Rakytov

Rakytov 6. 6. 2009

Veľká Fatra

Rozprestiera sa na strednom Slovensku. Ohraničuje ju cesta Uľanka – Turčianske Teplice – Martin – Turany – Kraľovany – Ľubochňa – Ružomberok – Liptovská Osada – Donovaly – Staré Hory – Ulanka. Temer celý hlavný hrebeň má hôľny charakter. Veľká Fatra je rozsiahle horské územie s členitým povrchom, bohatým výskytom krasových javov, súvislými lesmi, rozsiahlim hôľnym pásmom, dlhými dolinami, pestrým rastlinstvom a živočíšstvom a najväčším náleziskom tisu obyčajného v Európe. Územie patrí do povodia Váhu a Hrona. Najvýraznejšou krajinotvornou zložkou Veľkej Fatry sú lesy, ktoré pokrývajú 79 % územia. Najrozšírenejšou drevinou je buk, potom smrek, jedľa, borovica a javor. Súvislejšie porasty kosodreviny sú na Čiernom kameni. Je tu najväčší výskyt našej najväčšej šelmy – medveďa hnedého – Ľubochnianska dolina. Hlavný hrebeň od Krížnej 1574 m, cez najvyšší vrch Ostredok 1592 m ktorý mal dosial jednoliaty charakter, rozvetvuje sa v sedle medzi Ploskou 1532 m a Borišovom 1510 m na západný – Turčiansky hrebeň, prechádza Šoproňom, Malým Lyscom, Kľakom a Magurou na Kopu 1187 m, kde strmo klesá do Kraľovianskej doliny, kde sa Váh vlieva do Oravy. Východný hrebeň – Liptovský – sa tiahne cez Čierny kameň – Kračkov – Rakytov – Skalnú Alpu – Smrekovicu na Šiprúň, odkiaľ vejárovite rozloženými rázsochami padá do údolia Váhu. Tieto dve vetvy tvoria najväčšiu dolinu Veľkej Fatry, 27 km dlhú Ľubochniansku dolinu. Celou dolinou zo žel. stanice Ľubochňa až pod Čierny kameň viedla lesná železnica s rozchodom 760 mm, ktorá bola ako prvá v Európe elektrifikovaná a slúžila na zvoz dreva. V Ľubochni na rieke Ľubochnianka mali vlastnú elektráreň. Žiaľ, v šesťdesiatych rokoch železničku zrušili. Túru začíname v Lipt. Revúcej 720 m, obec v Revúckej doline pod Čiernym kameňom. Pozostáva s troch častí: Nižná, Stredná a Vyšná Revúca. Po žltej značke pri malej kaplnke odbočíme z hradskej na poľnú vozovú cestu, sčasti v hlbokom závoze zdoláva pomerne strmú dolnú časť bočného hrebeňa. Zakrátko prídeme ku kóte Magury 1125 m. Ďalšia cesta je príjemnou prechádzkou za stáleho rozhľadu okraju bralnatého vrcholu Čierneho kameňa do sedla Ploskej 1420 m, značka naň však nevedie z dôvodu ochrany prírody. Vápence a dolomity vrcholia v krásnom útvare, tvoriac zubatý hrebeň s rozsiahlymi bralami, zdobenými pestrou alpskou kvetenou a tmavým porastom kosodreviny, od ktorej dostal aj meno. Od smerovníka schádzame dolu miernym trávnatým svahom k lesu a lesom obchádzame celý vrcholový masív Čierneho kameňa. Po vyjdení z lesa sme na križovatke s červenou značkou – pramene pod Čiernym kameňom. Nasleduje rovný hôľny úsek hrebeňovej poľany Minčol. Prechádzame striedavo lúčkami a lesíkmi až do južného Rakytovského sedla. Odtiaľ k orig. skalnému útvaru nazývanému Skalná brána. V týchto miestach je výstup veľmi strmý. Podľa znač. kolov ideme priamo k vrcholu Rakytova 1567 m. Vrchol je známy ako miesto s najkrajším rozhľadom vo Veľkej Fatre. Otvorí sa tu rozhľad široko – ďaleko od Poľany ku Gerlachu, od Babej hory k Vtáčniku, po hrebeňoch Malej a Veľkej Fatry, Nízkych a Západných Tatier, Chočských vrchov a Sitno. Rakytov si však nepodmaňuje turistu iba rozhľadom, ale priťahuje ho aj svojím vzhľadom. Jedinečný trojuholníkový tvar vrcholovej pyramídy vystupuje z nevýrazného, čiastočne zalesneného hrebeňa a táto dominantnosť mu zostáva pri pohľade z ktorejkoľvek strany. Považuje sa za najkrajší vrch Veľkej Fatry. Na vrchole je inštalovaná výhľadová ružica. Z Rakytova dobre vychodeným chodníkom zostúpime do severného Rakytovského sedla, kde sa napojíme na žltú značku a dolu Teplou dolinou do Lipt. Revúcej Nižnej. Trasa A: Lipt. Revúce – Vyšná 720 m, 0,00 hod. Ž – sedlo Ploskej 1,30 hod. – Z – Pramene pod Čiernym kameňom 2,00 hod. – Rakytovské sedlo južné 2,45 hod. – Rakytov 3,30 hod. – Rakytovské sedlo severné 3,45 hod. – Ž – hájovňa Teplé 5,45 hod.

Trasa B: horáreň Teplé – Ž – Rak. sedlo severné 2,30 hod. – a spať 4,30 hod.