Martinské hole

Pohorie: Malá Fatra. 28.5.2011

Keď vystúpite v Skýcove na rozhľadňu, tak za dobrej viditeľnosti smerom na sever sa Vám ukáže bralnatý nosatý Kľak, za ním široké chrbty Veľkej lúky s televíznym vysielačom a smerom vpravo Kľačianska Magura, Kriváň, Chleb až po Stoh. Toto je takmer celý hrebeň Malej Fatry. Túru začíname v Kunerade. Kunerad leží v prekrásnom horskom prostredí v srdci pohoria, 7 km od Rajeckých Teplíc, v nadmorskej výške 590 m. V bývalom Kuneradskom zámku sa nachádzali kúpele. Je umiestnený na svahu horskej lúky v Kuneradskej doline. Budova je ovenčená rozsiahlymi lesmi a hrebeňmi Martinských holí. Kuneradský zámok staval gróf Ballestrém od roku 1912 do roku 1916 pre svoje poľovnícke záľuby. Sloh stavby je novorománsky s nárožnými vežami, terasou a arkádami. 25. septembra 1944 Nemci zámok vypálili. Po oslobodení bol zámok znovu obnovený v pôvodnom slohu. Pre dobré klimatické podmienky bol zámok vyše 20 rokov využívaný na liečbu tuberkulózy. Pri rekonštrukcii 10. marca 2010 vyhorel. Od Kuneradskeho zámku pôjdeme žltou značkou spolu zo zelenou upravenou lesnou cestou Svitačovou dolinou neustále lesom bez výhľadov. Asi po 30 minútach odbočuje vpravo – pokračujeme po žltej. Vzhľadom na veľké prevýšenie možno trasu považovať za namáhavú až na začiatok hôľneho úseku na vrchol Veterné 1442 m. Tu končí žltá značka a pokračujeme vľavo po červenej značke na Veľkú lúku 1476 m, – najvyšší vrchol Lúčanskej Malej Fatry. Dobrý vyhliadkový bod. Po prechode okolo vysielača zostúpime mierne do sedla a potom vystúpime na Minčol 1364 m, trávnatý výhľadový vrch. Z vrcholu Minčola po mierne zvlnenom hrebeni okolo pamätníkov z 2. svet. vojny cez Úplaz klesáme strmo dolu k orientačnému stĺpu Saračníky 1069 m. Ďalej pokračujeme po tvrdej lesnej ceste cez sedlo Rakytie križujúc chodníkom lesnú zvážnicu do doliny Trúbna. V doline pôjdeme znova po tvrdej ceste s možnosťou odbočky na hrad Strečno alebo priamo do Strečna. Obec sa nachádza na styku východnej časti Žilinskej kotliny a Malej Fatry. Doložená v r. 1321. Nad obcou sa vypína zrúcanina hradu Strečno – národná kultúrna pamiatka. Podľa historických správ, hrad postavili v polovici 14. storočia na ochranu mýta, ktoré sa vyberalo na jeho úpätí pri prechode cez Váh. Až do konca 14. storočia zostal hrad kráľovským majetkom a spravovali ho kráľovskí kasteláni. V 15. a 16. storočí sa vystriedali na hrade viacerí majitelia. Žila tu aj barónka Žofia Bosniaková 1609 – 1644 manželka palatína Fraňa Vešeléniho. Narodila sa v Šuranoch, zomrela na Strečne a jej telo sa nachádzalo v kostole v Tepličke nad Váhom v rakve so skleneným vekom. Svoju terajšiu podobu získal hrad na prelome 15. a 16. storočia, keď bol prestavaný. Po 17 rokoch konzervačných a reštauračných prác bol v roku 1995 sprístupnený. Z vrcholu hradnej skaly je veľmi pekný výhľad na Strečniansky priesmyk. Nad obcou na vŕšku Zvonica je postavený pomník francúzskych partizánov. Časy: Kuneradský zámok – Veterné 2,45 hod. – Veľká lúka 3,20 hod. – Krížava 3,35 hod. – Minčol 4,50 hod. – Saračníky 6,05 hod. – Strečno 360 m, 7,50 hod. Trasa B: hrad Strečno.

fotogaléria