Krakova hoľa

Pohorie: Nízke Tatry
Dátum a čas odchodu: 30. 07. 2016 o 05:30
Miesto odchodu: AS Šurany

Nízke Tatry sú rozlohou najväčším pohorím u nás. Delia sa na dve časti. Pomenovanie dostali podľa najvyšších vrchov. Na západe sa rozprestierajú Ďumbierske Tatry podľa najvyššieho vrchu Ďumbier 2043 m a na východe Kráľovohoľské podľa Kráľovej hole 1948 m. Rozdeľuje ich cesta cez sedlo Čertovica 1238 m.

Tiahnu sa od západu na východ v dĺžke 80 km a šírkou 35 km a tvoria výraznú, ťažko priepustnú horskú bariéru medzi Liptovom a Horehroním. Ich hlavný hrebeň sa tiahne stredom pohoria. Z hlavného hrebeňa na obe strany vybiehajú rázsochy striedajúce sa mohutnými dolinami. Pramení tu štvorica veľkých riek: Čierny Váh, Hornád, Hnilec a Hron. Všetky pramenia pod Kráľovou hoľou. Na jazerá sú Nízke Tatry chudobné. Najväčšie je Vrbické pleso 6,2 ha v Demänovskej doline. Po obvode pohoria sa vyskytujú minerálne pramene, z ktorých v Korytnici sa voda plní do fliaš. Prevládajú tu ihličnaté lesy, smrek, jedľa, javor a chránený tis. Vo vyšších poloháh sú súvislé porasty kosodreviny. Najvýznamnejším strediskom turistiky je Demänovská dolina. Na túru vychádzame poniže Demänovskej jaskyne Slobody, zelenou značkou k mohutnej vyvieračke Demänovky. Hneď za ňou sa začína krasová dolinka Vyvieranie a ocitneme sa pod mohutným skalným portálom, kde je uzavretý vchod do jaskyne mieru. Hneď za jaskyňou vstúpime do úzkej exponovanej tiesňavy, ktorou postupujeme skalným dnom potoka. Pomenovali ju podľa mohutného vodného toku Demänovky. Čaká nás neľahký prechod skalnatým korytom. Sústavou serpentín sa vyštveráme do Iľanovského sedla 1253 m, kde odbočíme na žltú značku, ktorou pokračujeme do sedla Machnaté 1450 m. Zo sedla pokračujeme úzkym ostrým hrebeňom modrej a žltej značky k mohutnému masívu Krakovej hole. Z rázcestia pod Krakovou hoľou 1730 m odbočíme tvarovou značkou – modrý trojuholník na Krakovu hoľu 1752 m. Naskytne sa pekný výhľad na celý Liptov a Chočské vrchy. Je to jeden z najzaujímavejších vrchov pohoria. Strmé boky sú rozbrázdené skalnými žľabmi. V podzemí masív skrýva najhlbšie jaskyne s podzemnými tokmi, ktoré vyvierajú v Jánskej doline. Zostupujeme tou istou trasou do sedla Machnaté a cez masív Pustého 1501 m, modrou značkou po skalných galériách . Je to skalnato-trávnatý, nižšie zalesnený masív – bohatá vápencová flóra. Chodník klesá poľanou a krátkym zalesneným hrebienkom v strmom zalesnenom svahu pohodlnými serpentínami zostúpime k Demänovskej jaskyni Slobody 831 m.

Časy: Jaskyňa Slobody 784 m, – Ilanovské sedlo 1253 m, 1,30 hod. – sedlo Machnaté 1450 m, 2,15 hod. – rázcestie pod Krak. Hoľou 1730 m, 3,25 hod. – Krakova hoľa 1752 m, 3,30 hod. – sedlo 3,35 hod. – sedlo Machnaté 4,35 hod. – Jaskyňa Slobody 6,05 hod.

Výstup Šurianskych turistov na Krakovu hoľu.

Poslednú júlovú sobotu organizoval Klub turistov Šurany turistickú akciu v Nízkych Tatrách, ktoré sú charakteristické dlhými dolinami, nádherným hlavným hrebeňom a početnými krasovými javmi s viacerými jaskyňami. Tiahnu sa od západu na východ v dĺžke asi 80 km a tvoria výraznú horskú bariéru medzi Liptovom a Horehroním. Na túru sme vychádzali za krásneho, slnečného počasia z Demänovskej doliny, ktorá je centrom Jasnej a patrí k rušným turistickým strediskám s veľkou návštevnosťou, ale napriek tomu sme počas nášho výstupu stretli iba zopár turistov. Pokračovali sme dolinou Vyvieranie, pomenovanej podľa mohutného vodného toku Demänovky, až k mohutnému skalnému portálu, pod ktorým je uzavretý vchod do jaskyne mieru. Hneď za jaskyňou vstupujeme do výraznej úzkej a exponovanej doliny, kde nás čaká neľahký prechod skalným korytom rieky. Za pomoci lávok a reťazí stúpame kaňonom . Sem-tam sa podarí niektorým i pošmyknúť a nabrať si vody do topánok. Cestou obdivujeme vodné kaskády a vodopády. Zakrátko odbočíme do ľavého úbočia a traverzom a sústavou serpentín vysoko nad dnom doliny vystúpime do Iľanovského sedla 1253 m. Odtiaľ pokračujeme do sedla Machnaté 1450 m a ďalej lesom za stáleho stúpania ostrým hrebeňom prídeme k mohutnému, kosodrevinou obrastenému masívu Krakovej hole. Za chvíľu sa kosodrevina rozostúpila a stáli sme na skalnatom vrchole Krakovej hole 1751,6 m. Odmenou za namáhavý výstup nám bol dopriaty krásny výhľad s dobrou viditeľnosťou. Smerom na západ bolo vidieť hrebeň Martinských holí, Veľký Fatranský Kriváň, Veľký a Malý Rozsutec, majestátny Choč, za nimi Pilsko a Babia Horu, dolu sa trblietala hladina Liptovskej Mary, nad ňou Prosečné, pred nami susedný vrch Poludnica a pod ňou najväčší diaľničný viadukt ponad obec Podtureň. V pozadí sa vynímali hrebene Západných Tatier so Sivým vrchom, Baníkovom, Barancom a Bystrou. Na východe sa týčil náš najkrajší vrch Kriváň a končiare Vysokých Tatier. Veľkú časť Slovenska sme mali ako na dlani. Počasie nám prialo a tak sme si na vrchole urobili dlhšiu obedňajšiu prestávku. Ako zostupovú trasu sme si zvolili cestu cez sedlo Machnaté a ďalej cez skalné galérie masívu Pusté 1501 m. Trávnaté časti skalných terás nám ponúkli pekné výhľady na najvyššie vrcholy Nízkych Tatier – Ďumbier, Štiavnicu , Chopok a Dereše a veľa ďalších fotogenických miest. Nakoniec nasledoval nekonečne dlhý zostup serpentínami priamo k Demänovskej jaskyni slobody.

S množstvom zážitkov a nezabudnuteľných dojmov sme spokojní odchádzali domov.

Gabriel Jóžeffi