Kopa

Pohorie: Veľká Fatra Termín: 27. 4. 2013 Odchod: 6,00 hod.

Keď sa pri Turanoch obrátite na východ, vidíte rozsiahle lúčiny Magury, Ľubochnianske sedlo so stožiarmi vysokého napätia a vo vodnej hladine Krpelianskej priehrady sa zrkadlia rozsypané bralá Kopy. Jej vysoké, strmé a zalesnené stráne nás budú sprevádzať až po Ľubochňu, kde nás privíta aj pekne formovaný trávnato lesnatý vrch nad Hubovou – Kútnikov kopec 1064 m. Na jeho hrebienkoch, keď sa ešte kosili, stálo množstvo senníkov. Ľubochňa 445 m, podhorské klimatické kúpele sú známe od začiatku 20. storočia. Dnes sa tu liečia pacienti s chorobami súvisiacimi s poruchami vnútornej sekrécie a látkovej výmeny. Je tu endokrinologický ústav, ktorý je jediný svojho druhu na Slovensku. Kúpeľné a liečebné stavby sú z konca 19. storočia hrazdené. Typický reprezentant hrazdenej architektúry je Kollárov dom. Vyúsťuje tu najdlhšia dolina Veľkej Fatry – Ľubochnianska, ktorou preteká potok Ľubochnianka, prameniaci pod Ploskou a Čiernym kameňom. Dolinou viedla úzkorozchodná lesná železnička s rozchodom 760 mm, dlhá 28 km. Bola elektrifikovaná a mala v Ľubochni vlastnú hydroelektráreň z roku 1903, v tej dobe európsky unikát. Železnička bola v roku 1966 zrušená. Slúžila na zvážanie dreva a aj na osobnú prepravu. Z Ľubochne vykročíme červenou turistickou značkou mostom cez potok, stúpajúcou cestou poza viaceré vily a zotavovne. Po krátkom klesaní odbočíme vľavo do ústia doliny Korbeľka. Hore dolinkou pôjdeme asi 10 min. a pri jej vetvení pokračujeme pravou vetvou, kde začína vlastný výstup. Chodník nás privedie na priamo, dohora stúpajúci žľab. V ňom namáhavo získavame výšku. Stúpaním prídeme k prvej vyhliadke, odkiaľ uvidíme časť Váhu so Stankovanmi a Havranom. Strmo hore pôjdeme do ďalšieho strmého žľabu, až kým nenarazíme na temer vodorovný chodník . Týmto chodníkom odbočujú vpravo červené trojuholníky na najkrajšie miesto trasy, k veľkému drevenému krížu na holej plošinke hrebeňa, tesne nad zvislými zrázmi úbočia Kopy. Pekné hĺbkové pohľady na spojenie Váhu s Oravou, na Malú Fatru s Rozsutcom a masívny skalnatý Šíp. Od kríža sa vrátime späť na normálnu značku a pokračujeme traverzom popod hrebeň až k smerovkám na zalesnenom hrebeni, kde začína žltá turistická značka. Naša červená pokračuje do Ľubochnianskeho sedla. Na vlastný vrchol Kopy 1187 m nijaká značka nevedie a od križovatky by sme naň prišli asi za 5 min. Kopa je mohutný vápencový zalesnený masív v najsevernejšej časti pohoria, vypĺňajúci veľký ohyb Váhu medzi Krpeľanmi, Kraľovanmi, Rojkovom a Ľubochňou. Tvorí zakončenie turčianskeho hlavného hrebeňa. Na všetky strany sa strmými spadajúcimi svahmi zvažuje priamo do hladiny Krpelianskej vodnej nádrže. Z vrcholu zostupujeme žltou značkou do Krpelian.

A takto nám bolo, z pera Anky Havlasovej…

Šurianski turisti na Kope Začíname na parkovisku v kúpeľoch Ľubochňa. Prejdeme po moste nad potokom Ľubochnianka, po pravej strane sú vily, liečebné domy a kostolík sv. Cyrila a Metoda. Gabriel Jóžeffi nám rozpráva o úzkorozchodnej lesnej železničke, ktorá v roku 1903 bola európskym unikátom. Bola elektrifikovaná a mala vlastnú hydroelektráreň. Slúžila na zvážanie dreva a aj na osobnú prepravu. Gabo pridáva aj spomienky z detstva, sme v jeho rodnom kraji. Po červenej značke vkročíme do doliny Korbeľka. Potôčik priamo v chodníku signalizuje záver zimy aj v tejto oblasti, sneh sa definitívne tratí a k slovu prichádza jar. Na fotografovanie nám pózuje záružlie, jeho žlté lupene žiaria v lúčoch dopoludňajšieho slnka. Odbočíme doprava, míňame rozsiahle rúbanisko. Ruky šikovného drevorubača tu na jednom z pňov vyformovali tvár človeka. Začína nám strmé stúpanie. V popise dnešnej trasy naznačené bolo, ale iné je na papieri a iné v realite. Výhodu majú kondičkári, ale zahanbiť sa nedá nikto. Ba dokonca vzorom môžu slúžiť aj naši dnešní najmladší členovia klubu školáci Adamko a Jakubko. Zdolávajú prevýšenie s obdivuhodnou ľahkosťou. Prvá vyhliadka ponúka pohľad na časť Váhu a na Stankovany, ale ten pravý vyhliadkový zážitok máme od dreveného kríža z výšky 1098 m.n.m. Oproti nám Šíp. Bol na programe klubu minulý rok. Pozorným očiam nášho turistu neunikne lúčka, na ktorej vtedy vzniklo veľa pekný fotiek s Rozsutcom v pozadí. Smerom na severovýchod vidíme Choč , na protiľahlej strane obdivujeme končiare Malej Fatry. Okamih spoločného fotografovania, oddychu v spoločnosti slnka a putujeme ďalej v západnom smere. Takmer vodorovný chodník vo vrcholovej časti je balzamom po trojhodinovom stúpaní. Chvíľu ešte kráčame po poslednom tohtoročnom snehu a prichádzame na križovatku turistických ciest. Červená vedie do Ľubochnianskeho sedla a ďalej na Borišov, Ostredok…sme v miestach, odkiaľ je nástup na Veľkofatranskú magistrálu…ale to by bola príliš dlhá pieseň na dnešný deň a nielen na deň…Teraz nám stačí pár minút a ocitáme sa vo výške 1187 m.n.m. na vrchu Kopa. Zo zalesneného končiara výhľady nie sú, vrátime sa k smerníkom a vyberáme si žltú farbu, povedie nás podľa plánu do Krpelian. Cestou sa nám otvoria nové výhľady, s Gabovou pomocou sa zorientujeme a spoznávame Tlstú, Rakytov, Čierny kameň. Horskú lúku zaliatu slnkom niektorí členovia ešte využijú na oddych. Poležať si, vdychovať horský ozón, uložiť do pamäti pohľady na fatranské končiare je zážitok, ktorý pomôže v každodennej realite. Dnes sme prevažne v bukových lesoch. Obdivujeme prvé jarné kvety s výstižným názvom prvosienky. Objavuje sa už aj veternica hájna, ktorá onedlho vytvorí doslova plantáže. Ani pre kvietok s názvom zubačka suché lístie nie je v apríli prekážkou, predsa začína nový život. Dokonca na Kope sme mohli vidieť prvé ružové kvety lykovca. Pri zostupe k smerníku Čechová nám príroda pripravila príjemné prekvapenie v podobe nádhernej smrekovej aleje plnej slnečných lúčov a tak využívame aromaterapiu priamo v prírode. Spevnenou lesnou cestou schádzame k vodnej nádrži, po priehradnom múre prejdeme do Krpelian, kde je záver našej dnešnej turistickej akcie. Spomienky ostanú a už teraz sa môžeme tešiť na máj. Čakajú nás Súľovské skaly. Anna Havlasová

Časy: Ľubochňa 445 m, – Kopa 1187 m, 2,15 hod. – Krpeľany 410 m, 4,15 hod.