Prosečné

Pohorie: Chočské vrchy
Dátum a čas odchodu: 25. 07. 2026 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Pohorie vytvára úzky, nesúvislý horský chrbát, rozčlenený hlbokými dolinami. Pre Chočské vrchy je typické, že nemajú súvislý hlavný hrebeň, sú skôr charakteristické samostatnými masívmi oddelenými hlbokými dolinami. Najvyšší vrch pohoria je Veľký Choč 1611 m.

Túru začíname za malou obcou Prosiek 600 m, modrou turistickou značkou. Vchádzame do najkrajšej doliny Slovenska – Prosieckej. Dolina je hlboko zarezaná medzi masívy Lomna a Prosečného. Vľavo zurčí potok, po oboch stranách sa dvíhajú strmé lesné stráne spestrené vápencovými skalami. Dolina sa naraz zúži a pred nami sa dvíhajú kolmé biele steny tiesňavy Vráta. Vchádzame do úzkeho kaňonu, ktorým sa prediera potok a steny nad ním vytvárajú uzavretú klenbu. Po chvíli prichádzame k vyvieračke, kde spod pravých svahov vyviera mocným prúdom celý potok. V ďalšej časti je dolina suchá. Dolina sa postupne rozširuje a skrúca. V závere sa dvíhajú biele steny Sokola, kde stojí drevený prístrešok Vidová. Tu odbočíme vľavo k vodopádu Červené piesky. Vodopád je vysoký asi 15 m. Voda padajúca vodopádom sa po niekoľkých desiatkach metrov stráca a zvyšný úsek doliny je suchý. Vrátime sa späť na Vidovú a pokračujeme do zužujúceho sa kaňonu pomedzi balvany a vchádzame do najexponovanejšej časti doliny. Vystupujeme po oceľových rebríkoch. Oplatí sa tu odbočiť vľavo na skalné terasy s výhľadmi. Pokračujeme do záveru doliny, ktorý sa náhle otvorí do trávnatej plošiny Svoradu 850 m. Modrá značka pokračuje k domom Veľkého Borového a do kaňonu Borovianky. Pokračujeme vpravo zelenou značkou trávnatým úbočím, pasienkami na nevýrazný hrebienok a začneme strmo stúpať po vozovej ceste zväčša lesom na horskú, temer vodorovnú lúku. Strmo traverzujúcim chodníkom prídeme na okraj lesa vrcholového hrebeňa Prosečného, na Jóbovu lúku a nakoniec strmo hore na kužeľovitú, trávnatú kopulu Prosečného 1372 m. Na východe nás prekvapí horizont vysokých vrchov, spoznávame Sivý, Ostrý, Skriniarky, Pachoľu a Baníkov. Na severe Babia hora, oproti Nízke Tatry, ktoré sa zrkadlia v hladine Liptovskej Mary. Zostupujeme ďalej zelenou značkou až do ústia doliny Borovianka, kde sa znova napojíme na modrú značku. Lesnatým kaňonom vysoko nad Boroviankou začneme strmo klesať. Prechádzame popod bralo so starým kamenným dvojkrížom. Cesta sa strmo kľukatí popod bralá, až na dno Kvačianskej doliny. Vľavo odbočuje krasová dolinka Ráztoka, kde je 7 m vysoký vodopád a pri ňom rebrík. Oplatí sa odbočiť! Z Ráztoky späť na cestu, mostom prejdeme na druhý breh a vpravo vidíme drevenice samoty Oblazy. Je to jedna z našich vzácnych technických pamiatok. Stojí tu starý drevený vodný mlyn a píla. Od mlyna stúpajúcim chodníkom traverzujeme Oblazy a v namáhavom stúpaní prídeme na štrkovú cestu – prípoj na červenú značku. Pokračujeme červenou vpravo. Cesta začína stále stúpať a až na vrchole stúpania nazývanom Roháč stojí kamenný kríž z r. 1860. Od neho je najkrajší pohľad na dno doliny hlboko pod nami, ako aj na celý kaňon. Je to bralnatý výčnelok – najkrajšie miesto trasy – nevynechať! Odtiaľto klesaním prídeme k bývalému kameňolomu do ústia Kvačianskej doliny.

Časy:

A Prosiek 608 m – Prosiecka dolina 0,20 hod. – Vráta – Vidová 1,15 hod. – vodopád Červené piesky 1,25 hod. – Vidová 1,35 hod. – Svorad 2,05 hod. – Prosečné 1372 m, 3,20 hod. – dolina Borovianka 4,40 hod. – Ráztoka – Oblazy 4,55 hod. – prípoj na červenú 5,10 hod. – Kvačianska dolina – Kvačany 6,30 hod. 16,1 km

Trasa pre A: https://mapy.com/s/gusujucaco

B Prosiek 608 m – Prosiecka dolina 0,20 hod. – Vráta – Vidová 1,15 hod. – vodopád Červené piesky 1,25 hod. – Vidová 1,35 hod. – Svorad 2,05 hod. – dolina Borovianka 2,40 hod. – Ráztoka – Oblazy 2,55 hod. – prípoj na červenú 3,10 hod. – Kvačianska dolina – Kvačany 4,30 hod.

Trasa pre B: https://mapy.com/s/kafakopoje

fotogaléria