Kráľova studňa

Pohorie: Veľká Fatra Termín: 17.8.2013 Odchod: 6,00 hod.

Chránená krajinná oblasť Veľká Fatra je rozsiahle územie bohaté na krasové javy so súvislými lesmi, pestrým rastlinstvom a živočíšstvom s náleziskom tisu obyčajného. Hlavný hrebeň má hôľny reliéf . Najvyšším vrchom je Ostredok 1592 m. S hôľnym masívom ostro kontrastuje silne členený dolomitový bralnatý vrch Čierny kameň a Suchý. Medzi najznámejšie krasové doliny patrí Gaderská, Blatnická a Žarnovická. Od horárne Žarnovica vykročíme modrou značkou Žarnovickou dolinou. Asi po 25. min. sa k nám pripojí žltá značka z Turčianskych Teplic, po ktorej pokračujeme spolu z modrou až po vetvenie doliny pred Rožkovou. Pokračujeme vpravo po žltej. Za peknou bralnou tiesňavou kráčame širšou dolinou, nad ktorou svietia rady vápencových brál. Pri ďalšom delení doliny pokračujeme vľavo do doliny Kostolec. Názov dostala od vežovitého brala v podobe kostola týčiaceho sa v jej závere, čo predstavuje najkrajšiu skalnú scenériu. Krasové útvary spestruje vápnomilná kvetena. Vpravo je poľovnícka chatka. Pokračujeme strmšie hore Kostolcom až k vežovitému bralu, dvíhajúcemu sa uprostred doliny. Všade dookola sa nachádzajú bralné galérie, kvôli ktorým sa oplatí odbočiť kúsok od značky vľavo od brala Kostolca. Nasleduje strmý výstup, až konečne vyjdeme z lesa na čistinku na blízky hrebeň Košasisko, kde naša značka končí. Pokračujeme po červenej a zelenej oblúkom cez trávnatý terén k horskému hotelu pod Kráľovou studňou 1250 m. Od hotela pokračujeme po ceste v trávnatom, miernom svahu hore, na chrbát spájajúci masív Krížnej so Smrekovicou. Čoskoro uvidíme charakteristické bralo Kráľovej skaly 1377 m. Ešte pred ním sme pri napájadlách Kráľova studňa1365 m. Silný prameň vyvierajúci spod hrubozrnnej sutiny. – vápencová vegetácia. Od križovatky turistických trás ideme zelenou značkou na Malú Krížnu 1319 m a Úplaz 1275 m, kde sa pripojíme na žltú značku a zostupujeme po výraznom horskom masíve medzi Bystrickou a Tureckou dolinou. Svahy masívu pokrývajú bučiny. Prídeme až na Japeň 1155 m, kde žltá končí a zelenou zostupujeme do Starých Hôr 467 m. Obec vznikla ako banícka osada v 13. storočí. Ťažila a spracúvala sa tuná strieborná a medená ruda. Dominantou obce je pútnický, pôvodne gotický kostol, baroková budova banského úradu, kaplnka sv. Anny a štýlové domy z konca 18 – 19. storočia.

Časy: Žarnovica – Kmínovo 0,25 hod. – Rožkova dolina 1,10 hod. – Kostolec 2,10 hod. – Košarisko 3,15 hod. – horský hotel Kráľova studňa 1250 m, 3,45 hod. – Kráľova studňa 1365 m, 4,00 hod. – Malá Krížna 1319 m, – Úplaz 4,45 hod. – Japeň 1155 m, 5,35 hod. – Staré Hory 6,50 hod.

Ako šurianski turisti farby menili

Na orientáciu v prírode slúžia turistom značky. Zvyčajne na stromoch v podobe dvoch bielych zvýrazňujúcich pásikov, medzi ktorými na hrebeňoch hôr nájdeme červenú farbu. Vyznačuje hlavné trasy po horách, často aj medzinárodného významu. Modrá vo všeobecnosti je na stredne dlhých trasách, v dolinách alebo na úbočiach. Zelená vyznačuje úseky vedúce z dolín na hrebeň a žltá je pomocníčkou na prepojenie spomínaných farieb. Začíname pri horárni Žarnovica. Pomenovanie je len zhodou s názvom známeho mesta. Teraz sme vo Veľkej Fatre. Kráčame po asfaltke, zaskočení ranný chladom Žarnovickej doliny. Slniečko už svieti, ale nemá šancu dostať sa cez vysoké úbočie. A tak zrýchľujeme tempo, aby sme čím skôr boli vyššie. Postupne však prestávame vnímať studené ovzdušie a naša pozornosť sa upriamuje na krištáľovo čistú vodu žblnkajúceho potoka. Pri smerníku Kôpka sa nám pridáva žltá značka vedúca z Trenčianskych Teplíc. Chvíľu súbežne s nami pôjde ešte aj modrá, ale tá sa onedlho oddelí a povedie na Drieňok. Po ľavej strane míňame rozložitú chatu s pevnými kamennými základmi, kedysi nepochybne peknú budovu, ktorá by dnes potrebovala majiteľa. Dolina sa zužuje, vysoké ihličnany a listnáče tvoria ešte hustejší tieň ako doteraz, mohutnie šum potoka. Lesknúca sa hladina unáša minikaskády a obmýva skalné bralá. Ovzdušie je sýte vlahou, s každým nádychom sa človek stále viac stáva súčasťou týchto čarovných miest. Žltá značka nás vedie doľava a po spevnenej lesnej ceste začína stúpanie. Po strmej odbočke vpravo nás čaká rovnako strmý chodník. Po krátkom namáhavom výstupe a ešte kratšom zostupe nám končí spojovacia žltá a ocitáme sa na červenej značke E8. Podľa smerovníka je to trasa európskeho významu. Nás dovedie na Kráľovu studňu. Ak by sme mali viac času a vydali by sme sa západným smerom, dostali by sme až k Atlantiku, pokračovanie od Kráľovej studne by znamenalo možnosť prísť na Bospor… Nástup na chodník E8 znamená aj koniec tíšiny a tieňa fatranského lesa. Je okolo obeda a slniečko nezaháľa. Jasný je aj rozdiel v pohľade na prírodu, hlavne vo výhľade na odlesnený rozložitý veľkofatransky masív. Horský hotel Kráľova studňa nám ponúkne občerstvenie, oddych na terase. Sme v polovici nášho dnešného turistického putovania, celkove prejdeme 22 kilometrov. Študujeme aj informačné tabule o vzniku pohoria Veľká Fatra, o rastlinách, živočíchoch. Kráčame ďalej ku Kráľovej skale a k prameňu. Podľa informačnej tabule zisťujeme, že ide o prameň Bystrice. Potok, ktorý vymodeloval Bystrickú dolinu sa vlieva do Hrona pri Banskej Bystrici a prispel aj k jej pomenovaniu. Červená značka sa nám mení na zelenú a po úbočí Krížnej pokračujeme ďalej. Ako na dlani máme hotel Kráľova studňa a otvorí sa nám pohľad na zalesnené časti masívu, z ktorých sme schádzali. Oči majú veľa práce. Čo krok, to nový obraz a nielen smerom na západ. Dívame sa na Majerovu skalu pod obrovským masívom samotnej Krížnej, či vysielač na Skalke v Kremnických horách, končiare Nízkych Tatier. Sú to chvíle, kedy pojem času stráca na význame. Človek zastane, očami objíme priestor a zanecháva neviditeľnú stopu svojej prítomnosti. Presne tak ako tí, ktorí tu boli včera a tí, ktorí prídu zajtra. Z Úplazu pokračujeme po žltej strmo dole, aby sme ešte zvládli zopár výškových metrov na Japeň. Posledné otvorené výhľady na Krížnu, odteraz ju budeme vidieť už len medzi vetvami stromov. Po siedmich hodinách putovania schádzame do Starých Hôr. Nebudú chýbať bryndzové halušky a iné dobroty. Farbu turistických značiek sme menili šesťkrát, ale základný cieľ sa nezmenil: radosť zo spoločných zážitkov v prírode.

Anna Havlasová

fotogaléria