Roháče 2014

Termín: 29.8. – 1.9.2014 Odchod: 5.30 hod.

1. deň: Pohorie: Oravské Beskydy – Beskid Zywiecki. Tiahnu sa severozápadnou časťou Slovenska ako masívny a pomerne vysoký hraničný hrebeň medzi Slovenskom a Poľskom, z ktorého sa lúčovite rozbiehajú bočné husto zalesnené chrbty a hlboké doliny. Podstatnú časť územia pokrývajú lesy jedľovo-bukové, až smrekové. Začíname za obcou Oravské Veselé od chaty Pilsko 820 m, zelenou značkou, spočiatku dolinou, potom vľavo stúpaním na Dubovú 1095 m. Ďalej pokračujeme cez Skalisko až na vrchol Pilska 1557 m. Z vrcholu je kúsok na štátnu hranicu, kde zelená končí a pokračujeme v pravo po graníci paňstwa modrou značkou do sedla Hliny – Przelecz Glinne 800 m.

Časy: Oravské Veselé chata Pilsko 820 m – Dubová 1095 m, 1,00 hod. – Skalisko 1,45 hod. – Pilsko 1557 m, 2,30 hod. – sedlo Hliny 800 m, 3,45 hod.

Pohorie: Západné Tatry. Patria medzi najkrajšie slovenské horstvá. Končiare Tatier tvoria časť severnej hranice s Poľskom. Územie bolo vyhlásené za Tatranský národný park – Tatrzanski park narodowy. Najvyššie končiare pohoria sú: Bystrá 2248 m, Jakubina 2194 m, Baranec 2184 m a Baníkov 2178 m. Všetky tieto končiare sme už s našim klubom zdolali.

Roháče – perla Západných Tatier Za najkrajšiu časť Západných Tatier sa považuje Roháčska dolina s charakteristickým dvojvrcholovým bralnatým končiarom, ktorým je Ostrý Roháč 2084 m. Podľa neho je aj pomenovanie – Roháče. Uzatvára ju súvislý veniec hôr. V tieni Roháčov sa tiahne Skorušinské pohorie.

2. deň: Čo láska k horám vytvorila, to dobrá vôľa nech zachová. Zo Zverovky 1030 m začíname asfaltovanou lesnou cestou, žltou turistickou značkou hore Látanou dolinou na Zadnú Látanú, odkiaľ začína zelená značka. My pokračujeme žltou traverzom a serpentínami po strmom holom úbočí Zábratu. Vystúpime do širokého trávnatého sedla Zábrat 1656 m. Zo sedla kamenistým strmým chodníkom vystúpime na vrchol Rákoňa 1876 m, kde žltá značka končí. Napojíme sa na modrú značku – hrebeňom vedie štátna hranica a z vrcholu pokračujeme kamenistým chodníkom, mierne klesajúcim do plytkého širokého sedielka. Zo sedielka sa chodník strmo kľukatí po masíve Volovca a strmo po hrebeni vystúpime na jeho vrchol 2063 m. Je to hôľnatý, ale strmý kupolovitý vrch. Z vrcholu je krásny kruhový rozhľad. Tu sa napojíme na červenú turistickú značku a nenáročným chodníkom, sčasti trávnatým hrebeňom zostúpime do Jamnického sedla 1910 m. Zo sedla pokračujeme miernym stúpaním po skalách a tráve, k strmému bralnatému hrebeňu Ostrého Roháča. Z jeho prechodu sú neopakovateľné zážitky. Vystupujeme po sutinovom hrebeni . Výstup na Ostrý Roháč neznamená len prekonať nadmorskú výšku 2084 m, ale zdolať strmé skalnaté zrázy a vychutnať si čaro panorám a výhľadov. Tesne pod vrcholom sa hrebeň zužuje, je ostrý a exponovaný. Na obe strany padá hlboko kolmo do dolín. Táto časť je zabezpečená reťazami až na vrchol. Je to charakteristický dvojvrcholový, bralnatý končiar v hlavnom hrebeni pohoria. Z vrcholu zostupujeme za pomoci rúk traverzom po platniach, balvanoch a miestami aj po tráve do sedla medzi Ostrým Roháčom a Plačlivým. Ďalší úsek zo sedla už nie je taký náročný. Vystupujeme po skalnatom chodníku až na široký bralnatý chrbát Plačlivého 2126 m. Z vrcholu nasleduje spočiatku strmý zostup pomedzi balvany bralnatým hrebeňom, miestami trávnatým svahom do Smutného sedla 1965 m. Zo sedla upraveným chodníkom, serpentínami modrou značkou, zostupujeme do Smutnej doliny. Po 45 min. prídeme k odbočke zo zelenou značkou. Tu sa každý môže slobodne rozhodnúť, či chce pokračovať modrou značkou na Ťatliakovu chatu a po asfaltke na Adamculu, alebo zelenou značkou na Roháčske plesá a modrou popri Roháčskom vodopáde na Adamcuľu, čo je krajšia trasa ale zároveň o 15 minút dlhšia.

Časy: Zverovka 1030 m – Látaná dolina – Zadná Látaná 1,15 hod. – sedlo Zábrať 1690 m, 2,00 hod. – Rákoň 1876 m, 2,30 hod. – Volovec 2063 m, 3,10 hod. – Ostrý Roháč 2084 m, 4,25 hod. – Plačlivé 2126 m, 5,25 hod. – Smutné sedlo 1965 m, 5,55 hod. – prípojka zelená 6,40 hod. – Ťatliakova chata 1385 m, 7,25 hod. – Adamcuľa 7,55 hod. – prípojka zelená 6,40 hod. – Roháčske plesá prípoj na modrú 7,10 hod. – prípoj na žltú 7,40 hod. – Roháčsky vodopád – Adamcuľa 8,10 hod.

3. deň: Začíname na Adamcule žltou značkou, upraveným chodníkom ponad potok a odbočíme k 18 m vysokému Roháčskemu vodopádu, vzdialenému asi 5 minút od hlavného chodníka. Od vodopádu sa vrátime späť na chodník a pokračujeme do Spálenej doliny pomedzi kosodrevinu dnom a úpätím svahov Spálenej. Strmý namáhavý záver ukončíme v Baníkovskom sedle 2045 m, kde žltá končí. Nasleduje strmý výstup červenou značkou po hrebeni na Pachoľu 2166 m. Je to výrazný, skalnato-trávnatý končiar pravidelného ihlanovitého tvaru. Z Pachole strmším klesaním zostupujeme do plytkého sedielka. Hrebeň medzi Pachoľou a Spálenou je síce členitý, no nie je až taký náročný a zo sedielka mierne stúpa na Spálenú 2083 m. Z vrcholu trávnatého hrebeňa prídeme k najťažšiemu terasovitému miestu prechodu. Preplietame sa pomedzi skalné bloky, preliezame balvany na úzkom hrebeni, z ktorého na obe strany spadajú strmé žľaby. Nasleduje hrebeň Skriniarky, to už je kategória ťažkých výstupov. Sú to bombóniky pre vysokohorských turistov – svet skalných brál, hlbokých komínov, úzkych terás i priepastí. Je to takmer 1,5 km dlhý skalnatý hrebeň medzi Spálenou a Salatínom. Úsek nad Zvonom sa považuje za jednu z najexponova­nejších partií hrebeňa. Nakoniec, po trávnatom chrbte vystúpime na vrchol Salatína 2047 m, z ktorého sa otvára široký a krásny pohľad na celý masív Západných Tatier. Zostupujeme po trávnatom hrebeni, neskôr po sutinovom strmým klesaním do sedla Parichvost a strmým kamenistým, neskôr trávnatým chodníkom na Brestovú 1902 m. Tu sa napojíme na modrú značku a pokračujem dlhým hrebeňom Predného Salatína a strmým klesaním cez Spálený žľab zostúpime na Zverovku

Časy: Adamcuľa – Roháčsky vodopád 0,45 hod. – Baníkovské sedlo 2045 m, 2,50 hod. – Pachoľa 2167 m, – Spálená 2083 m, – Skriniarky – Salatín 2047 m, 4,50 hod. – sedlo Parichvost 1855 m, – Brestová 1902 m, 5,35 hod. – Zverovka 1037 m, 8,05 hod.

4. deň: Pohorie: Skorušina Z Habovky 725 m, modrou značkou vystúpime do sedla Biedna 964 m, a pokračujeme vpravo červenou značkou cez Oslí vrch 1039 m, Javorkovú 1140 m, a Mikulovku 1193 m na najvyšší vrch Skorušina 1314 m. Vrchol je zarastený prevažne smrekmi. Je tu veľký drevený kríž, odpočívadlo a dvojposchodová oceľová rozhľadňa, z ktorej je nádherný výhľad. Okrem Belianskych , Vysokých a Západných Tatier vidieť Chočské vrchy, v pozadí Malú Fatru, Oravskú Maguru, Slovenské Beskydy s Pilskom a Babiou horou a pod nimi Oravskú priehradu, a kus poľského územia. Pokračujeme cez Blatnú 1143 m, s výhľadmi na Kominiarski Wierch, s dominujúcim národným vrchom Giewont. Zostúpime v Oraviciach 790 m, kde sa nachádza termálne kúpalisko.

Časy: Habovka 725 m, – sedlo Biedna 964 m, 1,00 hod. – Oslí vrch 1039 m, – Javorková 1140 m, 1,45 hod. – Skorušina 1314 m, 3,15 hod. – Oravice 790 m, 4,30 hod.

A takto nám bolo:

Predĺžený víkend v dňoch 29.8 – 1.9.2014 Klub turistov Šurany využil na návštevu Oravy, ktorá leží v severozápadnej časti Slovenska pri štátnej hranici s Poľskom. Hranicu tvorí masívny pomerne vysoký hraničný hrebeň – Oravské Beskydy – Beskid Zywiecki, z ktorého sa lúčovite rozbiehajú bočné husto zalesnené chrbty a hlboké doliny. Túru sme začínali za obcou Oravské Veselé. Cez Skalisko sme vystúpili až na vrchol Pilska 1557 m. Cestou vo vyšších polohách, popri kosodrevine a borievkach, bolo veľa čučoriedok a brusníc, ktorým sa nedalo odolať. Pilsko tvorí mohutnú klenbu, ktorú vidno už z ďaleka. Vrchol ponúka nádherné výhľady do Poľska, na Malú Fatru s Rozsutcom, Chočské vrchy a Roháče. Z vrcholu bol už len kúsok na štátnu hranicu, po ktorej sme pokračovali na Przelecz Glinne a do sedla Hliny, odkiaľ sme sa autobusom presunuli popri Oravskej vodnej nádrži do obce Habovka, kde sme boli ubytovaní. Na druhý deň nás čakala perla Západných Tatier – Roháče. V tomto malebnom kúte sme začínali na Zverovke. Ráno bolo krásne, modrá obloha skoro bez oblakov a tak sme sa tešili, že tentoraz Ostrý Roháč zdoláme. Látanou dolinou traverzom a serpentínami sme vystupovali po strmom úbočí do sedla Zábrat 1656 m a strmým kamenistým chodníkom na vrchol Rákoňa 1876 m. Nasledoval ďalší výstup po hraničnom hrebeni, ktorému patria priľahlé doliny Smutná a Chocholowská na kopulovitý vrch Volovec 2068 m. Nezabudnuteľné zážitky sa nám naskytli z prechodu Ostrého Roháča. Výstup na Ostrý Roháč neznamená len prekonať nadmorskú výšku 2084 m, ale treba zdolať strmé skalné zrázy. Prechod Ostrým Roháčom je exponovaný a zabezpečený reťazami. Je to svet strmých skalných brál, úzkych terás a hlbokých priepastí. Je to jeden z najkrajších prechodov v Roháčoch. Je to charakteristický dvojvrcholový bralnatý končiar v hlavnom hrebeni pohoria. Podľa neho sa rozšírilo pomenovanie Roháče. Z vrcholu stále zostupujeme za pomoci rúk traverzom po platniach do sedla medzi Ostrým Roháčom a Plačlivým. Nasleduje strmý výstup po skalnatom chodníku na Plačlivé 2126 m. Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad. Z končiara strmo zostupujeme rozorvaným hrebeňom, ktorý kolmo spadá do Smutnej doliny. Cestou máme pekné výhľady na Baníkovský hrebeň. Zostupujeme do Smutného sedla 1965 m, odkiaľ sa nám naskytne fotogenický pohľad na prejdenú túru. Nasleduje zostup Smutnou dolinou, uzavretou malebným vencom hrebeňov Roháčov. Cestou pozorujeme pasúce sa stáda kamzíkov. Schádzame na Ťatliakovu chatu a po krátkom občerstvení nás čaká dlhý úsek po asfaltke na Zverovku. Niektorí turisti si to namierili ešte okolo Roháčskych plies a Roháčskeho vodopádu. Tretí deň sme vychádzali od termálneho kúpaliska na Oraviciach na Skorušinu 1314 m. Vrchol je zalesnený prevažne smrekmi. Na vrchole je dvojposchodová oceľová rozhľadňa s kruhovým výhľadom. Okrem Belianskych, Vysokých a Západných Tatier vidieť Giewont, Chočské vrchy, Malú Fatru, Oravskú Maguru, Slovenské Beskydy s Pilskom, Babiu horu a Oravskú priehradu. Po hrebeni sme pokračovali do Habovky. Štvrtý deň sme opustili Habovku a časť turistov sa rozhodla ešte pre túru v Chočských vrchoch na Sielnický hrad 1000 m. Ostatní si zvolili kúpanie na termálnom kúpalisku v Bešeňovej. Spokojní a plní nových zážitkov sme sa vrátili domov. Nasledujúca túra nás zavedie do Nízkych Tatier na vrchol Chabenca. Gabriel Jóžeffi

fotogaléria