Piliš

Pohorie: Pilišské vrchy
Dátum a čas odchodu: 19. 11. 2016 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Vápencové pohorie Pilíšské vrchy (Pilis) je najvýchodnejšou časťou maďarského Zadunajského stredohoria, ktoré vzniklo alpínskym vrásnením, v rovnakom období, ako mohutnejšíe susedné veľhory Alpy a Karpaty. Hlavný hrebeň pohoria sa tiahne od mesta Ostrihom po Budapešť a spolu s Vyšehradským pohorím, ktoré je sopečného pôvodu, zaberajú územie Dunajského ohybu. Najvyšším vrchom je rovnomenný Pilíš 756 m n. m., ktorý má na južnej strane vrcholu medzi skalami len riedky lesostepný porast, vytvárajúci charekteristickú plešinu. Názov vrchu i celého pohoria pochádza zo slovanského pleš (plešina).

V pohorí Pilíš sa nachádza množstvo jaskýň, ktoré v období raného uhorského štátu slúžili ako príbytky pre pustovníkov. V r. 1246 ostrihomský kanonik Eusébius (Özséb) zjednotil pilíšských pustovníkov a založil kláštor sv. Kríža, za patróna ktorého zvolil sv. Pavla, prvého pustovíka, po ktorom dostal rád neskorší názov Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka. Zrúcanina kláštora sa nachádza v osade Kláštorisko (Klastrompuszta) neďaleko obce Kestúc (Kostolec, maď. Kesztölc).

V obciach v okolí Pilíša žije mnoho Slovákov, ktorí v 18. storočí znovu osídlovali vyľudnenú oblasť po skončení tureckej nadvlády. Stredisko pilíšských Slovákov je v obci Mlynky (Pilisszentke­reszt), ktorý leží v kotline pod vrcholmi Dobogókő a Pilíš.

Začiatok túry je severne nad obcou Mlynky v Sedle dva buky (Két-bükkfa-nyereg) 585 m, na hranici Pilíšskych vrchov a Vyšehradských vrchov. Postupujeme miernym stúpaním zelenou + značkou na plochý chrbát vrchu Hrebeň 645 m, odtiaľ zelenou trojuholníkovou značkou sa dostaneme na bralo Čierny kameň 565 m (Fekete-kő), ktorý nám poskytuje výhľad na obec Huta (Pilisszentlélek). Obec bola známa výrobou železa, severne od obce sa nachádza zrúcanina pavlínskeho kláštora. Druhou vetvou zeleného trojuholníka sa vrátime na zelenú + značku ku ktorému pribudla zelená – značka a zostúpime do Pilíšskeho sedla 555 m (Pilis-nyereg). Ku Kláštorisku vedú dve cesty, prvá po pokračujúcej zelenej + značke spolu s červenou – , druhá po žltej – . Zelená + značka v mieste, kde sa oddelí od červenej značky prechádza plošinou nad Kláštornými bralami (Klastrom-szirtek) , ktorým dominuje Tvrdá skala 430 m (Kemény-kő), prístupná po odbočke označenej zeleným trojuholníkom. Za touto odbočkou sa zelené + a žlté – značenie spoja a privedú nás ku kláštoru sv. Kríža 310 m. Východným smerom sa vypínajú mohutné Čívske bralá (Csévi-szirtek) ukývajúce niekoľko jaskynných vchodov veľkého jaskynného systému Ariadne, ktorého úhrnná dĺžka chodieb prevyšuje 15 km.Červenou značkou tvaru omega, ktorá odbočuje zo žltej – hneď za kláštorom, sa dostaneme po krátkom miernom stúpaní k Jaskyni mládenca 415 m (Legény-barlang). Pod jaskyňou je terasovitý kamenistý chodník, ktorým sa dostaneme k susednej Dievčenskej jaskyni (Leány-barlang). Obe jaskyne majú voľne prístupné vstupné siene. Od jaskýň sa vrátime na cestu s červeným – označením a stúpame smerom na sever späť k Pilíšskemu sedlu. Cestou nám pribudne zľava už známa zelená + značka, po cca 250 m odbočíme doprava na trasu s červeným + značením a strmým žľabom vystúpime na hrebeň pilíšskeho masívu. Odbočíme doprava smerom na juh na trasu so zelenou + značkou a miernym stúpaním smerujeme k vrcholu Pilíš. Cestou ešte môžeme využiť krátke odbočenie po zelenom trojuholníku doprava na výhľady na susedné pohorie Hričov 635 m (Gerecse). Krátko po návrate na zelenú – značku sa dostaneme na Čívsku lúku 700 m (Csévi rét). Teraz odbočíme na trasu zeleného trojuholnika vľavo a zanedlho sa ocitneme na plešine Pilíša 756 m. Na vrchole nás popri výhliadkovej veži sv. Eusébia upútajú aj betónové hangáre opustenej

vojenskej základne protivzdušnej obrany. Pilíš sa stal v posledných rokoch kultovým miestom Slovákov, každoročne v máji sa tu koná zraz našich krajanov. Z výhliadkovej veže vidieť susedný Hričov, Budínske vrchy, v dolinách obce, kde žijú naši krajania, Čív (Piliscsév), Santov (Pilisszántó), Mlynky (Pilisszentke­reszt). Mnohých prekvapí blízkosť najvyššieho bodu Vyšehradských vrchov Dobogókő, vzdialený vzdušnou čiarou iba 4 km. Na zostup využijeme bývalú prístupovú cestu k vojenskej základni, označená je opäť vrcholovou trojuholníkovou značkou zelenej farby a vedie do Sedla dva buky, začiatku našej túry. K atraktívnym skalným oknám Železná brána (Vaskapu-szikla) opustíme značenú trasu asi 200 od prechodu kamenistej cesty na asfaltovú. Odbočíme na východ, kolmo doprava na lesnú cestu a cca po 500 m mierneho klesania sa ocitneme na takmer vodorovnej lúke v tvare štvorca. Od poľovníckej postriežky prejdeme naprieč lúkou k ľavému rohu, kde vyhľadáme peší chodník, ktorý sa pozvoľna bude zatáčať doprava. Po cca 200 m sa vľavo objavia skaly, začiatok skalnatého zrázu, ktorý je ukončený nádhernými skalnými oknami, Železná brána. Od skalných okien zostúpime krátkym strmým serpentínovitým chodníkom vľavo, do popri skalách sa prehlbujúceho žľabu. Tiesňava sa postupne rozširuje, zmierni sa strmosť a lesný chodník vyústi v lesnú cestu. Na prvej križovatke lesných ciest odbočíme doľava a cca po 350 m sa opäť vrátime na značené trasy na odpočívadle Máriina lavica 445 m (Mária-pad pihenő). Tu je druhý koniec červenej + trasy, korú sme opustili na hrebeni, pre nás teraz poslúži zelená – trasa spolu so žltou + trasou. Stúpame na sever popri pomníku lesníka a neskôr prechádzame popri vchode do zvislej jaskyne Čertova diera 505 m (Ördöglyuk-barlang). Zelenou – trasou môžeme už našu túru v Sedle dva buky ukončiť, druhá možnosť je žltá + trasa vedúca na vrchol Dobogókő 700 m, kde je možnosť občerstvenia. Cestou, pri stúpaní sa pripojí modrá okružná trasa, pri jej odpojení je možný výhľad na Pilíš, na nasledujúcom rázcestí, pri atraktívnych Zbojníckych skalách (Zsivány – sziklák) 610 m pribudnú modrá- a červená okružná značka. Občerstvenie poskytuje aj penzión Platán, asi 10 min. cesty pri prístupovej ceste na Dobogókő.

Prehľad najčastejších turistických značiek v Maďarsku (môžu byť vo farbách červená, modrá, žltá, zelená):

K.gif rovná značka sú hlavné turistické trasy

K+.gif krížik znamená križujúce sa turistické trasy

K3.gif trojuholník znamená vrchol hory, výhľad

K4.gif štvorec znamená dostupnosť dopravy na konci trasy (autobus, vlak)

KQ.gif kruh znamená prameň

KB.gif omega znamená jaskyňu

KC.gif znamená okružnú trasu

KL.gif znamená zrúcaninu

KT.gif znamená náučný chodník

KM+.gif značka Mariánskej turistickej trasy – celosvetovej

stúpanie 980m , klesanie 872m , vzdialenosť 17,2 km

Sedlo dva buky 585 m

Čierny kameň 565 m 1.35 km 0:25 0:25

Pilíšske sedlo 555 m 0.75 km 2.10 km 0:20 0:45

Tvrdá skala 410 m 1.60 km 3.70 km 0:30 1:15

Kláštor sv. Kríža 310 m 0.75 km 4.45 km 0:15 1:30

Jaskyňa mládenca 415 m 0.90 km 5.35 km 0:20 1:50

Pilíš 756 m 4.70 km 10.05 km 1:55 3:45

Máriina lavica 445 m 3.00 km 13.05 km 1:00 4:45

Dobogókő 700 m 4.15 km 17.20 km 1:30 6:15

Za krásami Pilíšskych vrchov

Je sobota, 21. novembra a členovia Klubu turistov Šurany sa vydávajú na poslednú tohtoročnú túru k našim južným susedom. Dni sú už krátke a tak odchádzame za tmy. Svitať začína až keď prechádzame po moste Márie – Valérie a tak máme možnosť po ľavej strane obdivovať Ostrihomskú baziliku. My však pokračujeme ďalej, do pohoria Pilišských vrchov. Je to vápencové pohorie, tiahnuce sa od Ostrihomu po Budapešť. Najvyšším vrchom je rovnomenný Pilíš 756 m. Túru začíname severne nad obcou Mlynky, v Sedle dva buky 585 m, na hranici Pilíšskych a Vyšehradských vrchov. Miernym stúpaním plochým chrbtom vrchu Hrebeň 645 m prídeme až na bralo Čierny kameň 565 m s výhľadom na obec Huta. Pokračujeme do Pilíšskeho sedla 555 m a ďalej ku kláštoru sv. Kríža. Východne sa vypínajú mohutné Čívske bralá ukrývajúce niekoľko jaskynných vchodov. Tu odbočíme a stúpame modrou značkou k Jaskyni mládenca 415m /Legény-barlang/. Zhotovíme zopár záberov a pokračujeme červenou značkou k Dievčenskej jaskyni /Leány-barlang/. Od jaskyne sa vrátime späť do Pilíšskeho sedla a nakoniec strmým skalnatým žľabom vystúpime na hrebeň Pilíšskeho masívu. Bohužiaľ, po hrebeni viedla poriadne zablatená cesta ujazdená od lesných mechanizmov a tak sa snažíme vyhnúť pádom. Za stáleho brodenia v blate sme vyšli až na Pilíš 756 m. Na vrchole stojí vyhliadková veža sv. Eusébia a tak sme sa z výšky mohli zahľadieť na Budínske vrchy. Naša trasa nás ďalej zaviedla ku skalnému zrázu, ktorý je ukončený skalnými oknami – Železná brána. Pripomínali nám Okno na Ohništi v Nízkych Tatrách. Od okien zostupujeme strmým serpentínovým chodníkom do žľabu na lesnú cestu a nekonečne dlhou cestou prichádzame do chatovej osady Dobogóko 700 m, kde sme si mohli pochutnať na teplom guláši. Touto túrou sme ukončili náš bohatý turistický rok a tak by sme chceli vysloviť poďakovanie nášmu vodičovi, ktorý s nami najazdil niekoľko tisíc kilometrov po území Slovenska, Čiech, Poľska, Maďarska a Rakúska. Taktiež patrí poďakovanie za podporu a propagáciu Mestskému úradu v Šuranoch, Nitrianskemu samosprávnemu kraju a Našim novostiam .

Najbližšie nás čaká 10. ročník tradičného Trojkráľového výstupu na Zobor a opäť množstvo pekných turistických trás. Veď kto z nás by sa nechcel znova vrátiť do Malej či Veľkej Fatry, Nízkych či Vysokých Tatier, na hrebene vrchov či do dolín. Hory mali, majú a budú mať nezastupiteľné miesto v našom živote.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria