Prašivá

Pohorie: Nízke Tatry Termín: 28.9.2013 Odchod: 6,00 hod.

Nízke Tatry sú najväčším chráneným územím na Slovensku. Členia sa na dva podceľky podľa názvu ich najvyšších vrchov. Na západnú časť Ďumbiersku, podľa najvyššieho vrchu Nízkych Tatier Ďumbier 2043 m a na východnú časť Kráľovohoľskú, podľa Kráľovej hole 1948 m. Hlavný hrebeň je dlhý asi 80 km a široký asi 30 km s nadmorskou výškou 1500 – 2000 m. Rozdeľuje ich cesta č. 72 medzi Podbrezovou a Kráľovou Lehotou, prechádzajúca sedlom Čertovica 1238 m. Hlavný hrebeň má prevažne hôľnato-skalnatý povrch. V Nízkych Tatrách pramenia najdôležitejšie vodné toky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Všetky tieto rieky pramenia pod Kráľovou holou. Nachádzajú sa tu početné pramene minerálnych vôd. Najznámejšie sú kúpele Korytnica 825 m, kde sú minerálne pramene sadrovej zemitoželeznatej a uhličitej vody – prameň Jozef a Žofia. Známe už v 16. storočí. Kúpele vznikli v 19. storočí. Liečia sa tu choroby žalúdočné, črevné a choroby pečene. Z Ružomberka sem viedla úzkorozchodná železnica v prevádzke ČSD, ktorú v sedemdesiatich rokoch zrušili. Od orientačnej tabule začíname modrou značkou popri prameni Jozef von z kúpeľov, po lesnej ceste na sedlo pod Babou – horáreň 949 m a ďalej po západnom úbočí Prašivej, až na široké Hiadeľské sedlo 1099 m /významná hlboká zníženina medzi masívom Prašivej a Kozieho chrbta – stožiare vysokého napätia a prístrešok/. Modrá pokračuje do obce Hiadeľ. My sa tu napojíme na červenú nízkotatranskú hrebeňovku – cestu Hrdinov SNP a ideme vľavo do starého zarasteného rúbaniska a skalnatou cestou hneď, pomerne strmo hore svahom do pásma kosodreviny. Zdolávame široký balvanovitý svah, až dosiahneme Malú Chochuľu 1719 m. Pokračujeme mierne stúpajúcim a klesajúcim hrebienkom so strmými úbočiami na najvyšší bod túry – na Veľkú Chochuľu 1753 m. Tvorí trávnatú plošinu s veľmi strmými hôľnatými svahmi. Ojedinelý kruhový rozhľad na Sitno, Čierny kameň, Rozsutec, Choč, Baníkov, Baranec, Bystrú, Ľubietovský Vepor, Poľanu. Z vrcholu zostupujeme chodníkom v tráve na Košarisko 1694 m a strmým zostupom na znížený úsek hrebeňa, na nasledujúcu miernu vyvýšeninu Skalka 1549 m. Nakoniec zídeme mierne nadol, na širokú plošinu do sedla pod Skalkou 1476 m. Tu opustíme magistrálu a zostupujeme po žltej značke hlbokým, skalnatým žľabom po zalesnenej hrane grúnika, pomedzi riedko porastené lúčne plochy. Po ľavej strane je kopček Kečka 785 m, s pomníkom SNP, a zostúpime do vrchárskej obce Liptovská Lúžna 717 m. Typická reťazová zástavba s drevenými domami pozdĺž cesty v dĺžke asi 6 km.

…a takto nám bolo.

Bezvetrie na Prašivej

Tmavé sobotné ráno. Medzi domami sa stelie hmla. Je šanca, že práve preto bude na horách slnko. Nesklameme sa?

Autobus za Donovalmi odbočuje do kúpeľov Korytnica. Kedysi dávala zdravie, dnes zíva prázdnotou. Z prameňa Jozef tečie nekonečným prúdom voda, ktorú od 18.storočia oceňovali panovníci habsburskej monarchie a na prahu 20.storočia bola korytnická voda ako jediný európsky prameň ocenená aj v USA. Asfaltová cesta sa mení na spevnenú lesnú a nás čaká mierne stúpanie do sedla pod Babou. Kratučký pohľad na Novú hoľu s hornou stanicou lanovky dopĺňa stretnutie s dvomi poľovníkmi, ktorí boli na obchôdzke v lese. Videli stopy medvedice s mláďaťom a pripomínajú nám, aby sme sa držali radšej pohromade. V Hiadeľskom sedle prehodíme pár slov s organizátormi akcie Čisté hory a o chvíľu sa tratíme na lesnej strmine. Kopec citeľne zmenil uhol. Les postupne redne a my sa môžeme vydýchať, obdivovať široký výhľad južným smerom, ale aj uvedomiť si strminu, po ktorej pokračuje červená značka. Ponad kosodrevinu, zaliatu slnkom, sa jasne črtajú vrcholové partie Ďumbiera. Biela breza so zlatistými listami a ohnivo červená jarabina oznamujú jednoznačný nástup jesene. My sme pod Prašivou a statočne stúpame. Predierame sa kosodrevinou, sem-tam sa načiahneme po čučoriedkach. Sú nám vzácne, aj keď chuť je očividne zmenená prvými mrazíkmi, je nevýrazná, plody sú mäkšie a intenzívnejšie farbia. Chodník z kosodreviny má krátku odbočku k označeniu vrcholového bodu Prašivej. Sme vo výške 1652 m.n.m a nevieme, kam skôr pozrieť. Modrá obloha je vyupratovaná, vetrík oddychuje, biele oblaky rozložené štetcom umelca sa len opatrne dotýkajú najvyšších končiarov. Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, stačí pootočiť spomienky a v myšlienkach môže preblesnúť pohľad na Prašivú z dávnejšej túry, napríklad keď sme schádzali z masívu Krížnej a vedúci klubu smeroval naše oči k miestu, kde stojíme dnes: To je Prašivá, tam pôjdeme v septembri.“ Teraz je čas uložiť do pamäti nové obrazy a pokračovať ďalej po hrebeni. Kosodreviny ubúda. Zo severnej strany sa odrazu do nás oprel vietor. K slovu zase prichádzajú vetrovky, kapucne. Našťastie slniečko svieti rovnako intenzívne a výhľady do diaľav na všetky strany spomaľujú tempo našej chôdze. Na Veľkej Chochuli vo výške 1753 m.n.m Gabo Jozzefi pridáva rýchlokurz výhľadov za pomoci hádaniek a chvíľami sme až prekvapení, kde všade sme už boli, len končiare z iného uhla sa treba naučiť vidieť. Cestou z Chochule sa nám otvorí výhľad do predlhej dediny Liptovská Lúžna, tam by sme mali vkročiť podľa smerníka asi za tri hodiny. O chvíľu nás upúta pietne miesto pri chodníku, drevený kríž s tabuľkou a menom československého reprezentanta Mariána Havlíčka. Pre kajakára, účastníka letných olympijských hier v roku 1972 sa stal osudným pád na zľadovatenom teréne v tom istom roku. V sedle Košarisko sa z juhu pripája modrá značka. Hrebeň začína klesať. V sedle Skalka vidíme pamätník venovaný piatim občanom Liptovskej Lúžnej, ktorí v období vojny tragicky zahynuli pri vynášaní potravín partizánom na Prašivú, do doliny Banskô ich strhla snehová lavína. Onedlho nás čaká nádherný výhľad do dediny z okraja plošiny s dvojkrížom a odtiaľ strmý zostup. Chodníkov koľko chceme, nachádzame síce značku, ale o chvíľu sa nám zase stratí. Všetky cestičky, chodníky smerujú k dedine. Na svoje si prídu aj hubári, mnohí nájdu dubáky, kuriatka. Chodník lemovali aj učebnicovo vyzerajúce muchotrávky. Na záver prejdeme lávkou cez potôčik a z autobusa, kým sa dá, dívame sa na tatranský hrebeň, po ktorom sme dnes kráčali.

Anna Havlasová

Časy: Korytnica 825 m, – sedlo pod Babou 949 m, 0,40 hod. – Hiadeľské sedlo 1099 m, 1,25 hod. – Malá Chochula 1719 m, 3,10 hod. – Veľká Chochuľa 1753 m, 3,40 hod. – Košarisko 1694 m, 4,00 hod. – Skalka 1549 m, – sedlo pod Skalkou 1476 m, 4,45 hod. – Liptovská Lúžna 717 m, 6,25 hod.

fotogaléria