Klenovský Vepor

Pohorie: Veporské vrchy Termín: 26.7.2014 Odchod: 6,00 hod. Na túto akciu je ešte 5 miest voľných!!!

Veporské vrchy patria medzi menej navštevované časti Slovenského Rudohoria. Najvyšším vrchom pohoria je Fabova hoľa 1439 m. Striedajú sa tu hlboké pralesy s rozsiahlymi poľanami a pasienkami. Porast je tvorený zmiešanými lesmi, v nižších polohách prevládajú listnaté stromy – dub, buk, lipa, javor a vo vyšších nadmorských výškach prevažujú smrekové a jedľové porasty. Klenovský Vepor 1338 m, je najvýraznejším vrcholom pohoria v hlavnom hrebeni, za čo vďačí svojmu typickému tvaru. Vrcholová časť ostrého lichobežníkového tvaru pripomína chrbát divej svine, čiže vepra a tak dostal pomenovanie Vepor. Na jeho svahoch zo severnej strany pramení Čierny Hron a na južnej strane Veporský potok, zdroj vodnej nádrže Klenovec z ktorej vyteká Klenovská Rimava. Cez Klenovský Vepor prechádza červená turistická trasa – Rudná magistrála začínajúca v Zlatých Moravciach, ktorá končí na vrchu Stolica 1477 m, na Muránskej Planine. Vďaka svojmu tvaru je dobre rozoznateľný a viditeľný zo všetkých vyšších pohorí Slovenska. Vrcholová časť hory o rozlohe asi 155 hektárov je národnou prírodnou rezerváciou. Na sopečných vyvreninách sa v najvyššej časti zachovali pralesovité smrečiny. V nižších polohách sú bučiny, smreky a javory. Túru začíname v Doline 785 m, zelenou turistickou značkou výstupom na lazy Kysuca 920 m a pokračujeme k smerovníku Kysuca Uhliarka. Tuná sa napojíme na červenú Rudnú Magistrálu, ktorou budeme pokračovať lesom na Tri chotáre 1141 m, – vrch v hlavnom hrebeni s čiastočným výhľadom. Nasleduje zostup do lúčnych partií s lazmi cez sedlo na Šopisko 1084 m a cez Machnáčov grúň 1097 m. Chodník stále pokračuje lesom a strmím, miestami exponovaným, namáhavým výstupom vystúpime na Klenovský Vepor 1338 m. Výhľad z vrcholu je obmedzený. Nasleduje prudký exponovaný zostup do sedla pod Vartou 1118 m – križovatka turistických trás. Pod zalesneným sedlom sa nachádza turistická útulňa – 10 min. odbočka žltou značkou. Červenou Rudnou Magistrálou pokračujeme cez Rozsypok 1128 m, sedlo Machniarska 1040 m, na križovatku turistických chodníkov na lúčne sedlo Bánovo 918 m. Ľavou stranou obchádzame vrch Bánovo 1039 m a prídeme do sedla Diel 823 m. Občasnými lúkami a lesom zostúpime do sedla Zbojská 726 m, pri ceste a železničnej trati.

Časy: Dolina 785 m, – Kysuca Uhliarka 925 m, 0,35 hod. – Tri chotáre 1141 m, 1,25 hod. – Šopisko 1084 m, – Machnáčov grúň 1097 m, – Klenovský Vepor 1338 m, 3,05 hod. – sedlo pod Vartou 1118 m, 3,35 hod. – Rozsypok 1128 m, – sedlo Machniarka 1040 m, 5,00 hod. – sedlo Bánovo 918 m, 5,20 hod. – sedlo Diel 823 m, 5,50 hod. – sedlo Zbojská 726 m, 7,00 hod.

Srdcom som s vami…

Stáli sme pod masívom Krížnej. Belasé nebo a jasné slnko ostro vykresľovali kontúry rozložitého veľkofatranského obra. Predseda klubu fotil s mobilom, pripravoval fotku pre Miloša. Odpoveďou na snímku bola kratučká sms-ka:“Srdcom som s vami.“ Táto nezabudnuteľná veta vystihovala silu a dobrotu duše podpredsedu Klubu turistov Šurany Ing. Miloslava Čeleša. Žiaľ, už nie je medzi nami. Prehral boj s ťažkou chorobou. Bol srdcom s nami, keď mu už choroba nedovoľovala zúčastňovať sa túr. Teraz je on v našich srdciach. Miloš, pozri občas na nás z turistického neba! Budeme sa snažiť niesť ďalej Tvoju lásku k prírode a slovenským horám. Česť Tvojej pamiatke!

Naša túra 26.júla 2014 patrí Milošovi. Sme vo Veporských vrchoch. Čoskoro zistíme, že sú menej navštevovanou oblasťou. Majú však aj svoje plusy. Poďte s nami, v tomto článočku sa o nich môžete dozvedieť. Začíname na lazoch Kysuca, časti obce Drábsko. Opravené drevenice pozdĺž kamenistej cesty prezrádzajú snaženie chalupárov. Niet sa čo diviť, panuje tu tíšina, vzduch je presýtený vlhkosťou potoka, nechýba studnička s pitnou vodou. Lúče ranného slnka osvetľujú drobnú stavbu kaplnky sv. Anny. Nízky plôtik je ozdobený ružami, pootvorená bránička zrejme v dnešnú sobotu privíta svadobčanov. Po zelenej značke stúpame na širokú lúku, kde nás čaká prvý panoramatický výhľad na okolité vŕšky, lesíky. Stačí pootočiť sa a za chrbtom v diaľke sa modravejú oblé končiare Poľany. V sedle Kysuca Uhliarka pre nás začína červená značka, Rudná magistrála. Spája Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy. Dôležité je, že máme prvý výhľad na ústredný bod nášho dnešného putovania, Klenovský Vepor. Svojimi obrysmi pripomína obrovský stôl, za ktorým by sa pohodlne mohol usadiť obor. Zoológovia usúdili, že tento vrch sa podobá na chrbát divej svine, čiže vepra. Vchádzame do zmiešaného lesa. Dobre padne chládok pod korunami listnáčov v šume vysokých ihličnanov. Pozorné hubárske oči skoro registrujú množstvo dubákov, masliakov, ale aj muchotrávok. Ostatní sa zamestnávajú kríkmi s červenými sladkými plodmi, príroda ponúka maliny. Vrch s názvom Tri chotáre nám poskytne čiastočné výhľady. Na blízkych lúkach sme však rýchlo vyvedení z idylických zážitkov. Ohlásia sa zvuky, ktoré zvyčajne sprevádzajú búrky. Nepochybne registrujeme hrmenie. Pridáme do kroku. Výstup na Vepor bude exponovaný, tak nech ho stíhame bez dažďa. Darí sa. Síce hromy sa podchvíľou hlásia, ale šetria nás. Po strmom výstupe na Vepor do výšky 1338 m.n.m objavujeme vrcholovú ružicu so šípkami do všetkých okolitých pohorí a drevenú sochu Jánošíka. Ako by bolo príjemné oddýchnuťsi, posedieť! Neistota, ktorú vytvárajú stále sa ohlasujúce hromy za našimi chrbtami, to nedovolí. Ak by došlo k najhoršiemu a začala by búrka, bezpečnejšie bude pod vrcholom. Usilovne prepletáme nohami ďalej, moc rýchlo sa to však nedá, pretože zostup je rovnako náročný ako výstup. Strmý, skalnatý chodník sa postupne zmierni a ocitáme sa na vrcholových lúkach s kvitnúcimi trávami. Nie hocijakými, rastú zarovno našich nosov. Turisti s výškou pod 180 cm ich dokonca sem-tam majú nad hlavami. Za sedlom Pod vartou natrafíme na Klenovské Blatá, ojedinelé rašelinisko na hlavnom hrebeni Slovenského rudohoria. Pod nohami máme vlhkomilnú vegetáciu s bohatou vrstvou machov a veríme informačnej tabuli, že tu žije vzácny hraboš močiarny a hniezdi drozd kolohrivý. Podľa fotografie príroda jeho tmavý výzor osviežila bielym golierikom. Búrkové zvuky utíchli a tak si doprajeme malinovú siestu. Slnko hreje, otvárajú sa výhľady na stranu Muránskej planiny a maliny nachádzame čím ďalej tým sladšie. Chvíľami sa zdá, že postál čas a ocitli sme sa v malinovom raji. Kam oči dovidia, tam sú kríky so vzácnou dobrotou. Schádzame do sedla Machniarka. Ešte pohľad dozadu na Vepor a opäť sme v chládku lesa. Spevnenou cestou zídeme do sedla Diel. Tu nás je už pomenej, niektorí naši členovia z Vepra našli smer Dobroč. Vzniká nové delenie, časť klubu vykročí po cyklotrase a časť ďalej strminou po červenej. Spoločné je prekvapenie, že do cieľa máme ešte dve hodiny. Hromy sa nevzdávajú a poháňajú nás s novou silou. Zložité je putovanie po červenej, chýba poriadne značenie a na mnohých miestach je polom, po víchrici veľa popadaných stromov. V lepšom prípade iba križujú turistický chodník, v tom horšom chodník úplne pohlcujú a často je veľmi zložité nájsť miesto, kde chodník nanovo pokračuje. Malinčie sa stáva zradným, je husté, spútava naše kroky. Suché popadané hŕby konárov skryté v ňom praskajú pod nohami. Ticho mrholí, o to viac hrmí. Konečne vytúžená spevnená lesná cesta sa spojí s hlavnou a to už je len pár metrov na Zbojskú. Zakotvíme na salaši s výbornými bryndzovými haluškami, domácou polievkou a rôznymi špecialitami. Dokonca slovo dalo slovo a jedna z čašníčok v kroji vyjde na svah pred salašom a predvedie nám, ako sa pľaská s kurpakom, čo v preklade z nárečia znamená plieskať bičom. Predseda klubu a niektorí naši členovia zvládnu rýchlokurz z pľaskania na výbornú. A je tu záver. Do Šurian prichádzame neskoro večer s nezabudnuteľnými zážitkami, uchránení pred hroziacou búrkou. Možno na nás cez deň tak trocha dohliadal zhora Miloš…

Anna Havlasová

fotogaléria