Marhát

Pohorie: Považský Inovec
Dátum a čas odchodu: 28. 04. 2018 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Po ľavej strane rieky Váh medzi Trenčínom a Piešťanmi sa dvíha hrebeň Považského Inovca v dĺžke 48 km a jeho šírka dosahuje 25 km.

Bukové pralesy vystupujúce až na hrebene sú bohaté na čriedy muflónov, srnčej a jelenej zvery. Najvyšším vrchom pohoria je Inovec 1042 m. Pohorie má zreteľný hlavný hrebeň. Najjužnejšiu časť tvorí horský podcelok – Krahulčie vrchy. Na úpätí vrchu Nad Lipovcom 382 m, sa nachádza Čertova pec 253 m. Jaskynné sídlo zo staršej doby kamennej, je to najstaršie známe jaskynné sídlo človeka u nás. Je to prírodný chránený výtvor. Jaskyňa bola vytvorená krasovaním vápenca. Dlhá je 27 m a je obojstranne priechodná. Vychádzame zo sedla Havran 390 m, odkiaľ budeme sledovať červenú značku. Spevnenou lesnou cestou prídeme na rázcestie Plešiny 430 m. Pokračujeme lesnou cestou a vpravo obídeme Zlatý vrch 480 m. Od rázcestia Striebornica 430 m, pokračujeme zvlneným terénom, neskôr nasleduje strmšie stúpanie. Čaká nás prechod časťou Krahulčie vrchy. Onedlho prejdeme cez rúbanisko k smerovníku Krahulčie vrchy 530 m. Okrem červenej značky nás bude sprevádzať do sedla Gajda aj zelená. Po 15 min. je vpravo odbočka – červená značka na Visiace skaly – vyhliadka. Zo sedla Gajda cesta stúpa k posedu, od ktorého červená vystupuje na Marhát 748 m. Na vrchole sa nachádza 17 m vysoká drevená rozhľadňa. Pri výstupe na jeho vrchol musíme prekonať výšku 250 m. Za vynaloženú námahu budeme mať pekné výhľady. Stoja tu dva prístrešky a veľký kríž. Po odpočinku na vrchole, za 5 minút zostúpime do rovnomenného sedla a žlto značkovaným chodníkom prídeme k rotunde sv. Juraja, ktorý stojí osamotený v nadmorskej výške 466 m. Bol postavený v 9. až 10. storočí. Väčšie stavebné úpravy pochádzajú zo 17. storočia. Spolu s kostolom v Kostoľanoch pod Tríbečom patrí medzi najstaršie stavby na Slovensku. Klesaním zostúpime k bývalej horárni Jurko 450 m a zelenou značkou zostúpime do Nitrianskej Blatnice 242 m.

Časy: Sedlo Havran 390 m, – Plešiny 430 m, 0,15 hod. – Zlatý vrch 480 m, – Striebornica 430 m, 1,00 hod. – Krahulčie vrchy 530 m, 2,45 hod. – Pod Gajdou 3,00 hod. – Visiace skaly 3,10 hod. – Pod Gajdou 3,20 hod. – sedlo Gajda 500 m, 3,30 hod. – Marhát 748 m, 4,30 hod. – sedlo Marhát 690 m, 4,30 hod. – kostolík sv. Juraja 5,00 hod. – horáreň Jurko 5,15 hod. – Nitrianska Blatnica 242 m, 6,15 hod.

Hrebeňom Považského Inovca

V poradí už šiestu túru v tomto roku, organizoval Klub turistov Šurany v poslednú aprílovú sobotu v pohorí Považský Inovec. Toto pohorie vyniká mohutnosťou vďaka susedstvu s Podunajskou nížinou. Našim cieľom bola jeho najjužnejšia časť, ktorú tvorí horský podcelok – Krahulčie vrchy. Prvou našou zastávkou mala byť Čertova pec, nachádzajúca sa na úpätí vrchu pod Lipovcom. Nakoľko tam vyhorel motorest, bol vstup na parkovisko uzavretý a tak sme museli pokračovať ďalej. Východiskom našej túry bolo sedlo Havran 390 m, odkiaľ sme sledovali červené značky. Spevnenou lesnou cestou sme vyrazili na rázcestie Plešiny 430 m. Sprava obchádzame Zlatý vrch a pokračujeme na križovatku Striebornica, kde sa križujeme zo zelenou značkou. Ďalej prechádzame časťou nazvanou Krahulčie vrchy. Okrem červenej značky nás na krátkom a pohodlnom úseku sprevádza do sedla pod Gajdou aj zelená značka. Tu, pri skládke dreva odbočujeme na vyhliadku Visiace skaly – skalnatý vrchol s krížom a vyhliadkou na elektráreň Jaslovské Bohunice,vrchy Zbor, Žibricu, Gýmeš, Ploskú, Lysec, Tríbeč a Vtáčnik. Po prestávke sa vraciame späť do sedla pod Gajdou a pokračujeme do sedla Gajda 500 m. Pri výstupe zo sedla musíme na zdolanie vrcholu prekonať vyše 250 výškových metrov. Niekoľko krát nasleduje strata výšky, kedy musíme strmo schádzať dolu, aby sme znovu mohli strmo stúpať hore po hrebeni. Odmenou za vynaloženú námahu sú nám výhľady do okolia. O chvíľu sme na vrchole Marhátu 748 m, ktorý je dominantou južnej časti Považského Inovca. Na vrchole stojí drevená rozhľadňa z roku 2008, vysoká 17 m. Z jej vrcholu vidieť Biele Karpaty, Považský Inovec, Vtáčnik, Tríbeč i Zbor. Po odpočinku na vrchole schádzame do rovnomenného sedla, kde opúšťame červenú značku a žltou schádzame k rotunde sv. Juraja. Je to pozoruhodná pamiatka kostolíka, ktorý stojí osamotený a veľmi dobre zachovaný v lese, v nadmorskej výške 466 m pod svahmi Marhátu, vo vzdialenosti 5,5 km od Nitrianskej Blatnice. Kostolík sa ľudovo nazýva Jurko. Pevné múry Jurka v 13. – 16. stor. dobre odolávali zubu času. V roku 1655 sa uskutočnila veľká stavebná úprava. Spolu s kostolíkom v Kostoľanoch pod Tríbečom ide v skutočnosti o najstaršiu, dodnes stojacu architektúru na území Slovenska. Práve tu sa začali schádzať ľudia na tradičnú púť, spojenú s jarmokom a tak sa nám naskytla možnosť občerstvenia, ktorá bola príjemným ukončením dnešnej túry. Ešte nás čaká schádzanie do Nitrianskej Blatnice a cesta domov. Ďalšia turistická akcia nás zavedie do Súľovských skál.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria