Hrdoš

Pohorie: Chočské vrchy
Dátum a čas odchodu: 08. 10. 2016 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Pohorie sa tiahne od sútoku Oravy a Váhu pri Kraľovanoch a južne vedie hranica dnom doliny Váhu, teda priamo po rieke až k vodnému dielu Liptovská Mara. Ďalej prebieha hranica po severnom okraji vodnej nádrže, odkiaľ dolinou Kvačianky a vyššie Suchou dolinou na Hutianske sedlo, kde začína hlavný hrebeň Západných Tatier. Západná časť Chočských vrchov od Šípa po Čebrať bola pričlenená k Veľkej Fatre, hoci z turistického hľadiska dolina Váhu, železničná trať a hlavná cesta tvoria výraznú hranicu od Fatry. Pre pohorie je typické, že vlastne nemajú súvislý hlavný hrebeň. Sú samostatnými masívmi vrcholov oddelenými hlbokými dolinami. Najvyšším vrcholom pohoria je Veľký Choč 1611 m.

Vychádzame z obce Švošov 454 m, ktorá sa nachádza na vyvýšenom pravom brehu Váhu tesne pod Havranom a Ostrým. Žltou značkou prechádzame cez dedinu do lesa a pokračujeme strmo stúpajúcou zvážnicou. Miestami sa nám odkrývajú pohľady na skalné steny Havrana. Lesom vystupujeme až do Sedla pod Ostrým, kde sa pripája žltá značka z Ľubochne. Ešte kúsok pokračujeme miernym stúpaním k masívu Ostrého, odkiaľ začína strmé stúpanie na vrchol. Ostré 1066 m, je strmý kužeľovitý zalesnený vrch. Smerom na západ sa nám odkryje výhľad na hrebene Malej Fatry, pred ktorou v popredí majestátne zaberá svoje miesto skalnatý vymodelovaný vrchol Šípa 1170 m. Smerom na západ vidíme vrch Kečky 1139 m a údolie Váhu v pozadí s Nízkymi Tatrami. Na južnej strane vidíme hrebene Veľkej Fatry. Z vrcholu zostúpime späť do Sedla pod Ostrým a ďalej ideme zelenou turistickou značkou na Hrdoš 902 m. Pokračujeme ďalej cez Hrdošnú Skalu popri Žaškovskej jaskyni do Komjatnej 634 m. Obec je známa archeologickými nálezmi troch depotov bronzových zbraní z mladšej doby bronzovej. Vznikla v 10. stor. V obci sa nachádza kostol sv. Gálusa z r. 1823 s oltárnym obrazom z r. 1871. Z Komjatnej schádzame červenou turistickou značkou Komjatnianskou dolinou, kde potok preráža celý masív Ostrého a Kečiek hlbokou dolinou k Váhu. Proti toku Váhu po ľavej strane sa nachádza Skladaná skala – geologický odkryv v lome – výrazná vrstevná stavba slienitých vápencov. Popri železničnej trati prídeme do Švošova, kde naša túra končí.

Časy: Švošov 454 m – sedlo pod Ostrým 1,15 hod. – Ostré 1066 m, 1,40 hod. – sedlo pod Ostrým 1,55 hod. – Hrdoš 902 m, 2,25 hod. – Hrdošná Skala 2,45 hod. – Komjatná 634 m, 3,40 hod. – Švošov 4,50 hod.

Jesenný výstup na Hrdoš

Október ponúka turistom spravidla tú najkrajšiu časť jesene. Dni sú ešte dostatočne dlhé a teplé. Jeseň je plná ďalekých rozhľadov, žltnúcich listov a tichosti zaspávajúcej prírody. Potulky pestro sfarbenou krajinou poskytujú množstvo pekných zážitkov. A tak sa šurianski turisti druhú októbrovú sobotu vybrali do Chočských vrchov. Po chladnom, daždivom počasí bola obloha jasná, posiata množstvom hviezd. Avšak od údolia Hrona sme vošli do hustej hmly, ktorá postupne prešla do zamračeného počasia. Na Donovaloch sme však už obdivovali zasnežené končiare Prašivej a Zvolena. Pokračovali sme ďalej cez Ružomberok, kde nás čakalo milé prekvapenie, pridala sa k nám Sylvia Hofmanová, redaktorka banskobystrického Rádiovíkendu, rozhlasovej relácie RTVS. Pokračovali sme do obce Švošov, odkiaľ sme nastupovali na túru. Žltou značkou sme prechádzali cez dedinu do lesa a strmo stúpajúcou zvážnicou až do Sedla pod Ostrým. Počas stúpania sme obdivovali skalné útvary na vrchu Havran a na protiľahlej strane zase vrch Kečky. Zo sedla sme prudko stúpali po zasneženom chodníku, ktorý je v závere zabezpečený reťazou, na vrchol Ostrého 1067m. Odmenou za namáhavý výstup nám bol nádherný výhľad na zasnežené končiare Nízkych Tatier, ďalej na dominantu Chočských vrchov –Veľký Choč 1611m a hrebeň Veľkej Fatry. Pod padajúcimi snehovými vločkami sme zhotovili zopár fotografických záberov, urobili zápis do vrcholovej knihy a vrátili sme sa späť do Sedla pod Ostrým. Ďalej sme pokračovali na vrch Hrdoš 902m, z ktorého sme obdivovali hrebene Malej Fatry v popredí s pekne vymodelovaným skalnatým Šípom 1171m. Z vrcholu nás chodník zaviedol cez Hrdošnú Skalu k Žaškovskej jaskyni. Pastvou pre oči bolo majestátne skalné bralo. Pridržiavajúc sa reťazí, vstupujeme do skalného okna pod Hrdošnou skalou. Obdivujeme mohutné skaly. Pomocou reťaze schádzame k Žaškovskej jaskyni, svietime si mobilmi a vchádzame kúsok do jaskyne. Cez skalné okno sa vraciame späť a ešte raz sa obzrieme za majestátnymi skalnými stenami. Schádzame do obce Komjatná a a po krátkom občerstvení pokračujeme do obce Švošov. Hrdošná skala bola pre nás príjemným vyvrcholením túry v Chočských vrchoch.

Veronika Jóžeffiová

fotogaléria