Havran

Pohorie: Chočské vrchy
Dátum a čas odchodu: 06. 05. 2017 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Chočské vrchy tvoria úzky horský pás. Tiahnu sa od Suchej doliny, kde hraničia Západnými Tatrami na východe a tiahnu sa po pravom brehu Váhu a Liptovskej Mary, až po sútok Oravy s Váhom.

Časť Chočských vrchov od Likavky po tok Oravy, bola pridelená k Veľkej Fatre pod názvom Šípska Fatra. Názov dostala podľa vrchu Šíp, hoci od Veľkej Fatry ich oddeľuje rieka Váh, hlavná železničná trať a hradská. Priamo z doliny medzi Kraľovanmy a Párnicou sa dvíha masív Šípa, smerom na východ sa tiahnu izolované vrchy : Havran, Ostré, Hrdoš, Kečky, Radičná a Čebrať. Pre pohorie je typické, že nemajú súvislejší hlavný hrebeň. Túru začíname v Ľubochni – obec v ústí Ľubochnianskej doliny. V minulosti tu boli sklárske huty. Na konci 19. storočia dostáva osada charakter kúpeľného mestečka, kedy boli skvelé podmienky na klimatickú liečbu. Nachádzajú sa tu vodoliečebné kúpele – endokrinologický ústav – na liečenie chorôb štítnej žľazy a obezity. Veľký, upravený kúpeľný park a rad kúpeľných stavieb pochádza z prelomu 19. a 20. storočia. Sú ukážkou haťovej architektúry. Z Ľubochne 441 m, prekročiac železničnú trať vojdeme po žltej značke do lesa. Stúpame serpentínami a traverzujeme strmý svah. Strmé stúpanie sa končí na predvrchole Havrana s TV vykrývačom, 882 m. Odtiaľ pokračujeme ostrým hrebeňom v striedavom klesaní a stúpaní až na najvyšší bod Havrana 915 m. Je to výrazný, takmer vodorovný hrebeň a jeho masív vypĺňa veľký meander Váhu medzi Stankovanmi a Švošovom, s vysokými bralnými stenami a zráznymi svahmi. Záverečný výstup na Ostré 1066 m, je síce krátky ale namáhavý. Ideme cez les, ktorý sa končí na skalnatom vrcholovom bloku. Je to strmý, kužeľovitý, zalesnený vrch. Vraciame sa tou istou cestou do sedla pod Ostrým, kde je vybudované drevené sedenie s ohniskom. Ďalej pokračujeme zelenou značkou, najprv lesom potom lúkami a zostúpime do trávnatého, širokého Žaškovského sedla. Žltou značkou, Škutovou dolinou zostúpime do Stankovian 441 m k železničnej zastávke.

Časy: Ľubochňa – Havran 882 m, 1,45 hod. – sedlo pod Ostrým 2,30 hod. – Ostré 1067 m, 2,55 hod. – sedlo pod Ostrým 3,10 hod. – Žaškovské sedlo 3,55 hod. – Stankovany 451 m, 4,35 hod.

Po slnečnom úvode zablatená bodka.

Prvú májovú sobotu organizoval Klub Turistov Šurany výstup na Havran v Chočských vrchoch v podcelku Šípska Fatra, ktoré tvoria spojovací článok medzi Malou Fatrou a Západnými Tatrami. Začínali sme v kúpeľnej osade Ľubochňa 451 m, ležiacej prevažne na ľavom brehu Váhu pri vyústení najdlhšej doliny Veľkej Fatry. Naše kroky však začínali na pravom brehu Váhu. Táto časť Šípskej Fatry síce patrí k menej navštevovaným častiam, avšak aj tento úsek prechodu má osobitné čaro. Po vystúpení z autobusov prekročiac železničnú trať, sme žltou turistickou značkou vstúpili do lesa. Serpentínami traverzujeme strmý svah a namáhavo vystupujeme po hrebeni, ktorý sa stáva výraznejším a stále strmo stúpa. Miestami sa odkrývajú pohľady na okolie Ľubochne a Hubovej a pod nami sa ozýva hrmot prechádzajúcich vlakov. Strmé stúpanie sa končí na predvrchole Havrana s televíznymi vysielačmi. Odtiaľ pokračujeme ostrým, miestami skalnatým hrebeňom v striedavom stúpaní a klesaní až na málo výrazný, najvyšší bod Havrana 915 m. Jeho masív vypĺňa veľký meander Váhu medzi Švošovom a Stankovanmi s vysokými bralnými stenami a zrázmi. Miestami sa nám otvárajú výhľady na mohutný vápencový masív Šípu 1170 m, tvoriaci nádhernú krajinnú dominantu nad sútokom riek Oravy a Váhu. Oproti nemu zas na zalesnený masív Kopy 1187 m, ktorý leží v závere turčianskeho hrebeňa Veľkej Fatry. Na obidvoch vrcholoch sa vynímajú mohutné kríže. V pozadí sa týčia ešte miestami zasnežené hrebene Malej Fatry so Stohom, Chlebom a Kriváňom. Pokračujúc po hrebeni, vypĺňame túru odbočeniami na blízke skalné vyhliadky s hlbočinou skál a s pohľadmi na Kútnikov kopec, Kľak, Ploskú a na východe zas na Kečky. Tmavé mraky nám zakrývajú končiare Tatier. Na severe vidíme Kubínsku hoľu a Pilsko. Lesom sme zostúpili do sedla pod Ostrým, kde je vybudované drevené sedenie a smerovník. Čaká nás záverečný výstup na Ostré 1067 m, ktorý je síce krátky ale namáhavý. Po krátkom oddychu zostupujeme ešte ku krížu pod Ostrým. Schádzame najprv lesom, potom lúkami po rozbahnenej lesnej ceste zelenou turistickou značkou do širokého trávnatého Žaškovského sedla s množstvom rozkvitnutých púpav, kde sme si dopriali trochu oddychu. No tmavé mraky nad nami neveštili nič dobré a tak záverečnú časť túry Škutovou dolinou sme absolvovali v daždi. Počasie sa s nami na záver pekne zahralo. Len čo sme zostúpili do dolnoliptovskej obce Stankovany, cieľa našej túry, opäť nás pozdravili hrejivé slnečné lúče. Ďalšia turistická akcia nás zavedie do Tisovca, odkiaľ vystúpime na Hradovú.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria