roklina – Geravy 0,50 hod. – Malé Zajfy 1,20 hod. – Veľké a Malé Zajfy 1,50 hod. – Občasný prameň 2,20 hod. – Havrania skala 2,50 hod. – Stratenský kaňon 3,35 hod. – k cestnému tunelu 3.45 hod.

Na potulkách Gemerom

V dňoch 26. – 29. augusta 2017 zavítali členovia Klubu turistov Šurany spoznávať krásy Gemeru. Ráno sme odchádzali autobusom na Pohronie. Naša cesta pokračovala popri rieke Hron, až k jeho prameňu. Chceli sme sa tu na chvíľu zastaviť, ale v blízkosti nebolo žiadne parkovisko a tak sme pokračovali do sedla Besník 997 m. V sedle sa nachádza najvyššie položená železničná trať s normálnym rozchodom. V blízkosti je Telgársky tunel Kornela Stodolu. Kruhová stúpajúca trať tvorí špirálu, čím vytvára slučku, ktorá je jedinou tohto typu na Slovensku. Slovenský Raj patrí svojimi prírodnými krásami medzi naše najkrajšie národné parky. Kto by ho nepoznal? Raj horských bystrín, hučiacich vodopádov, kaňonov či úchvatných scenérií na planinách. Tu sme začínali našu prvú túru a to najjužnejšou časťou Slovenského raja červenou značkou, cestou Hrdinov SNP. Zo sedla vykračujeme prašnou cestou, stúpajúcou k lesu. Zo širokého odlesneného priestranstva sa otvárajú pekné pohľady do okolia a na dominantu Kráľovej Hole. Po miernom stúpaní prídeme k rázcestiu pod Ondrejiskom. Tu odbočujeme vľavo po červených trojuholníkoch na lesnú cestu v masíve Ondrejiska. Značka nás vyviedla až na vrcholovú čistinku s lavičkami, na najvyšší vrchol Slovenského raja – Ondrejisko 1270 m, pomenovaný tiež Borovniak. Z vrcholu bol panoramatický výhľad na celú panorámu Vysokých Tatier a Spiš. Po krátkom oddychu sme zostúpili späť na rázcestie a pokračovali do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne. Jaskyne v Slovenskom raji patria medzi opravdivé skvosty neživej prírody. Niektorí z nás vkročili do rozprávkového sveta vybudovaného ľadovými útvarmi. Autobusom sme pokračovali cez Dobšinský kopec do historického baníckeho mesta – Rožňava. Druhý deň sme vychádzali z Čučmy, kde sme márne hľadali zelenú značku a tak sme skončili až v ohradenej obore. Nakoniec sme vystupovali lesom strmo hore. Po blúdení sme narazili na žltú značku, ktorá nás priviedla k chate pod Volovcom. Po krátkom oddychu nasledoval strmý výstup po zelenej značke na vrchol Skaliska 1284 m. Masív Volovca nie je najvyšší vo Volovských vrchoch v Slovenskom Rudohorí. Názov pohoria je odvodený od nižšieho masívu Volovca, ktorý je gemerskou dominantou tejto časti pohoria. Na jeho vrchole tróni Skalisko – skupina skalných brál, z ktorej je výborný kruhový výhľad na stredné a východné Slovensko. Z vrcholu zostupujeme polootvoreným terénom hlavného hrebeňa a lesným chodníkom po žltej značke nekonečne dlhým terénom, ktorý nemá konca, až do Betliara. Záver túry sme si spestrili návštevou parku a kaštieľa. Jeho história je spätá s rodom Andrássyovcov z 15. storočia. Tretí deň odchádzame z Rožňavy popod hrad Krásna Hôrka, ktorý 10.3.2012 vyhorel, a pokračujeme do Slovenského krasu, ktorý predstavuje najväčší vápencový ostrov na Slovensku. Začíname v obci Zádieľ a pokračujeme Zádielskou dolinou. Onedlho odbočíme doprava strmo hore na hranu Zádielskej planiny. Pokračujeme na západnú hranu, odkiaľ sa nám otvárajú krásne výhľady do Zádielskej tiesňavy. Ďalej prechádzame zarastenými škrapovými poľami a zostupujeme po nepríjemnom skalnom chodníku do nevýrazného sedla a ďalej stúpame k zrúcaninám Turnianskeho hradu. Hrad bol postavený na prelome 13. a 14. storočia. Ruinou sa stal po požiari v roku 1848. Z hradu sme zostúpili do obce Turňa nad Bodvou. Cestou sme sa ešte zastavili v Mauzóleu Krásna Hôrka. Posledný deň nás čakala opäť túra v Slovenskom Raji. Začínali sme v osade Biele Vody, modro značeným chodníkom sme vošli do tiesňavy – Zejmarská roklina. Pomocou technických pomôcok, po železných rebríkoch prekonávame vodopády kpt. Jána Nálepku a po náročnom výstupe tiesňavou sme prišlii na krasovú planinu Geravy. Pokračovali sme žltou značkou k rázcestiu Malý Zaif a ďalej na rázcestie Malý a Veľký Zaif. Lesným chodníkom prekonávame strmšie stúpanie k prírodnej pamiatke Občasný prameň pod Havraňou skalou 960 m. Voda tu vyviera na povrch len v istých intervaloch. Pamätná tabula pri Občasnom prameni hovorí, že ho poznal aj náš slávny geológ Dionýz Štúr. Čaká nás strmé stúpanie strmo hore na vyhliadkový vrch Havrania skala 1153 m, so strmými stenami. V skalných svahoch je viacero menších jaskynných priestorov. Z vrcholu zostupujeme cez Lipoveckú planinu a po strmšom chodníku schádzame na úzku asfaltovú cestu v Stratenskom kanone. Naša túra končí pri cestnom tuneli, kde nás čaká autobus a po štyroch dňoch putovania po Gemeri sa s množstvom zážitkov vraciame domov.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria