Hradová

Pohorie: Slovenské Rudohorie
Dátum a čas odchodu: 20. 05. 2017 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

V západnej časti Slovenského Rudohoria leží jedna z najzachovanejších krasových oblastí Slovenska, Muránska planina.

Návštevníkov víta majestátnosťou strmých bralnatých úbočí i hlbokých zalesnených dolín. Takmer celú Muránsku planinu pokrývajú listnaté a zmiešané lesy. Vo vyšších polohách prevládajú zasa ihličnaté lesy s prevahou smreka. Na Hradovej je známych vyše 40 jaskýň, keďže vrchol masívu bol oddávna obývaný, mnohé z nich v minulosti slúžili miestnym obyvateľom. Najvyšším vrchom je Fabova hoľa 1439 m. Tisovec, 411 m, kde začíname túru leží na juhozápadnom okraji Muránskej planiny. Nad mestom sa hrdo vypína kopec Hradová s nadmorskou výškou 887 m a je najvýznamnejším masívom Tisovského krasu. Názov skalného masívu Hradovej vznikol podľa hrdo sa vypínajúcich skalných hrebeňov pripomínajúcich nedobytné múry majestátneho hradu. Na vrchol Hradovej vedie žlto značkovaný náučný chodník. Začíname pri informačnom centre Tisovca. Prechádzame úzkymi uličkami, v ktorých sa zachovali pôvodné štýlové domy. Po lesnej cestičke vstupujeme do lesa. Stúpanie je zatiaľ len veľmi mierne. O chvíľu po pravej strane uvidíme železničnú trať – zubačku s tunelom. Tu zabočíme doľava a nasleduje stúpanie po trávnatej cestičke. Prídeme k smerovníku a podľa informačnej tabule je na Hradovú 1,10 hod. Odtiaľto nás čaká poriadne strmé stúpanie. Na krátkom úseku treba prekonať asi 300 výškových metrov. Chodník vedie úzkymi, strmými roklinami. O chvíľu vyjdeme z lesa a pred sebou vidíme Okrúhlu skalu. Je to výrazný bod na hrebeni. Nasleduje najkrajší úsek túry. Pred nami sa prudko dvíhajú vápencové bralá. Nasleduje exponovaný úsek zabezpečený reťazou. Hrebeň stále mierne stúpa a nasledujú krásne výhľady. Čaká nás ešte skalnatý komín a sme na vrchole Hradovej 887 m. Z vrcholu ostrý hrebeň ďalej klesá smerom k Tisovcu na ďalšiu vyhliadku, odkiaľ vidieť celé mesto ako na dlani. Nasleduje posledná časť zostupu po príjemných, strmo klesajúcich serpentínach s umiestnenými informačnými tabuľami. Túru ukončíme v Tisovci.

Časy: Tisovec 411 m, -Hradová 887 m, 1,35 hod. – Tisovec 3,00 hod.

Za poznávaním divočiny

Krásne slnečné ráno dvadsiateho mája nasvedčovalo, že sa môžeme tešiť na nádherný slnečný deň. Klub turistov Šurany, organizoval výlet do západnej časti Slovenského Rudohoria, kde leží jedna z najzachovalejších krasových oblastí – Muránska planina. Návštevníkov víta majestátnosťou strmých bralnatých úbočí a hlbokých zalesnených dolín. Našim cieľom bol výstup na Hradovú 887 m, ktorá sa hrdo vypína nad mestom Tisovec a jej skalnaté hrebene pripomínajú múry majestátneho hradu. Túru sme začínali hneď z kraja Tisovca 411 m, žltou turistickou značkou, spočiatku úzkymi uličkami, kde sa ešte zachovali staré, už rozpadajúce sa domy. Lesným chodníkom vstupujeme do lesa a miernym stúpaním listnatým lesom prídeme k smerovníku, odkiaľ nás čaká strmé stúpanie serpentínami. Chodník pokračuje úzkymi roklinami stále hore a hore, až na hrebeň. Nasleduje ďalšie stúpanie po hrebeni. Vychádzame z lesa a pred nami vidíme Okrúhlu skalu, ktorá je výrazným bodom na hrebeni. Prechádzame popod jej strmé skalné steny a pred nami sa prudko dvíhajú biele vápencové bralá. O kúsok ďalej nás upozorňuje tabuľa s nápisom “Nebezpečný úsek“, odkiaľ nás čaká najkrajšia časť výstupu. Hneď za tabulou nasleduje reťaz a exponovaný ostrý skalnatý hrebeň trošku pripomínajúci hrebeňovku na Baníkov v Západných Tatrách. V pozadí sa ukazujú ešte zasnežené hrebene Nízkych Tatier s Kráľovou Hoľou a zalesnené hrebene Muránskej planiny. Hrebeň stále stúpa a musíme sem-tam i štvornožky liezť po strmých skalách. Nakoniec ešte nasleduje strmá skalná veža a sme na vrchole Hradovej 887 m. Naskytli sa nám úžasné výhľady na krásnu Muránsku planinu. No aj naďalej musíme zostupovať po bralnatom úzkom hrebeni. O chvíľu sa hrebeň rozšíri a prichádzame k múrom stredovekého hradu. Tu začínajú aj informačné tabule náučného chodníka, kde si možno prečítať zaujímavosti o hrade. Od hradu pokračujeme klesajúcim hrebeňom k ohnisku s drevami na sedenie, kde nám dobre padne krátky oddych. Ďalej pokračujeme v zostupe na vyhliadku, kde na vysokej železnej tyči visí slovenská zástava. Máme krásny výhľad na celý Tisovec, ktorý je ako na dlani. Kúsok pod vyhliadkou sa nachádza jaskyňa, ktorú si pár odvážlivcov išlo pozrieť. Čaká nás záverečný zostup, chvíľami musíme prekračovať vyvalené stromy a klesajúcimi serpentínami popri tabuliach náučného chodníka schádzame do Tisovca, kde sme tradične ukončili v krčme. Cestou domov sme si ešte nadišli k „medokýšu“ a nasledovala cesta domov popri ozubnicovej železničnej trati. Máme za sebou ďalšiu krásnu túru. Nasledujúca turistická akcia nás zavedie na najvyšší vrchol Chočských vrchov – Veľký Choč.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria