Roháče 4-6.7.

R O H Á Č E odchod autobusu 5.30 z AS Šurany.

Piatok 4. júla – Chočské vrchy

Tvoria pomerne úzky pás, rozbiehajúci sa od sútoku Oravy s Váhom pri Kraľovanoch, proti jeho toku, od Šípu až po Suchú dolinu a sedlo Holice pod Sivým vrchom. Na západe ich rieka Orava oddeľuje od Malej Fatry a na východe susedí so Západnými Tatrami.

Predstavujú markantný horský múr, vystupujúci do nadmorskej výšky 1100 – 1300 m, s najvyšším bodom Veľkým Chočom (1611 m). Na rozdiel od ostatných pohorí sú Chočské vrchy pomerne rozčlenené a chýba im jednotiaci ústredný chrbát. Sú rozrezané radom hlubokých prielomových dolín do celej sústavy samostatných vrcholov. Skupina Šípu (1170 m) – nádherný vyhliadkový bod, Havrana, Hrdoša a Čebraťa, tesne sleduje tok Váhu. Chočskej skupine dominuje pyramída Veľkého Choča, ktorý je vychýrený bohatosťou rozhľadov. Prosečianska skupina je známa nielen svojimi vrcholkami Lomné (1278 m) a Prosečné (1372 m), ale najmä dvoma krasovými tiesňavami – Prosieckou a posledným nesprístupneným kaňonom divej Kvačianky. V oboch dolinách sú mnohé krasové javy s jaskyňami, ponormi, vyvieračkami, vodopádmi, vápencovými terasami a stenami s nádhernou teplomilnou kvetenou. Toto neširoké pohorie 2–6 km je predurčené na jednodňové túry.

Za obcou Prosiek vystúpime z autobusu, kde začína náučný chodník. Vľavo zurčí potok , po oboch stranách sa dvíhajú strmé lesnaté stráne spestrené vápencovými skalami. Dolina sa naraz zúži, pred nami sa dvíhajú kolmé biele steny tiesňavy Vráta. Vchádzame do úzkeho kaňonu, ktorým sa prediera potok, steny nad ním vytvárajú takmer uzavretú klenbu. Postupujeme tesne popod steny. Čaká nás ešte bralnatá stienka, ktorú treba traverzovať aj pomocou rúk.

Prichádzame k Vyvieranisku. Spod pravých svahov vyviera mocným prúdom celý potok. Ďalej je dolina suchá. Chodník pokračuje dolinou striedavo po vyschnutom riečišti a pomedzi krovie. Dolina sa postupne rozširuje a pod vysokými stenami na rázscestí pod Sokolom – Vidová, stojí drevený prístrešok. Tu odbočíme doľava po neznačkovanom chodníku do krátkej dolinky Červené piesky, ukončenej skalným brehom, ktorým padá 15 m vysoký vodopád. Odtiaľto sa vrátime späť k drevenému prístrešku a pokračujeme modrou značkou do zužujúceho sa kaňonu. Chvíľu vystupujeme pomedzi balvany a vchádzame do najexponovanejšej časti doliny. Prekonávame ju po oceľových rebríkoch. Po ľavej strane môžeme vystúpiť na skalnú terasu s pekným výhľadom do Prosieckej doliny.

Ďalej pokračujeme do záveru doliny, ktorý sa náhle otvorí do trávnatej plošinky Svoradu. Tu na križovatke značiek opustíme modrú značku a budeme pokračovať po zelenej značke vpravo trávnatým úbočím pod Prosečné.

Málo viditeľný chodník prechádza pasienkami popod les na nevýrazný hrebienok. Viditeľným chodníkom vojdeme do lesa. Čím viac stúpame, tým je les vyšší a starší. Strmo traverzujúcim chodníkom prídeme na okraj lesa a chodníkom po tráve na západný okraj vrcholového hrebeňa Prosečného, na Jóbovu lúku. Nakoniec strmo hore na kužeľovitú trávnatú kopulku- 1372 m – so širokým výhľadom.

Z Prosečného pokračujeme nadol lesom do trávnatého sedielka Ostruhy – 1098 m – a ďalej lesom až do ústia doliny Borovianky. Lesnatým kaňonom vysoko nad Boroviankou začneme kamenistou cestou strmo klesať. Prechádzame popod bralo so starým kamenným dvojitým krížom. Cesta sa strmo kľukatí popod bralá, až klesne na dno Kvačianskej doliny. Mostom prejdeme na druhý breh Kvačianky. Vpravo je opravená drevenica vodného mlyna – Oblazy. Poniže je vodná píla, jedna z našich vzácnych technických pamiatok. Z Oblazov začneme kopaným chodníkom stúpať, traverzujeme strmý lesnatý svah nad mlynom a v namáhavom stúpaní dosiahneme štrkovú cestu, napojíme sa na červenú značku a pokračujeme vpravo v miernom stúpaní.

Na vrchole stúpania sa cesta prerezáva cez bralo, stojí na pravej strane starý kamenný kríž z roku 1860. Od neho je najkrajší pohľad na dno Kvačianskej doliny hlboko pod nami, ako aj na celý kaňon. Toto úchvatné miesto sa volá Roháč. Cesta už len kľukato klesá až na dno doliny k bývalému kameňolomu, kde nás už bude čakať autobus.

Trasa A: Prosiecka dolina, 0.00– modrá Vráta, 0.15– modrá Vidová, 1.15– modrá vodopád Červené piesky, 1.30– modrá Vidová, 1.45– modrá Svorad, 2.15– zelená Prosečné 3.45– žltá dolina Borovianka, 5.30– modrá Oblazy, 5.45– červená Kvačianska dolina- červená Kvačany, 6.30

Trasa B: Prosiecka dolina, 0.00– modrá Vidová, 1.15– modrá Svorad, 1.45– modrá Veľké Borové, 2.30– modrá dolina Borovianka, 3.00– modrá Oblazy, 3.15– červená Kvačianska dolina- červená Kvačany 4.00

Trasa C: Prosiecka dolina, 0.00– modrá Vidová, 1.45– modrá vodopád Červené piesky, 1.30– a späť Prosiecka dolina, 2.45

Roháče – perla Západných Tatier

Roháče, 5. 7. 2008, sobota

Západné Tatry tvoria Tatranský národný park. Je to druhé najvyššie horstvo. Predstavuje horský val so súvislou výraznou chrbticou, na ktorej väčšina vrcholov presahuje výšku 2000 m. Najvyšším vrcholom je Bystrá /2248m/. V Ľaliovom sedle /1947m/ sa hrebeň Západných Tatier napája na Vysoké Tatry. Hrebeň tu tvorí až po Volovec, teda viac ako polovicu svojej dĺžky štátna hranica a menšiu polovicu územia tvorí Tatrzanski park Narodowy. Nemá veľké výškové rozdiely a preto umožňuje ľahký prechod. Bočné rázsochy s lákavými holými hrebeňmi a vyhliadkovými bodmi bývajú vďačným cieľom turistov. Najkrajšia časť Západných Tatier je oblasť Roháčskej doliny – Roháče. Uzatvára ju súvislý veniec hôr od Osobitej cez Rákoň, Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé, Tri kopy, Baníkov, Salatín a Sivý vrch s priemernou výškou vyše 2000 m.

Zo Zverovky /1030m/ pôjdeme hore Látanou dolinou po žltej značke asfaltovou cestou, neskôr cez malú lúčku, po pravej strane zabočíme doprava a drevenou lávkou prejdeme cez potok. Strmým výstupom pokračujeme na poľanu v Západnej Látanej. Traverzom a serpentínami upraveného chodníka prídeme až do širokého trávnatého sedla Zábrat. Zo sedla ideme kamenistým chodníkom na vrchol Rákoňa /1879m/. Tu sa napojíme na modrú značku a po nej prídeme na vrchol Volovca /2063m/. Hôľnatý, ale strmý kupolovitý vrch – dvíha sa v hlavnom hrebeni nad 3 veľkými dolinami /Roháčskou, Jamnickou a Chocholowskou/. Tu sa napojíme na červenú značku a nenáročným chodníkom spolu s modrou značkou pokračujeme hrebeňom do do Jamnického sedla /1905m/. Zo sedla ideme miernym stúpaním po skalách k strmému bralnatému hrebeňu Ostrého Roháča. Tesne pred vrcholom sa hrebeň zužuje, je ostrý a exponovaný. Na obe strany padá takmer kolmo do dolín. Táto časť je zabezpečená fixnými reťazami a terén je exponovaný až po vrchol Ostrého Roháča /2084m/. Je to charakteristický dvojvrcholový bralnatý končiar v hlavnom hrebeni pohoria. Podľa neho sa rozšírilo označenie Roháče na celú horskú skupinu Západných Tatier. Z vrcholu stále za pomoci rúk pokračujeme traverzom mierne doľava po platniach, balvanoch, miestami už aj po tráve do sedla. Zo sedla ďalší výstup už nie je taký náročný. Vystupujeme po skalnom chodníku a po balvanoch na široký chrbát Plačlivého /2126m/. Odtiaľ je už nenáročný zostup do Smutného sedla /1965m/. Tu opustíme červenú značku, ktorá pokračuje na Baníkov a modrou značkou hustými serpentínami a neskôr upraveným chodníkom zostúpime k Ťatliakovej chate. Odtiaľto už ideme asfaltkou k autobusu.

Trasa A: Zverovka, 0.00– žltá Látaná dolina- žltá sedlo Zábrať, 2.00-žltá Rákoň, 2.30– zelená Volovec, 3.15– červená Ostrý Roháč 2084m, 4.15– červená Plačlivé 5.30– červená Smutné sedlo, 6.00– modrá Tatliakovo jazierko, 7.30-červená Adamcula, 8.30

Trasa B: Zverovka, 0.00– žltá Látaná dolina- žltá sedlo Zábrať, 2.00– zelená Tatliakovo jazierko 2.30– zelená Roháčske plesá, 3.45– modrá Roháčsky vodopád, 4.15– modrá Adamcula, 4.45

Trasa C: ako trasa B po Tatliakovo jazierko- červená Adamcula, 3.30

Sivý vrch

Roháče, 6.7.2008, nedeľa

Od horárne pod Bielou skalou ideme červenou značkou spočiatku po vozovej ceste, ktorá stúpa strmo dohora. Čím vyššie, tým sa vozová cesta stráca a ostáva iba chodník. Vystúpime na výrazný hrebeň pod skalným masívom Bielej skaly. Ďalej chodník stúpa mierne hrebeňom pomedzi kosodrevinu. Potom vyústi na strmí dolomitový hrebeň. Je dobre vyznačený v spleti romantických veží skalného mesta až na skalnatý vrchol Sivého vrchu /1805m/. Zo Sivého vrchu budeme pokračovať po zelenej značke kamenistým chodníkom do sedla Priehyba /1640m/, ďalej pod úpätie Ostrej až na pyramíde podobný hôľnatý vrchol Babky /1566m/. Odtiaľ ideme strmo dolu po trávnatom teréne na Grúň, kde sa pripojí modrá značka a pokračuje spolu so zelenou Pod Sokolom, kde sa zelená odpája a pokračujeme modrou na parkovisko pod Lipovcom.

Trasa A: Horáreň pod Bielou skalou, 0.00-čevená Biela skala 1.15– červená Sivý vrch 1805, 3.15– zelená Babky 4.30– zelená pod Lipovcom, 5.45, po žltej cca 10 min. k parkovisku

Trasa B: od parkoviska cca 10 min. po žltej pod Lipovcom 0.00-zelená pod Sokolom, 0.30– zelená Grúň, 0.50– zelená Babky 1566m, 1.35– a späť

fotogaléria