Orava

Pohorie: Tatry
Dátum a čas odchodu: 26. 08. 2016 o 05:30
Miesto odchodu: AS Šurany

Štvordňovka, počas ktorej navštívime Chočské vrchy, Poľské Tatry Zachodnie a Oravskú priehradu. Nezabudnite si zobrať OP alebo pas, zloté na vstup do dolín - cena vstupu je 5zlt/os zľavy sú polovičné pre deti, dôchodcov a ZŤP, svetlo najlepšie čelovku nakoľko budeme prechádzať jaskyňami.

1.deň Pohorie: Chočské vrchy.

Pohorie vytvára úzky, nesúvislý horský chrbát, rozčlenený hlbokými dolinami. Pre Chočské vrchy je typické, že nemajú súvislý hlavný hrebeň, sú skôr charakteristické samostatnými masívmi oddelenými hlbokými dolinami. Najvyšší vrch pohoria je Veľký Choč 1611 m. Túru začíname za malou obcou Prosiek 600 m, modrou turistickou značkou. Vchádzame do najkrajšej doliny Slovenska – Prosieckej. Dolina je hlboko zarezaná medzi masívy Lomna a Prosečného. Vľavo zurčí potok, po oboch stranách sa dvíhajú strmé lesné stráne spestrené vápencovými skalami. Dolina sa naraz zúži a pred nami sa dvíhajú kolmé biele steny tiesňavy Vráta. Vchádzame do úzkeho kaňonu, ktorým sa prediera potok a steny nad ním vytvárajú uzavretú klenbu. Po chvíli prichádzame k vyvieračke, kde spod pravých svahov vyviera mocným prúdom celý potok. V ďalšej časti je dolina suchá. Dolina sa postupne rozširuje a skrúca. V závere sa dvíhajú biele steny Sokola, kde stojí drevený prístrešok Vidová. Tu odbočíme vľavo k vodopádu Červené piesky. Vodopád je vysoký asi 15 m. Voda padajúca vodopádom sa po niekoľkých desiatkach metrov stráca a zvyšný úsek doliny je suchý. Vrátime sa späť na Vidovú a pokračujeme do zužujúceho sa kaňonu pomedzi balvany a vchádzame do najexponovanejšej časti doliny. Vystupujeme po oceľových rebríkoch. Oplatí sa tu odbočiť vľavo na skalné terasy s výhľadmi. Pokračujeme do záveru doliny, ktorý sa náhle otvorí do trávnatej plošiny Svoradu 850 – 920 m. Modrá značka pokračuje k domom Veľkého Borového a do kaňonu Borovianky. Pokračujeme vpravo zelenou značkou trávnatým úbočím, pasienkami na nevýrazný hrebienok a začneme strmo stúpať po vozovej ceste zväčša lesom na horskú, temer vodorovnú lúku. Strmo traverzujúcim chodníkom prídeme na okraj lesa vrcholového hrebeňa Prosečného, na Jóbovu lúku a nakoniec strmo hore na kužeľovitú, trávnatú kopulu Prosečného 1372 m. Na východe nás prekvapí horizont vysokých vrchov, spoznávame Sivý, Ostrý, Skriniarky, Pachoľu a Baníkov. Na severe Babia hora, oproti Nízke Tatry, ktoré sa zrkadlia v hladine Liptovskej Mary. Zostupujeme ďalej zelenou značkou až do ústia doliny Borovianka, kde sa znova napojíme na modrú značku. Lesnatým kaňonom vysoko nad Boroviankou začneme strmo klesať. Prechádzame popod bralo so starým kamenným dvojkrížom. Cesta sa strmo kľukatí popod bralá, až na dno Kvačianskej doliny. Vľavo odbočuje krasová dolinka Ráztoka, kde je 7 m vysoký vodopád a pri ňom rebrík. Oplatí sa odbočiť! Z Ráztoky späť na cestu, mostom prejdeme na druhý breh a vpravo vidíme drevenice samoty Oblazy. Je to jedna z našich vzácnych technických pamiatok. Stojí tu starý drevený vodný mlyn a píla. Od mlyna stúpajúcim chodníkom traverzujeme Oblazy a v namáhavom stúpaní prídeme na štrkovú cestu – prípoj na červenú značku. Pokračujeme červenou vpravo. Cesta začína stále stúpať a až na vrchole stúpania nazývanom Roháč stojí kamenný kríž z r. 1860. Od neho je najkrajší pohľad na dno doliny hlboko pod nami, ako aj na celý kaňon. Je to bralnatý výčnelok – najkrajšie miesto trasy – nevynechať! Odtiaľto klesaním prídeme k bývalému kameňolomu do ústia Kvačianskej doliny.

Časy: Prosiek – Prosiecka dolina 0,20 hod. – Vráta – Vidová 1,15 hod. – vodopád Červené piesky 1,25 hod. – Vidová 1,35 hod. – Svorad 2,05 hod. – Prosečné 1372 m, 3,20 hod. – dolina Borovianka 4,40 hod. – Ráztoka – Oblazy 4,55 hod. – prípoj na červenú 5,10 hod. – Kvačianska dolina – Kvačany 6,00 hod.

2. deň Pohorie: Tatry Zachodnie.

Na Poľskom území leží síce menšia časť Tatier, no o to zaujímavejšia – Tatrzański Park Narodowy. Dlhé doliny sú charakteru vápencových tiesňav. Najvyšším vrchom Poľska sú Rysy 2499 m. Najväčšie Tatranské pleso je Morské Oko s rozlohou 34,54 ha, hlboké 51 m, nachádza sa v doline Rybiego potoku v nadmorskej výške 1395 m. Druhé je Wielky Staw, 34,14 ha, súčasne je aj najhlbším s hĺbkou 79,3 m, nachádza sa v doline Pieciu Stawów Poľskich v nad. výške 1664 m. Túru začíname v osade Kiry, zelenou značkou. Pri vchode do doliny sa vyberá vstupné! Vchádzame do najatraktívnejšej doliny kráľovstva jaskýň, do Doliny Kościeliska – plnej tajomných jaskýň sprístupnených turistom. Po chvíli križujeme čierne značkovanú Ściežku nad Reglami, prechádzame cez potok na poľanu Staré Kościelisko, kde stojí zbojnícka kaplnka – Kaplica Zbójnicka. Na konci sa dolina zužuje a tvorí vráta Brama Kraszewskiego. Tu odbočuje čierna turistická značka k vchodu sprístupnenej jaskyni Mrožnej. Vchod vo výške 1102 m, dĺžka 503 m – kvapľová výzdoba. Vychádza sa na opačnej strane. Odbočenie trvá 1,15 hod. Nachádza sa asi 120 m nad dnom doliny v bralách nazývaných Organy. Vpravo zase odbočuje modrá značka na poľanu Stoly 1428 m, v masíve Komínov Tylkowych. Odbočka: 1,10 – 0,55 hod. Pokračujeme ďalej k rozšíreniu doliny Pisana Polana. Tu odbočuje vľavo žltá značka do rokliny Wawóz Kraków k jaskyni Smocza Jama 0,50 hod. Prichádzame k ďalším vrátam, kde na pravej strane sa týčia bralá Raptawickej Turne s jaskyňami Mylna – červená značka 0,55 hod., Oblazkowa a Raptawicka. Dolinou pokračujeme ďalej na Chronisko na Hali Ornak – chata. Tu začína čierna značka k Smreczianskému Stawu. Nachádza sa vo výške 1227 m, rozloha 0,75 ha a hĺbka 5,3 m. Návrat tou istou cestou.

Časy: Kiry – Dolina Košcieliska – Sciežka nad Reglami 0,15 hod. – Brama Kraszewskiego 0,30 hod. – odbočka k jaskyni Mrožnej 1,15 hod. – Polana Pisana 0,45 hod. – odbočka Wawóz Kraków O,50 hod. – Schronisko na Hali Ornak – chata 1,10 hod. – Smreczyny staw 1227 m 1,40 hod. – chata Ornak 2,00 hod. – Kiry 3,35 hod.

3. deň Pohorie: Tatry Zachodnie.

Začíname na Gróniku 935 m /horáreň/ žltou značkou dnom doliny Malej Laki spolu z modrou, ktorá asi po 40 min. odbočí až prídeme na poľanu Rówienky. Tu križujeme čiernu značku Ściežka nad Reglami, poľanami nahor, až na záver doliny a odtiaľ strmo žľabom pomedzi riedky les cez kosodrevinu popri bralách, žľabom do sedla Kondracka Przelecz 1725 m. Zo sedla pokračujeme trávnatým hrebeňom na vrchol Kopy Kondrackej 2004 m. Tu sa napojíme na červenú značku vpravo a zostupujeme cez Malolačka Przelecz 1924 m, na Malolaczniak 2105 m. Je to žulový vrchol s početnými krasovými vápencovými javmi. Pokračujeme modrou značkou cez Czerwony Grzbiet a popri skalných stenách, strmo serpentínami cez Wyžniu Mietusiu Rówieň na Przystop 1189 m, kde križujeme Sciežku nad Reglami a lesom zostúpime k žltej značke do Gronika.

Časy: Gronik-Dolina Malej Laki-odbočka od modrej zn. 0,25 hod.-Rowienki 0,45 hod.-Kondracka Przelec 1725 m, 2,45 hod.-Kopa Kondracka 2004 m, 3,25 hod. Malolaczniak 2105 m, 4,00 hod.-Czerwony Grzbiet-Vyžnia Mietusia Rówiwň-Mietusi Przyslop 1189 m, 6,15 hod.-prípoj žltá 6,35 hod.-Gronik 7,00 hod.

4. deň: Oravská priehrada.

Plavba po Oravskej priehrade a návšteva Slanického ostrova. Od 2. mája 1953 bola Oravská priehrada v prevádzke. Bola postavená na sútoku riek Bielej a Čiernej Oravy. Jej rozloha je 35,06 km.

S pohybom za zdravím, krásou a poznaním.

Posledný predĺžený augustový víkend za krásneho slnečného počasia využili členovia Klubu turistov Šurany na spoznávanie krás prírody. Prvý deň to boli Chočské vrchy, ktoré tvoria spojovací článok medzi Malou Fatrou a Západnými Tatrami. Túru sme začínali za obcou Prosiek odkiaľ sa vchádza do najkrajšej doliny Slovenska – Prosieckej, ktorá je hlboko zarezaná medzi masívmi Lomna a Prosečného. Patrí medzi najzaujímavejšie trasy. Striedajú sa tu rôzne krasové javy, skvelá vápencová flóra, bralné útvary a kaňony. Vchádzame do ústia Prosieckej doliny. Po obidvoch stranách sa dvíhajú strmé stráne s vápencovými skalami. Dolina sa naraz zúži a pred nami sa dvíhajú kolmé steny tiesňavy Vráta. Vchádzame do úzkeho kaňonu, ktorým sa prediera potok. Steny nad ním vytvárajú temer uzavretú klenbu. V závere doliny sa dvíhajú biele steny Sokola – Vidová, kde je odbočka do krátkej dolinky Červené piesky. Je ukončená skalným prahom, ktorým padá 15 m vysoký vodopád. Od vodopádu sa vraciame späť a vchádzame do zužujúceho sa kaňonu. Vystupujeme pomedzi balvany a vchádzame do najexponovanejšej časti doliny prehradenej skalnými prahmi, ktoré prekonávame po oceľových rebríkoch, až sa dostaneme na rozsiahlu plošinu Svoradu. Tu sme mali podľa programu vystúpiť na vrchol Prosečného, ktorý poskytuje kruhový výhľad. Tabuľka nás však upozorňuje, že pre kalamitu je chodník uzavretý. Vynechávame Prosečné a pokračujeme popri dedinke Veľké Borové do plytkého údolia kaňonu doliny Borovianky . Cesta sa strmo kľukatí popod bralá, až na dno Kvačianskej doliny. Ešte odbočíme vľavo do strmej krasovej dolinky k vodopádu Ráztoka. Mostom prejdeme na druhý breh Kvačianky, na samotu Oblazy k starému mlynu. Po prehliadke technických pamiatok absolvujeme pomerne namáhavý, avšak krátky výstup do strmého svahu Kvačianskej doliny. Na trase je viacero vyhliadkových miest, z ktorých sa nám naskytnú pohľady do hĺbky doliny. Pozornosť si zaslúži miesto Roháč s kamenným krížom. Nasleduje už len klesanie do Kvačian a cesta autobusom do Habovky. Nasledujúci deň sme navštívili Tatry Zachodnie. Začíname v osade Kiry a prechádzame Dolinou Kościeliska, ktorá je kráľovstvom jaskýň sprístupnených aj turistom. Vo vežiach Organov sme prešli Jaskiniu Mrožna, tiež sme si pozreli Jaskiniu Mylna a Raptawicka. V niektorých sme museli použiť čelovky a sem-tam ísť i po štyroch. Občerstvili sme sa na chate Ornak, nad ktorou sa vypína Kominiarski Wierch. Pokračovali sme ešte na Smreczynski Staw. Na spiatočnej ceste mnohý z nás ešte navštívili roklinu Wawóz Kraków. Tretí deň sme vychádzali z Gronika dolinou Malej Laki , odkiaľ nás čakal namáhavý výstup popod strmé kolmé steny Wielka Turnia do sedla Przelecz Kondracka, kde je odbočka na Giewont 1894 m. Na skalnatom vrchole stojí 15 m vysoký železný kríž – dominanta Zakopaného. Zo sedla nasledoval namáhavý výstup na vrchol Kondratowej kopy 2004 m a cez Malolacku Przelecz na Malolaczniak 2104 m. Z vrcholu obdivujeme bralnaté končiare Vysokých Tatier s Kriváňom, hrebene Nízkych Tatier od Kráľovej hole cez Ďumbier po Chopok, Končiare Západných Tatier: Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé, Baníkov. V diaľke zas Malú Fatru s Malým a Veľkým Rozsutcom, Pilsko s Oravskou priehradou a Babiu horu. Z vrcholu nás čakal strmý zostup po trávnatom, širokom hrebeni, neskôr strmo po reťaziach dolu žľabom popri skalných stenách Czerwogo Grzbietu. Schádzalo sa po vyleštených kameňoch, kde nebola núdza o pády. Štvrtý deň sme sa loďou plavili po Oravskej priehrade a navštívili sme Slanický ostrov. Skončil sa pekný letný víkend, jeden z najkrajších, ktoré sme prežili v horách.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria