Manín

Pohorie: Súľovské vrchy Termín: 31.5.2014 Odchod: 6,00 hod.

Manínska tiesňava – prírodná národná rezervácia, hlboká tiesňava medzi vápencovými bralami Veľkého a Malého Manína. Typická je vysokými skalnými stenami, divokými bralnými útvarmi, krútňavovými hrncami a skamenelinami, skalnými oknami, vežami, ihlami a jaskyňami. Úzky skalnatý kaňon vznikol postupným zarezávaním Manínskeho potoka do vápencov. Tým vznikla atraktívna, ale ťažko priechodná tiesňava. Veľký Manín 891 m, je dominantou okolia Považskej Bystrice a zároveň najvyšším vrcholom Súľovských vrchov. Jeho menším bratom je Malý Manín 813 m, ktorých navzájom oddeľuje Manínska tiesňava. Začíname pri autokempingu pred tiesňavou červenou turistickou značkou. Na obidve strany sa dvíhajú úžasné bielosivé steny. Za Manínskou tiesňavou sa dolina roztvára, opustíme skalné spoločenstvo a prejdeme cez obec Záskalie. Asi po pol kilometri za obcou nás privíta ďalšia – Kostolecká tiesňava, čarokrásna divočina s vápencovou galériou. Nachádza sa tu jeden z najväčších skalných previsov s mohutným suťovým kužeľom. Za tiesňavou sa nám otvorí pohľad na malú kotlinku, na dne ktorej stojí malá drevená škola. Pôsobil tu spisovateľ Peter Jilemnický v rokoch 1932 – 1936. V areály školy je pamätník a pamätná izba. Od školy pokračujeme ďalej asi poldruha kilometra a v mieste, kde na ľavej strane vyviera silný prameň, prejdeme cez potok a takmer opačným smerom vystúpime do sedla za Bosmanmi. Chodníkom vystúpime na ich vrchol. Je to prírodná pamiatka, vyhlásená v roku 1994. Jedná sa o tri samostatne stojace veže tvaru koláčov – bosniakov, nad ktorými dominuje bralo Skala. Z Bosmian zostúpime do Kostolca a poľnou cestou okolo drevenej zvoničky obídeme Drieňovku a vyjdeme do sedla ku krížu, kde sa napojíme na zelenú značku náučného chodníka. Potom pokračujeme po žltých značkách k Vápencovej jaskyni. Dĺžka jaskynných chodieb je 132 m, a hĺbka 15 m. Verejnosti nie je prístupná. Po hrebeni môžeme vystúpiť na vrchol Veľkého Manína 891 m, k skalnej mohyle na samom vrchole, ale značka sem nevedie. Asi 100 m pred dosiahnutím vrcholu, je z malej vyvýšeniny pekný pohľad na Súľovské skaly, Martinské Hole a protiľahlé skalné stráne Malého Manína. Z vrcholu sa po hrebeni vrátime na žltú značku a serpentínami do sedla označené ako Vápencova jaskyňa. Tu môžeme zase opustiť značky a vystúpiť na najkrajšiu vyhliadku z Puknutej skaly. Pokračujeme žltou značkou a strmými serpentínami sa vrátime ku kempingu. Časy: 5,00 hod.

Za krásami Manína. Posledný májový deň uskutočnil Klub turistov Šurany výlet do Manínskej tiesňavy na strednom Považí. Patrí do Súľovských vrchov a je ich najcennejším klenotom. Zďaleka ju nevidieť, skôr ju iba tušíme medzi Veľkým a Malým Manínom, vrchmi, ktorých výbežky so skalami sú hlavnými kulisami doliny. Začíname za Považskou Teplou po asfaltke náučným chodníkom. Na obidve strany sa dvíhajú úžasné, bielosivé steny, do výšky čnejúce vápencové veže i trávnaté svahy. Tiesňavu, iba pár metrov širokú v posledných rokoch rozšírili a prekryli doskami, pod ktorými zurkoce Manínsky potok. Všade plno krásy, nádherne divoká príroda. Za Manínskou tiesňavou sa razom mení svet, dolina roztvára zelenú náruč s množstvom jarných kvietkov a nasleduje dedinka Záskalie. Asi pol kilometra za domami nás privíta ďalšia tiesňava – Kostolecká so skalnými stenami a prevismi. Za tiesňavou sa zastavíme pri drevenej škole, kde pôsobil Peter Jilemnický. Dnes je tam reštaurácia a známeho spisovateľa nám pripomenie pamätná tabuľa. Pokračujeme ďalej po ceste a pri prameni odbočíme vpravo , takmer do protismeru a poľnou cestou vystúpime do sedla za Bosmanmi. Strmým, skalnatým chodníkom vystúpime na ich vrchol 495 m. Jedná sa o tri samostatne stojace veže tvaru koláčov – bosniakov, nad ktorými dominuje bralo Skala. Tu nás víta vzrušujúci pohľad na divokú skalnatú krajinu a na obidve tiesňavy – Kostoleckú a Manínsku. Výhľad z vrcholového brala prekonal všetky naše očakávania. Zostupujeme späť do sedielka a poza Bosmany, cez lúky nad Kostolcom s výhľadom na veže Bosmanov, obchádzame Drieňovku z južnej strany. Zídeme do sedla ku krížu, po lúkach vstupujeme do lesa a po žltých značkách vyjdeme na Veľký Manín, z ktorého však nie je výhľad. Z vrcholu, po strmom klesaní začínajú serpentíny s výhľadmi na Považskú Bystricu a Považský hrad. V pozadí vidieť vzdialený Vršatec s Chmeľovou a Veľkú Javorinu v Bielych Karpatoch. Po nekonečných serpentínach sú na obzore prvé domy a my si môžeme povedať, že sme prežili nezabudnuteľné chvíle, videli sme nádherné scenérie a spoznali peknú krajinu. Budúca akcia nás zavedie na návštevu Bärenschützklammu (Medvedia roklina) v Rakúsku.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria