Ostredok

Pohorie: Veľká Fatra
Dátum a čas odchodu: 28. 10. 2017 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Keď cestujete od Banskej Bystrice smerom na Donovaly, sprevádza Vás pohorie lesných strání a rázsoch. V Starých Horách upúta Váš zrak pohľad na hôľny reliéf Krížnej, v popredí zdobený Majerovou skalou.

V Uľanke sa obrátite na západ do Harmaneckej doliny, ktorou vedie z Banskej Bystrice do Turčianskych Teplíc azda najmalebnejšia železničná trať na Slovensku, v objatí strmých lesnatých strání zdobených skupinami vápencových brál. Oblasť Krížnej tvorí južnú časť Veľkej Fatry ohraničenou Harmaneckou, Starohorskou a Revúckou dolinou. Čo do prírodných krás je to najlákavejší úsek pohoria. Príkrov vápencov tu tvorí divé kaňonovité tiesňavy. Začíname od horského hotela pod Kráľovou studňou, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 1300 m. Umiestnený je hlboko v horách, ďaleko od civilizácie. Toto krásne prostredie učarilo už v 15. storočí kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý ho navštevoval pri svojich poľovačkách. Práve podľa tejto legendy vznikol názov Kráľova studňa. Hotel postavili v roku 1951. Od hotela ideme po červenej turistickej značke cestou hrdinov SNP. Prídeme na Kráľovu studňu 1365 m, v blízkosti sa nachádza charakteristické bralo – Kráľova skala 1377 m. Širokým trávnatým hrebeňom vystúpime na vrcholovú časť s ďalekými výhľadmi, na výrazný vrchol Krížnej 1574 m. Na vrchole Krížnej nadväzuje jednak pokračovanie cesty Hrdinov SNP, ako aj Veľkofatranská magistrála, takže sa tu stretávajú tri červené turistické značky. Pokračujeme ďalej po červenej hôľnym terénom so stálymi výhľadmi cez Frčkov 1586 m, na najvyšší vrchol pohoria Veľkej Fatry – Ostredok 1592 m s kruhovým výhľadom na Nízke, Západné a Vysoké Tatry, Chočské vrchy, Malú Fatru, Kremnické a Štiavnické vrchy. Z Ostredka sa vrátime späť na Krížnu a pokračujeme modrou značkou, ktorou zostupujeme na vrchol Líšky 1445 m, k bývalej hornej stanici sedačkovej lanovky vychádzajúcej z Tureckej. Zostupujeme širokým hôľnym chrbtom a nakoniec krátkym skalným chodníkom prejdeme pásom lesa a prídeme až na vlastný vrchol Majerovej skaly 1283 m, so skvelými hlbokými pohľadmi z okrajov brala do Starohorskej doliny. Je to obrovské bralo, visiace ako skalný balkón so zvislými stenami. Z Majerovej skaly zostupujeme v podobe skalných schodíkov, na niektorých miestach veľmi strmo, po úzkom chodníku až na poľanu Kohútová, odkiaľ klesáme starým zmiešaným lesom. Prídeme na výraznú lesnú cestu až k cintorínu a popri kaplnke zídeme na parkovisko v Starých Horách. Obec vznikla ako banícka osada v 13. storočí. Ťažila a spracúvala sa tu strieborná ruda.

Časy: Hotel – Kráľova skala 1377 m, 0,15 hod. – Krížna 1574 m, 1,15 hod. – Ostredok 1592 m, 2,05 hod. – Krížna 2,55 hod. – Líška 1445 m, 3,25 hod. – Majerova skala 1283 m, 3,55 hod. – Staré Hory 430 m, 5.30 hod.

Zima ukázala svoju tvár

Končil sa október a naše hory sa takmer vyľudnili. V takomto čase už vrchné partie nebývajú pre turistiku najvhodnejšie. V sobotné ráno, ešte za tmy sme odchádzali zo Šurian. Počasie nebolo najpriaznivejšie. Miestami pršalo a vrcholky hôr zahaľovali tmavé mraky. V Kostiviarskej sme prestupovali do druhého autobusu, ktorý nás vyviezol k horskému hotelu Kráľova studňa, nachádzajúcom sa v pohorí Veľká Fatra, v nadmorskej výške 1300 m. V Hornom Harmanci sme odbočili do Bystrickej doliny, kde sme si na drevenej tabuli prečítali, že horský hotel je vzdialený 14 km. Onedlho prechádzame kaňonom pod železničným viaduktom unikátnej železničnej trate Banská Bystrica – Turčianske Teplice. Začína sa strmšie stúpanie. Krátke asfaltové úseky sa striedajú s tvrdým skalnatým povrchom. Zastavujeme sa pri starom kamennom moste, kde sa fotíme. Serpentínami sa dostávame čoraz vyššie a so stúpajúcou výškou sa objavuje prvý sneh. Po jeden a pol hodine vystupujeme pred hotelom, ktorý je umiestnený hlboko v horách. Toto krásne prostredie učarilo už v 15. storočí kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý ho navštevoval pri svojich poľovačkách. Práve podľa neho nesie toto krásne miesto názov Kráľova studňa. Po vystúpení z autobusu nás prekvapila hustá sivá hmla a nepríjemný silný vietor. Vykročili sme po zľadovatenom chodníku a viditeľnosť sa stále zmenšovala, bola takmer nulová. Túra za normálnych podmienok by nebola dlhá a ani náročná, lenže teraz bola stráň zasnežená a zľadovatená. Čakal nás výstup na Krížnu 1574 m, majestátny druhý najvyšší vrchol Veľkej Fatry. Až keď sme prechádzali popri ohrade zistili sme, že sme už na vrchole Krížnej. Ani zo smerovníkov sa nedalo nič vyčítať pre hrubú vrstvu námrazy. Tu sme sa rozhodovali, či pokračovať podľa plánu na najvyšší vrch Ostredok, alebo ho pre zlé počasie vynechať. No nakoniec sme túru na Ostredok vzdali a zostupovali sme popri bývalej stanici lanovky na Majerovú skalu. Odrazu zmizol sneh, prestal fúkať vietor a dokonca sa otvorili aj výhľady na okolité pohoria. Len hrebene Krížnej a Ostredka ostali zahalené v tmavých mrakoch. Čakal nás ešte kratší, ale o to strmší výstup na vrchol Majerovej skaly. Je to charakteristická bralnato-lesná vyvýšenina vo východnom hrebeni Krížnej, vysoká 1283 m. Je nápadne odlišná od jej hôľneho reliéfu. Spočiatku sme museli vystúpiť na najvyšší bod, ktorý je zalesnený a v celku nevýrazný. Výhľadovým miestom Majerovej skaly je rozsiahla plošina – obrovské bralo visiace ako skalný balkón so zvislými stenami nad lesným podložím, ktoré vzbudzuje zdola dojem, ako keby ono bolo vrcholom. Nakoniec nás čakal strmý zostup lesnou šmykľavou cestou, na ktorej sme sa nevyhli i mnohým pádom. Záver našej túry bol v Starých Horách. Ďalšia turistická akcia nás zavedie do Nízkych Tatier na výhľadový vrch Siná.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria