Panská Javorina

Pohorie: Považský Inovec
Dátum a čas odchodu: 22. 04. 2017 o 07:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Pohorie sa tiahne po ľavej strane rieky Váh, od Trenčína po Piešťany. Na severe susedí so Strážovskými vrchmi a na východe je to pravý breh rieky Nitry. Pohorie Považský Inovec je asi 48 km dlhý a 15 – 25 km široký.

Najvyšší vrch masívu je Inovec 1042 m. Južnú časť vyplňuje podcelok Krahulčie vrchy. Územie patrí do povodia rieky Nitry a Váhu. Východiskovou obcou našej túry je Podhradie 435 m, ležiace pod dolomitovým bralom so zrúcaninou Topoľčianskeho hradu, ktorý sa vypína priamo nad obcou. Vybudovanie hradu s obytnou vežou sa pripisuje Čákovcom. Najstaršia písomná správa pochádza z roku 1235. Z hradu, najmä z jeho hranolovej veže sú krásne výhľady na všetky smery. Na vežu, ktorá tvorí dominantu hradu zďaleka viditeľnú, možno pohodlne vystúpiť schodiskom. Od Topoľčianskeho hradu vykročíme žltou turistickou značkou spolu s modrou, ktorá sa Pod Smutným vŕškom odpojí a pokračujeme na Dolné Zľavy, kde sa napojí zelená značka po ktorej budeme schádzať späť. My pokračujeme žltou cez Jamku na Panskú Javorinu. Na vrchole Panskej Javoriny v nadmorskej výške 943 m sa nachádza rozhľadňa, ktorá je postavená zo smrekovca opadavého a jej výška je 16,5 m. Zaujímavosťou je, že je osvetlená. Starajú sa o to fotovoltové články. Rozhľadňa čnie nad okolitými stromami a z jej vrcholu vidieť Malé a Biele Karpaty, Vtáčnik, Tríbeč, Strážovské vrchy a časť Malej a Veľkej Fatry. Na vrchol Panskej Javoriny vedie množstvo prístupových trás, no ľahkej trasy niet. Všetky sú dlhé a dostatočne vzdialené od civilizácie. Ako zostupovú trasu si zvolíme zelenú značku, spočiatku idúcu spolu zo žltou po Jamku a ďalej cez Bielu Bukovinu 443 m – rozľahlé lúky, na ktorých sa nachádza pamätník a chata kpt. Žalmana a prameň pitnej vody. Zostupujeme ďalej na Dolné Zľavy, kde sa napojíme na žltú značku, ktorou sa vrátime do Podhradia. Obec sa spomína od roku 1390 a vyvinula sa ako podhradie Topoľčianskeho hra­du.

Časy: Podhradie 435 m, hrad Topoľčany – Pod Smutným vŕškom 0,45 hod. – Dolné Zľavy 1,15 hod. – Jamka 2,45 hod. – Panská Javorina 943 m, 3,15 hod. –Jamka 3,35 hod. – Biela Bukovina 443 m, 4,05 hod. – Dolné Zľavy 4,30 hod. – Pod Smutným vŕškom 5,15 hod. – Podhradie 6,00 hod.

Výstup na Panskú Javorinu

Neďaleko známeho rekreačného strediska Duchonka, na úpätí Považského Inovca leží malebná dedinka Podhradie s nezvyčajnou siluetou Topoľčianskeho hradu, ktorá bola východiskovým bodom našej túry. Predposlednú aprílovú sobotu organizoval klub Turistov Šurany výstup na Panskú Javorinu. Najprv nasledovala prehliadka hradu stojacom na vápencovom brale. Bol postavený v 13. storočí ako kráľovský hrad za panovania Belu IV. V 15. storočí bol strediskom husitských vojsk v Ponitrí a o storočie neskôr zasa obranným bodom proti Turkom. Svojou nezvyčajnou siluetou sa mu nepodobá ani jeden hrad na Slovensku. Po návšteve hradu sme vykročili žltou turistickou značkou, spočiatku stúpaním a neskôr zostupom cez Dolné Zľavy a opäť nekonečným stúpaním lesom. Chodník lemovali smrekovce opadavé /červený smrek/, na ktorých sa vynímala zeleň mladého ihličia. Na vrchol Panskej Javoriny existuje viacero prístupových trás, no ľahkú by ste nenašli. Časovo sú všetky dlhšie ako tri hodiny. Keď sme konečne vyšli na vrchol, nebolo nám veľmi veselo, lebo tam fúkal silný vietor, bolo zamračené a miestami sa nachádzali fľaky čerstvého snehu. Na vrchole Panskej Javoriny, v nadmorskej výške 943 m je postavená rozhľadňa, ktorej výška je 16,5 m. Stojí na betónovej platni a nohy sú vzdialené od seba 4 m. Zaujímavosťou je, že je osvetlená, o čo sa starajú fotovoltaické nabíjacie články. Rozhľadňa čnie nad okolitými stromami a z jej vrcholu možno vidieť Zobor, Tríbeč, Vtáčnik, Strážovské vrchy, Malé a Biele Karpaty a hrebene Malej a Veľkej Fatry. My sme však také šťastie nemali a pre zamračené oblohu sme mohli obdivovať iba okolité pohorie v popredí s Marhátom, Rokošom a Bezovcom. Na zostup sme si zvolili trasu po zelenej značke cez Bielu Bukovinu. Na Dolných Zľavách sme sa opäť napojili na žltú značku, odkiaľ nás čakal nepríjemný výstup lesom pod padajúcimi kvapkami dažďa. Premoknutí prichádzame do Podhradia. Pridávame do kroku a pokračujeme popod hrad cez obec až na jej koniec, kde nám tabula napovedá, že sa tu nachádza salaš. O chvíľu nás už víta štekot huňatých strážcov a stádo zvoniacich pasúcich sa oviec. Nasledoval zaslúžený oddych s možnosťou pochutnať si na kapustnici, bryndzových haluškách, žinčici a rôznych druhoch syrov. Na salaši sme si pozreli i mini ZOO a zhotovili posledné zábery so siluetou hradu. Aj počasie sa umúdrilo a tak sme spokojní nastupovali do našich autobusov a už sa tešíme na ďalšiu túru, ktorá nás zavedie z Ľubochne na Havran v Chočských vrchoch.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria