Orava

ORAVA 27. – 29. 8. 2011

Klub turistov Šurany uskutočnil v dňoch 27. – 29. augusta 2011 turistiku na hornej Orave. V sobotu sme odchádzali o 5,30 hod. z autobusovej stanice cez Banskú Bystricu – Ružomberok – Dolný Kubín –Oravský Podzámok – Námestovo k chate na Slanej vode, do pohoria Slovenské Beskydy – Babiogórski park narodowy. Za pekného slnečného počasia sme prechádzali červenou turistickou značkou dolinou potoka Vonžovec a popod vrch Borsučie sme vystúpili na Malú Babiu horu 1517 m. Ďalej sme pokračovali modrou značkou po hraničnom hrebeni cez sedlo Przet Brona stúpaním až na Babiu horu – Babiu Góru 1723 m, ktorá sa považuje za najsevernejší bod Slovenska. Vodné toky zo severnej poľskej strany odvodňuje rieka Visla do Baltského mora a z južnej slovenskej strany rieka Orava do Čierneho mora. Zo skalného vrcholu Babej hory sa naskytol veľkolepý kruhový výhľad na vodnú nádrž Orava, na hrebene Oravskej Magury, na Chočské vrchy a Nízke Tatry. Pozorovať sme mohli aj Západné Tatry, Vysoké Tatry a Malú Fatru. Z vrcholu sme zostupovali žltou značkou cez Šťaviny k Hviezdoslavovej hájovni kde P. O. Hviezdoslav napísal epickú báseň Hájnikova žena. Hájovňa je zariadená pôvodným dreveným nábytkom. V súčasnosti sa v nej nachádza pamätná izba P. O. Hvoezdoslava. Ďalej sme pokračovali Hviezdoslavovou alejou na Slanú vodu. Autobusom sme sa premiestnili do obce Habovka, kde sme boli ubytovaní. Na druhý deň ráno sme vyrazili cez Vitanovú – Suchú Horu do Zakopaného kde sme navštívili Tatry Zachodnie – Tatrzianski park narodowy. Pokračujeme do Kužníc, odkiaľ sme sa vyviezli lanovkou na Myslenickie Turnie 1352 m, s prestupom na druhú lanovku na Kasprowy Wierch 1987 m. Tu nás čakala hustá hmla a po tropických horúčavách poriadne ochladenie. Z vrcholu sme vyrazili červenou značkou na Goričkovú 1912 m. Cez Suche Czuby na Suchý Wierch 1893 m, ďalej cez lúčnaté sedielko na Kopu Kondrackú 2005 m a do sedla Przelecz Kondracka. Cestou do sedla sa nám hmla stratila a my sme mohli obdivovať dominantu Zakopaného – Giewont a Červené vrchy. Po krátkom občerstvení a spoločnej fotografii sme pokračovali exponovaným terénom po skalách zabezpečenými skobami a reťazami až na vrchol Giewontu 1909 m, k 15 m vysokému kovovému krížu. Z vrcholu sú výborné pohľady na Zakopané a celé Podhalie, avšak obloha sa nám opäť zatiahla a kvôli zlej viditeľnosti sme videli akurát tak jeden druhého. Zostupovali sme Kondratovou dolinou na lúčne Kalatówki, popri horskom hoteli na Kondratowej Hali do Kužníc a Zakopaného. Tretí deň sme išli do Západných Tatier. Začínali sme v Oraviciach pri Meander parku. Za pekného slnečného počasia sme išli červenou značkou chvíľu lesom , potom cez otvorený lúčny terén drevenou lávkou cez potok. Tu sa objavili prvé bralá Juráňovej doliny. Je to 4 km dlhá zalesnená dolina, ktorú tvoria vápencové tiesňavy. Kedysi sa Tiesňavami Juráňovej doliny zvážalo drevo. Kaňon bol preklenutý vysoko položeným dreveným mostom. Pokračovali sme Bobroveckou dolinou na Lúčnu 1652 m, odkiaľ bol pekný výhľad do Chocholowskej doliny – na Kominiarski Wierch, a na časť pohoria Roháče s impozantným vrcholom – Ostrý Roháč 2084 m . Nasledovala spiatočná cesta do Oravíc a cesta autobusom cez Zuberec – Liptovské Matiašovce – Ružomberok – Banskú Bystricu do Šurian. Ďalšia vydarená akcia je za nami…

ako to bolo naplánované…

1.deň Pohorie: Slovenské Beskydy – Babiogórski park narodowy Slovenské Beskydy sa tiahnu severozápadnou časťou Slovenska ako masívny a pomerne vysoký hraničný hrebeň medzi Slovenskom a Poľskom, z ktorého sa rozbiehajú bočné husto zalesnené chrbty a hlboké doliny. Najkrajšiu a najvyššiu časť tvorí skupina Babej hory /1723 m/ nad Oravskou priehradou. Široký vrchol má vynikajúci kruhový výhľad ďaleko do Poľska na rázovité podhorské dediny. Začíname pri chate v Slanej vode červenou turistickou značkou dolinou potoka Vonžovec a popod vrch Borsučie, kde začne výstup na Malú Babiu horu 1517 m. Tu červená značka končí a pokračujeme modrou značkou po hraničnom hrebeni zostupom cez sedlo Przet Brona odkiaľ nasleduje stúpanie až na Babiu horu – Babiu Góru 1723 m. Považuje sa za najsevernejší bod Slovenska. Babia hora je hranicou aj medzi dvoma rozvodiami. Vodné toky zo severnej poľskej strany odvodňuje rieka Visla do Baltského mora. Z južnej slovenskej strany ju odvodňuje rieka Orava a odvádza do Čierneho mora. Zo skalnatého vrcholu Babej hory je veľkolepý kruhový výhľad na vodnú nádrž Orava, na hrebene Oravskej Magury, na Chočské vrchy a Nízke Tatry. Na juhovýchode možno pozorovať Západné a Vysoké Tatry a Malú Fatru. Na východe vidieť Pilsko, poľské územie Beskid Žywiecki a hrebeň Kysuckých Beskýd s Veľkou Račou. Zostupujeme žltou značkou cez Šťaviny k Hviezdoslavovej hájovni, kde napísal Hájnikovu ženu. V súčasnosti sa v nej nachádza pamätná izba – Múzeum Pavla Országha Hviezdoslava. Potom pokračujeme Hviedoslavovou alejou – skôr ide o blatistú cestu na Slanú vodu. Časy: Slaná voda – Borsučie 1004 m, 1,30 hod. – Malá Babia hora 3,00 hod. – Babia hora 4,00 hod. – Hviezdoslavova hájovňa 6,00 hod. – Slaná voda 6,30 hod. 2.deň Pohorie : Tatry Zachodnie – Czerwone Wierchy. Na poľskom území leží Tatrzanski park narodowy – síce menšia časť Západných Tatier, no o to zaujímavejšia. Severné svahy hlavného hrebeňa sú poznačené ľadovcovou činnosťou. Dlhé doliny sú charakteru vápencových tiesňav s vysokohorským krasovým reliéfom nad hranicou lesa na návršiach nazývaných Regle. Zakopané – jedno z najväčších a najrušnejších centier turistiky. Má asi 30.000 stálych obyvateľov a rovnaký počet ubytovaných hostí. Mesto vzniklo z jednej z početných goralských osád Podhalia a prvé zmienky sú z roku 1630. V roku 1936 začala premávať visutá lanovka na Kasprowy Wierch. Zo Zakopaného pôjdeme modrou značkou do Kužníc /975 m/, odkiaľ sa vyvezieme lanovkou na medzistanicu Myslenickie Turnie /1352 m/, s prestupom na druhú lanovku na Kasprowy Wierch 1987 m. Pôjdeme červenou značkou upraveným chodníkom klesaním do sedielka a po hrebeni na Goričkovú /1912 m/. Z celého hrebeňa sú dobré výhľady na Svinicu, záver Tichej doliny a Tomanovej. Cez Suche Czuby prídeme na Suchý Wierch /1893 m/, ďalej nasleduje lúčnaté sedielko a mierny výstup na Kopu Kondracku /2005 m/. Odtiaľto zostupujeme miernym trávnatým chrbátikom žltou značkou do sedla Przelecz Kondracka 1725 m. Zo sedla nasleduje výstup modrou značkou spočiatku po hrebeni, neskôr exponovaným terénom po skalách zabezpečenými vytesanými stupňami, skobami a reťazami až na vrchol Giewontu /1909 m/, k 15 m vysokému kovovému krížu. Z vrcholu sú výborné pohľady na Zakopané a celé Podhalie. Z Giewontu zostúpime späť do sedla a pokračujeme modrou značkou niekoľkými serpentínami, strmo klesáme žľabom, kosodrevinou popri potoku Kondratowou dolinou na lúčnaté Kalatówki, na horský hotel na Kondratowej Hali. Po morénových usadeninách po lesnej ceste zostúpime k stanici lanovky v Kužniciach a odtiaľ do Zakopaného. Časy: Zakopané – Kužnice 0,15 hod. – lanovkou na Kasprowy Wierch – Goričková – Suchá kopa 1,20 hod. – Kopa Kondracka 1,40 hod. – Kondracka Przet 2,15 hod. – Giewont 2,30 hod. – Kondracka Przet 2,40 hod. – Na Kondratowej Hali 3,40 hod. – Kužnice 4,40 hod. – Zakopané 4,50 hod. 3. deň Pohorie: Západné Tatry Začíname v Oraviciach pri Meander parku /790 m/, červenou značkou asfaltovou cestou chvíľu lesom, potom cez otvorený lúčny terén. Na konci lúky, kde sa začína les, vstúpime rovno do doliny drevenou lávkou cez potok. Tu sa objavia prvé bralá Juráňovej doliny. Je to 4 km dlhá zalesnená dolina. Ústie doliny tvoria 1 km dlhé vápencové Tiesňavy. Kedysi sa Tiesňavami Juráňovej doliny zvážalo drevo. Kaňon bol preklenutý vysoko položeným dreveným mostom. Z Tiesňav vyjdeme upraveným chodníkom do lesa, cez smrekový les serpentínami do sedla Umrlá /900 m/. Zo sedla ideme zelenou značkou po vozovej ceste, pridržiavame sa ľavého okraja doliny. Neskôr pokračujeme strmým, namáhavým chodníkom až do sedla Príslop /1350 m/. V sedle odbočíme doprava, po hranici strmým výstupom prídeme na skalnatý, romantický vrchol Bobrovca /1663 m/. Je to holý vrch, na úbočí vynikajú dolomitové bralá od Chocholowskej doliny, nazývaný Mnichy Chocholowskie. Nasleduje strmý zostup serpentínami do Bobroveckého sedla /1355 m/. Zo sedla zostupujeme modrou značkou do Oravic. Časy: Oravice – Ústie Juráňovej doliny 1,00 hod. – Umrlá 1,45 hod. – Bobrovec 4,30 hod. – Bobrovecké sedlo 5,00 hod. – 7,00 hod.

fotogaléria