Ostredok

Pohorie: Veľká Fatra 17.9.2011 - odchod: 6.00 z AS Šurany

Veľká Fatra je rozsiahle krištalické pohorie rozprestierajúce sa na strednom Slovensku. Na východe hraničí z Nízkymi Tatrami, na západe je to Turčianska kotlina, na severe Malá Fatra a Chočské vrchy a z juhu Kremnické a Starohorské vrchy. Má členitý povrch s bohatým výskytom krasových javov, súvyslími lesmi, rozsiahlym hôľnym pásmom a dlhými dolinami. Temer celý hlavný hrebeň má hôlny charakter s vynikajúcimi vyhliadkovými bodmi. Najvýraznejšou krajinotvornou zložkou Veľkej Fatry sú lesy ktoré pokrývajú 79 % územia. Najrozšírenejšou drevinou je buk, smrek, jedľa, borovica a javor. Na Čiernom kameni sa nachádzajú súvislé porasty kosodreviny. Jedinečnosťou je výskyt tisu obyčajného. Územie patrí do povodia Váhu a Hrona. Začíname v Hornej Tureckej 610 m, pôvodne banícke a uhliarske osady sa spomínajú už v rokoch 1563 – typické obytné banícke domy. Vydáme sa po rozbitej asfaltovej ceste do chatovej osady Salašky 786 m a odtiaľto žltou značkou strmím výstupom, spočiatku lesom, potom po lyžiarskom vleku strmo hore po lúkach až k bývalej hornej chátrajúcej stanici sedačkového výťahu – Líška. Tu žltá končí a pokračujeme vľavo modrou značkou po otvorenom hrebeni miernym stúpaním na vrchol Krížnej 1574 m. Kruhový rozhľad na sever až po Babiu horu a z juhu na Sitno. Odtiaľto červenou značkou po hôlnatom hlavnom hrebeni s nepretržitými výhľadmi do veľkých dialok na všetky pohoria severného a stredného Slovenska na najvyšší vrch pohoria Ostredok 1592 m. Hôlnatý hrebeň za chvíľu vystrieda skalnatý svah Suchého vrchu 1550 m, tvorený výbežkom vápencov tiahnucich sa cez Bielu skalu do doliny Dedošová. Na západ vysiela dlhú mimoriadne bohato členenú vápencovú rázsochu, ktorá oddeľuje od seba Necpalskú a Dedošovú dolinu. Zdobia ich krásne modelované bralnaté končiare Plavá 1155 m, Dedošová 1070 m, Kozia skala 1161 m a Pekárová 1069 m. Ani na jeden z týchto končiarov nevedie turisticky značený chodník. Zostup zo Suchého vrchu je strmý, pokračujeme cez Koniarky 1400 m kde vľavo odbočuje žltá na Dolný Borišov, my pokračujeme červenou na Kýšky 1340 m. Tu opustíme červenú značku ktorá pokračuje na Ploskú a ďalej pôjdeme po žltej vpravo dolu miernym trávnatým svahom, potom pri skupine vápencových brál až na vodorovný úsek, ktorý nás zavedie do lesa. Strmo klesáme vysokým zmiešaným lesom. Zakrátko sme na obrovskej klesajúcej poľane Radovô. Za nami sa týči krásny vápencový masív Suchého vrchu a vľavo presvitajú hladké svahy Ploskej. Odtiaľto by mala pokračovať upravená vozová cesta až do Vyšnej Liptovskej Revúcej 720 m. Obec vznikla ako uhliarska a banícka osada. V miestnej huti sa do roku 1547 spracúvala medená ruda. Ľudové umenie predstavujú drevenice s omietnutými vnútornými stenami, kroje a zachovaný hudobný folklór. Je tu kostol z roku 1819 postavený na mieste starého dreveného kostola jestvujúceho od roku 1694. Časy: Turecká – Salašky – Líška 2,00 hod. – Krížna 2,45 hod. – Ostredok 3,35 hod. – Kýšky 4,40 hod. – Vyšná Revúca 6,40 hod. Trasa B: Vyšná Revúca – Kýšky 2,30 hod. – a späť 4,30 hod.

fotogaléria