Salatín

Pohorie: Nízke Tatry
Dátum a čas odchodu: 21. 05. 2016 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Najtypickejším slovenským horstvom sú Nízke Tatry ktoré sú akoby epicentrom Slovenska. Aj keď nie sú najvyšším horstvom, u nás majú mnohé prednosti. Sú najrozsiahlejším chráneným územím. Pramenia tu najvýznamnejšie rieky, územie má najbohatší krasový systém a výskyt minerálnych prameňov.

Tiahnu sa medzi údolím Váhu a Hrona, od západu na východ ako mohutný, takmer 80 km dlhý horský val. Členia sa na dva podcelky, ktoré dostali názov podľa svojich najvyšších vrchov. Na západe sú to Ďumbierske Tatry. S početnými bočnými rázsochami dosahujú šírku až 35 km. Na západe ich od Veľkej Eatry ohraničuje cesta Banská Bystrica – Ružomberok. Patria medzi vysoko položené pohoria a výrazne vystupujú nad susedné horstvá. Ako mohutná horská hradba na strednom Slovensku oddeľujú Pohronie od Liptova. Temer 70 % územia Nízkych Tatier pokrývajú zmiešané a ihličnaté lesy, ktoré vo vyšších polohách prechádzajú do porastov kosodreviny a hôľneho pásma. Dobré životné podmienky tu majú aj veľké šelmy – medveď, rys ostrovid a vlk. Najvyšším vrchom je Ďumbier 2043 m. Túru začíname za osadou Železné 970 m, – detská ozdravovňa, zelenou turistickou značkou. Od ústia Tlstej dolinky prídeme k jej rozvetveniu a pravou vetvou strmším výstupom prídeme na bočný hrebienok Veľkého Železného. Zo sedielka ideme mierne nadol a nakoniec rovno do širokého trávnatého Ráztockého sedla 1233 m. Od smerovníka, kde sa pripája červená značka nás čaká 400 strmých výškových metrov výstupu po južnom rebre na vrchol Salatína. Pred nami sa hrdo týčia jeho rozľahlé svahy, ktoré s bočným hrebeňom Magury vytvárajú dojem vysokej, ťažko prístupnej bariéry. Až v závere výstupu trochu miernejšie, popri kosodrevine trávnatou terasou vystúpime na najvyšší bod Salatína 1630 m. Vrchol tvorí skoro sto metrov dlhú plošinu s bralnatými stenami a menšími jaskyňami. Z vrcholu je kruhový výhľad na Liptovskú kotlinu a okolité pohoria. Zostupujeme späť červenou značkou do Ráztockého sedla a rovnomerným klesaním obchádzame vľavo sa dvíhajúce vysoké úbočie Tlstej 1555 m, okolo ktorej zostúpime až do Liptovskej Lúžnej 717 m. Je to vrchárska obec rozložená v dĺžke 6 km. Obec je známa ľudovou architektúrou a krojmi.

Časy: Železné – Ráztocké sedlo 1,10 hod. – Salatín 1630 m, 2,10 hod. – Ráztocké sedlo 1233m, 2,55 hod. – Liptovská Lúžna 717 m, 4,10 hod.

Jarný Salatín

Vystúpiť na vrchol Salatína 1630 m, znamená prekonať jeden z najstrmších výstupov v Nízkych Tatrách a zároveň precítiť jeden z najkrajších zážitkov. Salatín je dominantou bočných hrebeňov západnej časti Nízkych Tatier. Je to mohutný vápencový vrch husto porastený kosodrevinou. A tak v sobotu 21. mája organizoval klub turistov Šurany za pekného slnečného počasia výstup na jeho vrchol. Autobusy nás doviezli do osady Železné 970 m, nachádzajúcej sa v hornej časti Ľupčianskej doliny, odkiaľ sme vychádzali na túru. Od ústia Tlstej dolinky, lesnou cestou popri potoku sme vystúpili do širokého, trávnatého Rástockého sedla 1233 m. Tu sa nám otvárajú prvé výhľady na hrebene Veľkej Fatry. Z Ráztockého sedla nás čaká ešte prekonať 400 strmých výškových metrov po južnom svahu na vrchol Salatína. Pred nami sa hrdo týčia jeho rozľahlé svahy , ktoré vytvárajú dojem vysokej, ťažko prístupnej bariéry. Miestami sa objavujú veľké plochy medvedieho cesnaku, a tak si trháme do ruksakov. Cestou obdivujeme svahy pokryté sýtožltými kobercami prvosienky holej, modré kvety horcov Clusiových, biele kvety veternice hájnej a ojedinele sa objaví i poniklec slovenský. Po namáhavom výstupe konečne stojíme na najvyššom bode. Niet už kam ďalej stúpať. Nasleduje zápis do vrcholovej knihy a oddych v tichu Salatína. Kocháme sa krásnym kruhovým výhľadom na všetky strany. Smerom na sever máme mesto Ružomberok, za ním hrad Likava, vpravo Veľký Choč, Prosečné, hrebene Západných Tatier a vzadu sa črtajú iba obrysovo Vysoké Tatry s Kriváňom. Potom nasledujú hrebene Nízkych Tatier s Poludnicou , Krakova hoľa, Chopok, Chabenec, Prašivá, nasledujú hrebene Veľkej Fatry s Krížnou a Ostredkom, Ploská, Čierny kameň, Rakytov, Kľak, a za nimi v ďialke Martinské hole a hrebene Malej Fatry – Veľký Kriváň, Chleb, Stoh, Veľký a Malý Rozsutec, Šíp, Kečky a Čebrať. Málokedy sa nám naskytnú takéto krásne výhľady na okolité pohoria. Využívame priehlbinu pod vrcholom a vybaľujeme symbolický turistický obed. Po krátkom oddychu a zhotovení vrcholových záberov sa strmým nepríjemným zostupom vraciame späť do Rástockého sedla. Dolinou Rástoky, sme zostúpili do rázovitej vrchárskej obce pod Veľkou Chochuľou, do Liptovskej Lúžnej 717 m. Obec je známa ľudovou architektúrou a krojmi. Práve v toto popoludnie sa konal IX. ročník dychovkárskeho festivalu „Lúžňanský barytón“ a tak sme turistickú akciu ukončili pri peknej hudbe, guláši a pive.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria