Kľak

Kľak – 2.októbra 2010

Pohorie ako celok sa vyznačuje kompaktnou uzavretou podobou, má výrazný, vysoký hlavný hrebeň, ktorý je v úseku Krížna – Ploská jednotný, smeru severojužného. Tento masívny chrbát sa v blízkosti Čierneho kameňa – Ploskej – Borišova vetví na dve približne rovnako dlhé rázsochy, medzi ktoré vniká od Váhu až po Ploskú vyše 26 km dlhá Ľubochnianska dolina. Tak isto obe spomenuté vetvy, označené ako Liptovská a Turčianska, siahajú až k Váhu. Turčianska, tiahnuca sa priamo na sever, je prevažne zalesnená a člení sa iba do Turca. Ukončuje ju zalesnený masív Kopy, ktorej severné stráne strmo padajú do údolia Váhu.

Sklabiňský Podzámok – nad obcou sú zrúcaniny ranogotického hradu Sklabiňa, postaveného v 13. stor., v roku 1436 hrad vyhorel. Neskôr ho upravili, postavili kaplnku. V 16. – 17. stor. postavili renesančný kaštieľ. Bol sídlom Turčianskej župy až do polovice 18. storočia. Kaštieľ bol obývaný až do roku 1944, keď ho fašisti podpálili, odvtedy je v ruinách. Na hrad nevedie nijaký značkovaný chodník. Prístupný je z Podzámku.

Zo Sklabinského Podzámku /540m/ pôjdeme žltou značkou asfaltovou vozovkou do Kantorskej doliny až po rozvetvenie – Kaplna. Ak sa bude dať, potiaľto by sme išli autobusom, čím by sme ušetrili 45 minút. My pokračujeme ľavou dolinou ďalej popri rozpadávajúcom sa drevenom poľovníckom zámočku Révayovcov. Pár minút povyše sa cesta delí na štyri. Tu opúšťame dolinu a ostro vľavo, temer spiatočným smerom idme na lesnú zvážnicu. Najprv mierne, potom trochu strmšie stúpame k poľovníckej chate. Začíname veľmi strmý výstup. Vystúpime z lesa a sme pri orientačných smerovkách veľkej poľany Košarisko. Pokračujeme hore lúkou spolu s modrou značkou opäť na vrchol Kľaku /1394m/. Je to výrazný vrchol v turčianskej vetve hlavného hrebeňa. Vyniká bohatou kvetenou. V štrbinách skál rastie vo veľkom množstve chránená prvosienka holá. Pod vrcholom rastie chránená papraď. Z vrcholu je široký kruhový rozhľad, najkrajší z celej turčianskej vetvy.

Z Kľaku zostupujeme modrou značkou späť spolu so žltou na lúky Košariska. Odtiaľ klesajúcim pásmom lúk a lesíkmi po nepríjemnom zostupe prídeme k menšej chatke, kde začína cesta, ktorou prídeme až do Podhradia. Vpravo za potokom pod cestou v altáne je minerálny prameň.

Západný hrebeň je turisticky málo významný. Je to divočina, spleť húštin, rozváľaných dubov a smrekov. Výnimku tvoria len Lysec /1381m/, Kľak /1394m/, Magura /1059m/ a Kopa /1187m/, z ktorých je pekný rozhľad.

fotogaléria