Rakytov

Pohorie: Veľká Fatra
Dátum a čas odchodu: 09. 06. 2018 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Veľká Fatra je rozsiahle horské územie s členitým povrchom, bohatým výskytom krasových javov so súvislými lesmi, rozsiahlym hôľnym pásmom, dlhými dolinami.

Je to jedno z pohorí, v ktorom možno nájsť všetko čo je pre turistu príťažlivé. Trávnaté holia s ďalekými výhľadmi, nepriechodné skalné partie, hlboké doliny, husté divoké lesy a jaskyne. Je to súbor vrchov, z nich každý je niečím charakteristický a odlišujúci sa od ostatných. Najvyšší vrch pohoria je Ostredok 1592 m. Hlavný hrebeň má tvar písmena Y. Rozdeľuje sa uprostred pohoria od Ploskej a Čierneho kameňa na dve mohutné rázsochy. Na severozápadnú na tzv. turčiansku a severovýchodnú – liptovskú, ktorú tvoria odlesnené hrebeňové partie. Tieto dva hrebene uzavierajú najdlhšiu dolinu Veľkej Fatry – Ľubochniansku. Rakytov 1567 m, je najvyšší vrch v liptovskej vetve. Tvorí ho mohutná, v prevažnej miere vápencová pyramída, ktorá hrdo vládne celému hrebeňu. Výstup začíname v ústí doliny Teplô žltou turistickou značkou od horárne, pri ktorej stojí chránená lipa. Vozovkou mierne stúpame hore Teplou dolinou. Potok sa rúti v žľabe kaskádami a po oboch stranách sa nachádzajú vápencové bralné steny s dutinami. Za bralným zúžením sa dolina znova rozširuje. Pred nami vidíme mohutnú kupolu Rakytova. Nakoniec cez vysoký bukový les prídeme na poľanu, kde býval salaš. Nad ním je prameň s jazierkom a pri ňom turistická útulňa Limba nachádzajúca sa v nadmorskej výške 1215 m, ktorá je obklopená unikátnymi prastarými bukmi s nádhernými výhľadmi na západnú časť Nízkych Tatier. Vystúpime do severného Rakytovského sedla, kde sa napojíme na zelenú značku, po ktorej vystúpime vľavo na Rakytov 1567 m. Vrchol je známy ako miesto s najkrajším rozhľadom. Zostupujeme strmo dolu k originálnemu skalnému útvaru, nazývanom Skalná brána. Zostúpime do južného Rakytovského sedla. Pokračujeme striedavo lúčkami a lesíkmi k rázcestníku Pramene pod Čiernym kameňom. Vidíme bralné steny Čierneho kameňa v celej ich mohutnosti. Odtiaľto červenou značkou zostúpime do Liptovskej Revúcej – Strednej. Obec pozostáva z troch častí, Nižná, Stredná a Vyšná. Vznikla ako uhliarska a banícka osada.

Časy: Horáreň Teplé 620 m, – salaš pod Rakytovom 1,45 hod. – Rakytovské sedlo severné 2,30 hod. – Rakytov 1567 m, 3,00 hod. – Južné Rakytovské sedlo 1295 m, 3,25 hod. – Pramene pod Čiernym kameňom 1266 m, – 4,10 hod. – Liptovské Revúce Stredné 5,40 hod.

Výstup na Rakytov

Je sobota 9. júna, deň po Medardovi. Už v noci poriadne lialo a ranná obloha neveštila nič dobré. Ráno o šiestej hodine odchádzali členovia Klubu turistov Šurany na ďalšiu turistickú akciu do Veľkej Fatry. A naozaj, predpovede sa naplnili. O chvíľu už z tmavosivých mrakov začalo poriadne liať. Toto počasie nás sprevádzalo celou cestou cez Banskú Bystricu Donovaly až po Korytnicu a pripomínalo nám text z piesne „ Je deštivý den, je deštivý den, nebe je vodopád“. Vedeli sme, že dnes nás nič dobré nečaká. Ale už od Liptovskej Osady sa ukázala modrá obloha a o chvíľu, keď sme vystupovali v ústí doliny Teplô 620 m, tu bolo sucho a svietilo slniečko. Odtiaľto sme vychádzali žltou turistickou značkou po rozbitej asfaltke mierne stúpajúc Teplou dolinou popri potôčiku. Neskôr strmším stúpaním lesom sme prišli na lúku, nad ktorou sa vypínala chata Limba, nachádzajúca sa vo výške 1215 m, ktorá leží v nádhernom prostredí Veľkej Fatry s výhľadmi na západnú časť Nízkych Tatier. Pred chatou sa nachádzalo jazierko plné žubrienok. Tu sme si dopriali krátky oddych a stúpajúcim chodníkom sme pokračovali do severného Rakytovského sedla, cez ktoré prechádza hrebeňová zelená značka z Ružomberka cez Smrekovicu k chate pod Borišovom. Tu začal strmý výstup po hrebeni pomedzi kosodrevinu. Pred sebou vidíme stále iba široký prudký svah, ktorý sa postupne zužuje a objavuje sa čoraz viacej oblohy a zrazu nie je kde stúpať. Stojíme na vrchole tretieho najvyššieho vrchu Veľkej Fatry. Rakytov 1567 m, je vrch v Liptovskej vetve hlavného hrebeňa . Tvorí ho mohutná vápencová pyramída, ktorá hrdo vládne celému okoliu. Sme na vrchole s fantastickým kruhovým rozhľadom. Obklopujú nás hory s nekonečným množstvom – Veľká a Malá Fatra, Žiarske vrchy, Kremnické vrchy, Nízke a Západné Tatry a Chočské vrchy. Vidíme Veľký Choč,, Rozsutec, Stoh, Kriváň, Šíp, Kľak, Lysec, Borišov s chatou, Ploskú, Čierny kameň, Ostredok, Krížnu a Martinské hole až po Kľak. Veľká Fatra je jedno z pohorí, v ktorom je možné všetko nájsť – trávnaté hole, nepriechodné skalné partie, hlboké doliny, husté lesy a jaskyne. Z vrcholu zostupujeme strmým klesaním cez Skalnú bránu pod Rakytovom do južného Rakytovského sedla. Pokračujeme hrebeňom Minčola – Kračkova 1398 m až k bralám Čierneho kameňa, ktorý má tvar zubatého hrebeňa s rozsiahlymi bralami, s krásnymi útvarmi s tmavým porastom kosodreviny, s ktorým ostro kontrastujú skaly. Od toho dostal aj pomenovanie. Tu pod Čiernym kameňom a Ploskou sa rozdeľujú dva hlavné hrebene – Turčiansky a Liptovský a uzavierajú najdlhšiu dolinu Veľkej Fatry 27 km dlhú Ľubochniansku, v ktorej premávala úzkorozchodná železnička. Zo sedla klesáme popod bralá Čierneho kameňa trávnatým svahom posiatym množstvom rôznofarebných kvetov od žltohlava európskeho až po veternicu narcisokvetú. Miestami prechádzame aj strmými zablatenými úsekmi, kde sa mnohí nevyhli ani pádom. Pár krát prechádzame i cez potok a nakoniec trávnatou dolinkou prídeme k prvým domom, do Liptovskej Revúcej – Strednej. Od kostola už len pár metrov chýbalo do krčmy, kde sme v horúcom slnečnom počasí ukončili túru.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria