Roháče

ROHÁČE 27. – 29.8.2010 Odchod autobusu: 5.30 z AS Šurany Ubytovanie: Penzión Kamzík, Habovka, http://www.penzion-kamzik.sk/main.php?id=01

Prvý deň: Pohorie: Chočské vrchy. Chočské vrchy tvoria pomerne úzky horský pás od Kraľovian kde sa vlieva Váh do Oravy ktorá ich oddeľuje od Malej Fatry proti toku Váhu kde začínajú Šípom 1169 m nad Stankovanmi pekne modelovaným skalnatým vrchom, ďalej Havran 915 m – takmer vodorovný hrebeň, Hrdoš 1067 m, Kečky 1139 m, Čebrať 1054 m – charakteristický vrch Ružomberka. Ďalej Chočskej skupine dominuje pyramída Veľkého Choča 1611 m – najvyšší vrch Chočských vrchov. Nasleduje Prosečianska skupina svojimi vrcholkami Lomné 1278 m a Prosečné 1372 m, najmä však dvoma krasovými tiesňavami a to Prosieckou a posledným nesprístupneným kaňonom divej Kvačianky. V oboch dolinách sú mnohé krasové javy s jaskyňami, ponormi, vyvieračkami, vodopádmi, vápencovými terasami a stenami s nádhernou teplomilnou kvetenou. Toto neširoké pohorie je predurčené na jednodňové túry. Na východe Suchá dolina oddeľuje od Západných Tatier. Za obcou Prosiek 600 m, malá obec v Liptove začíname modrou značkou ktorá patrí medzi krajinovo najzaujímavejšie trasy na Slovensku. Po štrkovej ceste prídeme k ústiu Prosieckej doliny – najkrajšia a najnavštevovanejšia dolina Chočských vrchov, hlboko zarezaná medzi masívy Lomna 1278 m a Prosečného 1372 m. Vľavo zurčí potok, po obidvoch stranách sa dvíhajú strmé lesnaté stráne s vápencovými skalami. Dolina sa naraz zúži a pred nami sa dvíhajú kolmé biele steny tiesňavy Vráta. Vchádzame do úzkeho kaňonu, ktorým sa prediera potok, steny nad ním vytvárajú temer uzavretú klenbu. Najužším miestom tiesňavy prechádzame cez potok a prichádzame k Vyvieranisku kde mocným prúdom vyviera celý potok. V ďalšom priebehu je dolina suchá, iba v čase väčších dažďov preteká ňou časť potoka. Dolina sa postupne rozširuje a skrúca. V závere sa dvíhajú biele steny Sokola – najvyššia tiesňavovitá časť Prosieckej doliny. Pod vysokými stenami na rázcestí pod Sokolom – Vidová – stojí drevený prístrešok. Tu odbočíme vľavo neznačkovaným chodníkom do krátkej dolinky Červené piesky. V hornej časti je 15 m vysoký vodopád. Voda padajúca vodopádom sa po niekoľkých desiatkach metrov toku nepozorovane stráca a zvyšný úsek doliny je suchý. Od vodopádu sa vrátime späť na Vidovú a pokračujeme modrou značkou do zužujúceho sa kaňonu. Chvíľu vystupujeme pomedzi balvany a vchádzame do najexponovanejšej časti doliny. Úzka strmá roklina Sokola je prehradená skalnými prahmi. Pokračujeme po reťaziach a oceľových rebríkoch. Vľavo sa dá odbočiť na skalnú plošinu odkiaľ je pekný výhľad. Pokračujeme do záveru doliny ktorý sa náhle otvorí do trávnatej plošinky Svoradu. Tu pri rázcestníku opustíme modrú značku a pokračujeme zelenou značkou vpravo. Mierne namáhavý výstup, spočiatku pasienkami, neskôr lesom – málo znateľný chodník a začneme strmo stúpať po vozovej ceste, zabočíme doprava a vojdeme do smrekového lesa. Strmo traverzujúcim chodníkom prídeme na okraj lesa a na západný okraj vrcholového hrebeňa Prosečného na Jóbovu lúku ako západný vrchol. Nakoniec strmo hore na kužeľovitú trávnatú kopulu hlavného vrcholu so širokým výhľadom a sme na vrchole Prosečného 1372 m. Úbočia vrchu spadajú na všetky strany veľmi strmo. Z vrcholu pokračujeme súvislým lesom a po trávnatom svahu zostúpime na poľanu Ostruhy – sedlo medzi Prosečným a východnejšie ležiacou Čiernou horou 1098 m. Miernym klesaním úpätím Prosečného zostupujeme až pri drevenom kríži zostúpime na vozovú cestu do ústia doliny Borovianky. Krátka krasová dolina rovnomenného potoka medzi Veľkým Borovým a Oblazmi. Vegetácia doliny má vyslovene vápnomilný charakter – plesnivec alpínsky. Tu zas budeme pokračovať modrou značkou lesnatým kaňonom vysoko nad Boroviankou a začneme kamenistou cestou strmo klesať. Prechádzame popod bralo so starým kamenným dvojkrížom. Cesta sa strmo kľukatí až klesne na dno Kvačianskej doliny. Celkom pri Oblazoch vľavo odbočuje neznačkovaná krasová dolinka Ráztoka s vodopádom – oplatí sa odbočiť! Prejdeme mostom na druhý breh Kvačianky a vpravo vidíme starý drevený mlyn a poniže pílu. Jedna z našich vzácnych technických pamiatok. Sme na bývalej samote Oblazy. Z Oblazov zabočíme vpravo a začneme stúpať traverzujúcim chodníkom na strmý lesnatý svah nad mlynom a v namáhavom stúpaní dosiahneme štrkovú cestu červeno značenú z Hút do Kvačian. Zabočíme vpravo a cesta začína stúpať. Sme v Kviačianskej doline – kaňonovitá dolina hlboko zarezaná vo vápencoch a dolomitoch. Na vrchole stúpania stojí na pravej strane starý kamenný kríž z roku 1860. Od neho je najkrajší pohľad na dno doliny hlboko pod nami a aj na celý kaňon. Toto miesto sa volá Roháč – NEVYNECHAŤ! V doline je ešte niekoľko takýchto odbočiek kde sa oplatí pozrieť. Cesta začína klesať až prídeme k bývalému kameňolomu kde nás už bude čakať autobus. Časy: Prosiecka dolina – Vráta 0,15 hod. – Vidová 1,15 hod. – vodopád Červené piesky 1,30 hod. – Vidová 1,45 hod. – Svorad 2,15 hod. – Prosečné 3,45 hod. – dolina Borovianka 5,30 hod. – Oblazy 5,45 hod. – Kvačany 6,30 hod. Trasa B: Kvačany – Oblazy 1,10 hod. – a späť Kvačany 2,00 hod.

Druhý deň: Pohorie: Západné Tatry – Roháče – perla západných Tatier. Čo láska k horám vytvorila, to dobrá vôľa nech zachová.

Západné Tatry zaberajú takmer 400 km a sú v priemere o 300 m nižšie ako Vysoké Tatry a sú našim druhým najvyšším pohorím. Sú hôľno-alpínskeho rázu ktorá má vysokotatranský charakter. Na západe začínajú Hutnianskym sedlom 1185 m, ktoré ich oddeľuje od Chočských vrchov, na východ zasahujú po Ľaliové sedlo, sedlo Závory a Kôprovú dolinu, ktorá ich oddeľuje od Vysokých Tatier. Z juhu ich ohraničuje Podtatranská kotlina. Hlavný hrebeň 37 km dlhý od Volovca – teda viac ako polovicu svojej dĺžky tvorí hranicu s Poľskom a jeho vrcholy vystupujú prevažne nad 2000 m. Nemá veľké výškové rozdiely a preto umožňuje ľahký prechod. Najvyššie vrchy sú: Bystrá 2248 m, Jakubina 2194 m a Baranec 2184 m. Čo vo Vysokých Tatrách prevládajú ostro členené vrcholy, skalné hrebene a rázsochy v Západných Tatrách prevládajú ploché trávnaté chrbty okrem časti Roháčov, ktorá má vysokotatranský charakter a tvoria Tatranský národný park. Menšia časť Západných Tatier leží na poľskom území a celková výmera činí 21,164 ha a tvoria Tatrzianski Park Narodowy a je to veľmi zaujímavá časť. Severné svahy hlavného hrebeňa sú poznačené ľadovcovou činnosťou, kde sú priaznivé podmienky pre rozvoj krasových javov. Strhujúco pôsobí divý masív Komíny Tylkowe – Kominiarski Wierch 1829 m. A od Červených vrchov oddelený mohutný vápencový masív Giewontu 1909 m – 15 m železný kríž. V Západných Tatrách je asi 20 plies. Najväčšie sú Roháčske plesá. Najkrajšia časť Západných Tatier je oblasť Roháčskej doliny. Uzatvára ju súvislý veniec hôr od Osobitej 1687 m cez Lúčnu 1652 m Rákoň – Volovec – Plačlivé – Tri kopy 2154 m – Baníkov 2178 m Salatín 2047 m a Sivý vrch 1805 m, kde v strede ako dominanta sa vypína Ostrý Roháč 2084 m, charakteristický dvojvrcholový bralnatý končiar podľa ktorého táto časť Západných Tatier sa nazýva Roháče. Túru začíname na Zverovke 1030 m žltou značkou asfaltovou cestou Látanou dolinou. Asi sto metrou pred ukončením asfaltovej cesty zabočíme vpravo cez malú lúčku a drevenou lávkou prejdeme cez potok. Nasleduje strmý výstup do lesa. Traverzom a serpentínami stúpame po strmom holom úbočí Zábratu. Dôjdeme až do širokého trávnatého sedla Zábrat 1659 m. Zo sedla kamenistým strmším chodníkom na vrchol Rákoňa 1879 m . Tu žltá značka končí a pokračujeme modrou značkou po štátnej hranici stále kamenistým chodníkom do plytkého širokého sedielka. Zo sedielka sa chodník strmo klukatí po masíve Volovca. Pokračujeme strmo po hrebeni na vrchol Volovca 2068 m. Je to strmý kopulovitý vrch. Kruhový rozhľad. Z Volovca pokračujeme červenou značkou nenáročným chodníkom sčasti trávnatým do Jamnického sedla 1905 m. Zo sedla miernym stúpaním k strmému bralnatému hrebeňu Ostrého Roháča. Nasleduje náročný exponovaný výstup jeden z najkrajších prechodov v Roháčoch. Tesne pod vrcholom sa hrebeň zužuje je ostrý a exponovaný – len pre zdatných turistov! Na obe strany padá temer kolmo do dolín. Táto časť je zabezpečená reťazami a exponovaný úsek je až na vrchol Ostrého Roháča 2084 m. Z vrcholu stále za pomoci rúk traverzom po platniach, balvanoch, miestami aj po tráve do sedla medzi Ostrým Roháčom a Plačlivým. Ďalší postup zo sedla už nie je taký náročný. Vystupujeme po skalnatom chodníku na chrbát Plačlivého 2126 m. Z končiara strmší zostup medzi balvanmi bralnatým hrebienkom do Smutného sedla 1965 m. Tu opustíme červenú značku ktorá pokračuje na Baníkov a pokračujeme vpravo modrou značkou serpentínami Smutnou dolinou upraveným chodníkom malebným vencom horských hrebeňov k Ťatliakovmu jazierku 1385 m. Vedľa neho je Ťatliakova chata, dnes už nejestvujúca chata za SNP vypálená a po oslobodení obnovená a v roku 1963 znovu vyhorela. Potom už chatu neobnovili – je tu iba malý bufet. Odtiaľto asfaltkou Roháčskou dolinou k autobusu. Časy: Zverovka – Látaná dolina – sedlo Zábrat 2,00 hod. – Rákoň 2,3O hod. – Volovec 3,15 hod. – Ostrý Roháč 4,15 hod. – Plačlivé 5,30 hod. – Smutné sedlo 6,00 hod. – Ťatliakove jazierko 7,30 hod. – Adamcula 8,30 hod. Trasa B: Zverovka – Látaná dolina – sedlo Zábrat 2,00 hod. – Ťatliakovo jazierko 2,30 hod. – Adamcula 3,30 hod.

3. deň – Pohorie: Chočské vrchy

Autobus nás zloží za kúpeľmi Lúčky pri vyústení dolinky Jastrabá, kde začíname červenou značkou lesnou štrkovou cestou. O chvíľu sa dolina rozvetví a v jej pozadí krásny pohľad na Malý a Veľký Choč. Dolina sa zúži a chodník začne strmo stúpať. Dolinka postupne zaniká a pokračujeme rovno hore. Terén je trávnatý, spestrený skupinami smrekov. Nakoniec v strmom stúpaní dosiahneme plochý hrebeň až po najvyšší bod s dreveným prístreškom. Od prístrešku po hrebeni do bukovo-smrekového lesa. Nakoniec strmým chodníkom vystúpime do trávnatého sedla Vráca 1368 m. Nad sedlom rozľahlé porasty kosodreviny. Odtiaľto pomedzi kosodrevinu až na vrchol Veľkého Choča 1611 m. Najvyšší vrch Chočských vrchov. Z končiara úplne otvorený kruhový rozhľad. Z Choča pokračujeme zelenou značkou strmím chodníkom na Strednú Poľanu 1295 m. Tu opustíme zelenú značku a pokračujeme po modrej značke a nasleduje strmý zostup dolinou popod mohutné vápencové bralá do Valaskej Dubovej 649 m. Obec na rozmedzí Liptova a Oravy. Hostinec postavený na mieste starej drevenej furmanskej krčmy, kde vraj v roku 1713 chytili Jánošíka o čom svedčí nápis na fasáde, historicky však táto skutočnosť nie je potvrdená. Časy: Jastrabá – Veľký Choč 2,50 hod. – Stredná Poľana 3,25 hod. – Valaská Dubová – Jánošíková krčma 4,25 hod. Trasa B: Valaská Dubová – Stredná Poľana 1,30 hod. – a späť 2,30 hod. Časy sú udávané bez prestávok – čistý čas chôdze.

fotogaléria