Poľana

Pohorie: Poľana Termín: 4. 10. 2014 Odchod: 6,00 hod.

Poľana je najvyššie sopečné pohorie Slovenska. Má zachovalé pralesovité spoločenstvá, vzácne rastlinstvo a živočíšstvo s mnohými chránenými druhmi, prírodné výtvory a zachovalú zeleň okolo lazníckych osád. Leží na severovýchodnom okraji Slovenského stredohoria. Na juhu a západe susedí so Zvolenskou kotlinou, na severe a východe zasahuje do Volovských vrchov. Najvyšším vrchom je Poľana 1458 m. Väčšinu územia Poľany zaberajú husté lesy, neraz s pralesným charakterom. Dnešná podoba Poľany už málo nasvedčuje, že je to bývalá sopka. Erózia a iné prírodné činitele ju za tisícročia zaoblili. Lesy pokrývajú takmer 85 percent tohto územia. Najcharakteris­tickejším lesným spoločenstvom sú rozsiahle komplexy bučín, s jaseňmi, javormi a lipou. Vyskytujú sa vo veľkom výškovom rozpätí a zachovali si pralesovitý charakter. Z vrcholu Poľany nie sú výhľady, pretože ju obklopujú husté smrekové lesy. Územie je bohaté na vodné pramene. Povrchová voda z územia odteká viacerými potokmi do Hrona. Pod Poľanou sa nachádza mesto Detva založené v roku 1638. V meste sa zachovala ľudová architektúra zrubových domov. Výraznou pamiatkou je kostol svätého Františka Serafínskeho z roku 1804, ktorý pristavili k veži staršieho kostola z roku 1662. Autobus by nás mal vyviesť až k horskému hotelu na Poľane 1200 m. Túru začneme zelenou značkou k vodopádu Bystré a vrátime sa naspäť. Od hotela pôjdeme červenou značkou lúčkami a traverzom Prednej Poľany do sedla Priehyba 1273 m, odkiaľ nasleduje strmý výstup na vrchol Poľany. Samotný vrchol je zalesnený. Z vrcholu sa vraciame späť. V sedle Priehyba sa napojíme na modrú značku a spolu s červenou pokračujeme k hotelu a ďalej cez Vrchdetva rázcestie, kde červenú opustíme. Pokračujeme po modrej na Vrch Detva 1063 m a cez horské poľany do zalesnených častí až k skalnému útvaru Melichova skala – prírodný výtvor lávového prúdu. Dominujúcou časťou objektu je ihlovitý skalný útvar. Hodnotné sú aj zvyšky zachovalých tvarov tečúcej lávy. Strmým klesaním zostúpime do osady Skliarovo.

Časy: Hotel 1200 m – vodopád Bystré 0,45 hod. – hotel 1,25 hod. – sedlo Priehyba 1,40 hod. – Poľana 1458 m, 2,55 hod. – sedlo Priehyba 3,55 hod. – hotel 4,10 hod. – Vrchdetva rázcestie 4,25 hod. – Vrch Detva 1063 m, 4,55 hod. – Melichova skala 6,00 hod. – Skliarovo 6,40 hod.

Ako sa zberá voda do pršiplášťov Jesenné sobotné ráno. Presne o šiestej sa zatvoria dvere autobusu a šurianski turisti sa vydajú v ústrety novým zážitkom v prírode. Dnes je cieľom Poľana, najvyššie sopečné pohorie Slovenska. Autobus vo Zvolene naberá juhovýchodný smer. Z mestečka Hriňová strmou úzkou cestou vyvezie prírodných nadšencov na začiatok zelenej značky. Hmla a dážď už nielen cez okná autobusu stávajú sa našimi spoločníkmi. Vedúci akcie Gabriel Jóžeffi má však pripravený plán aj na takúto situáciu. Po asfaltovej ceste zídeme na horskú lúku, potom cez les do doliny Bystrého potoka. Objavíme informačnú tabuľu, ktorá upresňuje, že sa nachádzame na južnom svahu Poľany v nadmorskej výške 1030 metrov. Mal by tu byť vodopád. Zo skalnej terasy počujeme len hukot vody a potom zbadáme oceľové rebríky, klesajúce nadol. V daždi sú mokré, šmykľavé. Opatrne schádzame. Pomôckou sú aj reťaze, zabudované do skaly. Keď zídeme do doliny, objavíme vodopád Bystré. Široký prúd vody, s hukotom padajúci z výšky 23 metrov. Ani dážď nie je prekážkou, aby fotoaparáty uchovali krásy tejto národnej prírodnej pamiatky. Klubový fotograf pán Fábry tentoraz spod dáždnika zveční postavy v pršiplášťoch. Vždy si dá záležať, aby každá akcia bola riadne a podrobne zdokumentovaná, len on je na fotografiách málokedy. Môžeme sa vydať naspäť na začiatok zelenej značky a pokračovať k hotelu Poľana. Stíhame sa aspoň trocha zohriať, dať si teplý čaj. V príjemnom prostredí je ochotný personál. Od hotela pokračujeme po štvorfarebnej kombinácii turistických značiek, sme na úseku, kde sa stretla červená s modrou, zelenou i žltou. Smerník so zaujímavým názvom Vrchdetva nás odkloní po modrej značke. Drobný dážď je vytrvalý, my tiež a tak usilovne kráčame horskými lúkami, ktoré striedajú úseky ihličnatého, či zmiešaného lesa. Vzduch je sýty vlhkosťou, z jemnej hmly vystupujú listnáče, ktorých sa už dotkli farby jesene. Chodník je blatistý, možno o to viac okolo neho vynikajú kríky s jasnočervenými šípkami, či žlté kvety divozelu. Nestratí sa ani ukážkovo urastená bedľa. Na otázku, ako je možné, že ju ešte nikto nevzal, zaznieva odpoveď: Každý ju chce nechať pre ďalšieho… Pred zostupom do Skliarova, miestnej časti Detvy, je odbočka na Melichovu skalu. Najväčší vytrvalci, ktorých neodradil dážď, tu vidia stĺpový skalný útvar, ktorý je zvyškom lávového prúdu so zachovanými tvarmi tečúcej lávy. Nasadáme do autobusu, cestou míňame Očovú. V tejto horehronskej obci sa narodil polyhistor Matej Bel, aj básnik Ján Poničan. V katolíckom kostole je oltár so vzácnym reliéfom od Majstra Pavla z Levoče. Pršiplášte, zbalené v ruksakoch, nesú dážď z Poľany. Okolo Žiaru nad Hronom spoza mrakov vyhupne slnko. Prísľub pekného počasia v Javorníkoch koncom októbra. Anka Havlasová