Goldberg

Pohorie: Štiavnické vrchy Termín: 9. 11. 2013 Odchod: 7,00 hod.

Štiavnické vrchy sú našim najväčším sopečným pohorím. Nemajú výrazne vyvinutý hlavný hrebeň. Reliéf je tu pestrý, silne rozčlenený, rázsochy a chrbty sa striedajú s brázdami a dolinami. Rudy obsahujúce viaceré kovy sa ťažili v okolí Banskej Štiavnice a Hodruše Hámrov. Ťažba surovín zanechala na krajine výrazné stopy – zvyšky štôlní a šácht. Tiež jedinečný banský vodohospodársky systém s vodnými nádržami, ľudovo nazývané tajchy. Najvyšším vrchom je Sitno 1009 m, viditeľné aj zo Šurian. Z jeho vrcholu vidieť Ostrihomskú baziliku, Martinské hole, či končiare Vysokých Tatier. Začíname na Červenej studni 791 m, asi 50 m južne sa nachádza vodná, ktorú vybudovali v polovici 18. storočia. Voda sa privádza zo svahov Paradajzu. Zo sedla začíname po červenej turistickej značke v miernom stúpaní poľnou cestou, okrajom borovicového lesíka západného úbočia Šobova 888 m. Po pravej strane máme výhľady na Studený vrch 876 m. V stúpaní sa k nám pripojí zelená značka, ktorá sa po 300 m zase odpojí. Vozovou cestou prídeme až ku krížu v sedle pri samote Bartkovci. Od kríža vystúpime na Goldberg – Zlatý vrch 850 m, z ktorého vidieť Vyhne i Sklené Teplice. Z vrcholu sa vraciame späť ku krížu a ďalej pokračujeme žltou značkou cez Priehon, kde sa pripája zelená značka a spolu zo žltou značkou pokračujeme lesnou cestou do osady Chrústov 490 m. Tu opustíme žltú značku a ďalej pokračujeme po zelenej dolu stráňou pri sútoku dvoch potokov a lesnou cestou vyjdeme do sedielka. Tvarové značky nás zo sedielka zavedú na vrchol Kamennej 495 m. Na južnom svahu sa nachádza známa geologická lokalita Kamenné more. Rozprestiera sa na ploche 13,3 ha. Rezervácia je vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Z Kamenného mora zostúpime do Vyhní 350 m. Obec sa spomína v roku 1326. Územie sa začalo osýdlovať na základe nálezu rúd, najmä železných. Podľa zariadenia na výrobu železa – vyhne, dostala obec aj meno. Je tu termálne kúpalisko so železitou vodou – teplota 37 stupňov C, barokový kostol z roku 1776, jednoloďová stavba s prestavanou barokovou vežou. Loď je zaklenutá pruskými klenbami. Vnútorné zariadenie je barokové zo 70. rokov 18. storočia. Na cintoríne okolo kostola sú početné železné liatinové kríže a empírové náhrobky, vyrobené v miestnej železiarni.

Časy: Červená studňa 791 m – Bartkovci 1,00 hod. – Zlatý vrch 850 m, 1,15 hod. – Bartkovci 1,30 hod. – Priehon – 2,10 hod. – Chrústov 490 m, 2,40 hod. – Kamenná 495 m, 3,25 hod. – Kamenné more – Vyhne 350 m, 4,00 hod.

Hymna na Zlatom vrchu

Východ Slnka v ružových a bledomodrých odtieňoch kontrastuje s tmavou oblohou pred nami. Cez okná autobusu očami zadržiavame mraky, veď predsa posledná túra v tomto roku nemôže byť s dažďom. Sedlo Červená studňa je križovatkou turistických chodníkov. Sme v Štiavnických vrchoch, našom najväčšom sopečnom pohorí. Pred 20 miliónmi rokov až do začiatku štvrtohôr tu poletoval popolček a prúdila ohnivá láva. Dnes je to nepomerne lepšie: kráčame okrajom borovicového lesíka a želáme si, aby ustúpila hmla. Blato na chodníku po predchádzajúcich daždivých dňoch berieme ako samozrejmosť. Nad samotou Bartkovci odbočujeme po žltej značke doľava a o chvíľu sa ocitáme na Zlatom vrchu. Mali byť výhľady na Vyhne, Sklené Teplice. Budú inokedy. Spievame hymnu, v myšlienkach je veľa obrazov slovenských hôr, ktorými sme v tomto turistickom roku prešli. Dnešná túra vyznieva symbolicky: profil trasy nás vedie zo 791 výškových metrov o 441 metrov nižšie, schádzame z hôr, aby sme sa po zimnej prestávke vrátili tam, kde inak plynie čas a nemajú dosah starosti vonkajšieho sveta. Zdá sa, že náš spev sa prírode páčil, hmla ustupuje a objavujeme obrysy okolitých vŕškov. Prichádzame k prameňu so zaujímavým kvetom, ktorý pripomína mäsožravú rastlinu a onedlho na vrch Bimbíz s masívnym dubovým dvojkrížom. Postavili ho obyvatelia blízkej osady Repište v roku 2002 na znak vďaky slovenským hokejistom, majstrom sveta. Chvíľka zastavenia, chvíľka pekných výhľadov. Pokračujeme ďalej a odrazu na chodníku pred nami vetvičkami ihličnanov označené miesto tak, ako to robia poľovníci: miesto pre ulovenú zver. Chytí nás nekľud. O pár metrov ďalej horí oheň a od muža v poľovníckej uniforme sa dozvedáme, že sa dostávame do priestoru, kde je dnes poľovačka. Poľovníci naznačujú smer, kadiaľ sa môžeme dostať do nášho cieľa. Vedúci klubu rozloží mapu a postupne nachádza riešenie. Opúšťame žltú značku a v neznámom priestore naberáme nový smer. Niekde pred nami je zelená. Asi po dvadsiatich minútach s úľavou registrujeme smerník Priehon. Nepochybne najlepší údaj pre nás je, že o dve hodiny budeme v cieli, vo Vyhniach. Míňame samotu Chrústov, smerník s neuveriteľným názvom Pri žiakovi. Mrholí. V tomto roku bola upršaná len prvá túra vo februári, tak na túre poslednej v novembri treba ešte aspoň trocha využiť dáždniky, pršiplášte a už sme pri Kamennom mori. Vidíme celú stráň vrchu, po ktorom kedysi stekala láva. Tá je dnes v dôsledku poveternostných vplyvov rozložená na množstvo balvanov, skál, skaliek, ktoré sa postupne zosúvali do údolia. Odtiaľto stačí už len zbehnúť do obce Vyhne. Pod jej názov sa podpísali zariadenia na výrobu železa. Bohaté náleziská rúd kedysi zabezpečovali čulý pracovný ruch. Pri barokovom kostole z 18. storočia sú rozmiestnené železné liatinové kríže ako pamiatka na šikovnosť prastarých otcov. A je tu záver, v podvečer sme späť v Šuranoch. Ďakujeme. Vedeniu klubu za bohatý turistický rok, za organizovanie zaujímavých akcií. Nášmu šoférovi, ktorý v tomto kalendárnom roku bezpečne s nami najazdil niekoľko tisíc kilometrov na území Slovenska, Rakúska, Česka… Dovidenia na Zobore 6.januára 2014! Anna Havlasová

…a na záver: Sezóna sa skončila, zima klope na dvere. Skupinka sa lúčila na vrchole pri speve.

Trekové veci odložíme na pár týždňov do skrine a po večeroch zablúdime do albumov povinne.

Samozrejme v januári zídeme sa svorne, aby sme na Zobori si zaželali hojne: