Semmering

Pohorie: Alpy Dátum: 8.6.2013 Čas odchodu: 5.30 z AS Šurany Trasa bus: Šurany – Bratislava – Wien E58 – Neunkrichten E59 – Semmering Schnellstrase S6 – Pfaffensattel L117 Dôležitý oznam. Z dôvodu veľkého záujmu o akciu pôjdu dva autobusy. Znamená to, že sa bude v autobuse vyberať doplatok 4,5E na osobu. Ak s týmto doplatkom nesúhlasíte, je možné sa z akcie odhlásiť, no najneskôr 7 dní pred konaním akcie a uhradená suma vám bude vrátená.

Zo sedla Pfaffesattel pôjdeme po turistickej trase označenú červenou a R 740 alebo 702, ktorá nás privedie až na vrchol Stulecku kde sa nachádza i chata. Na vrchole sa nachádza kríž. Potom budeme pokračovať po turistickej značke označenú červenou a číslom 7 a popri lanovke sa dostaneme až do cieľa túry na parkovisko pri nástupnej stanici lanovky v Spital am Semmering

Trasa: Sedlo Pfaffensattel 1372 m.n.m. po červená — R, 740, 702 – Stuhleck po červená — 7 – Spital am Semmering. Túra dlhá 11,5km, prevýšenie +393/-976m , čas 4:00h.

…a takto nám bolo

Premiéra na alpských chodníkoch

Naše autobusy zastavujú na Pfaffensattel, sme v rakúskych Alpách. Fotografovanie na začiatku akcie nechýba. „A teraz sa pozrite za seba, “ dáva pokyn predseda klubu. Zvedavé pohľady zachytia auto a traktor, ktoré disciplinovane počkali, kým vznikla fotka. Nachádzame červenú značku, zhodneme sa, že rakúske značenie je výraznejšie, značka je väčšia, s bielym pásom uprostred. Ocitáme sa v tieni borovíc, ktoré vystriedajú smreky. „Tuším tu ráno rosu pozbierali,“ poznamená ktosi. Slnečné lúče si našli cestu k chodníku, ktorý sa vinie strmo hore. Z lesných čistiniek sa nám odkrývajú výhľady na alpské končiare a zároveň si všímame vzácnu kvetenu na lúkach. Našu pozornosť upúta zbehovec ihlanovitý, nízka rastlinka s fialovou stonkou a listami uloženými v tvare pyramídy. U nás sa vyskytuje len v západných Tatrách. Skalienka ležatá zvláda teploty hlboko pod bodom mrazu do –30°C. V ľadových dobách sa v Európe posunula južnejšie, je veľmi vzácna, pre zaujímavosť na Slovensku patrí ku kriticky ohrozeným druhom, vidieť ju môžeme iba v Nízkych Tatrách. Koberce dutohlávky striedajú čučoriedkové plantáže, škoda, že do zrelosti majú čučoriedky ešte ďaleko. Na obdiv sa nám vystaví aj útlučký horec jarný s kvetmi výrazne modrej farby. Ocitáme sa v nadmorskej výške 1783 metrov. Vrch Stuhleck. Teplomer na chate Alois-Günther ukazuje neuveriteľných 8°C, pocitová teplota je oveľa vyššia. Spoločne si nájdeme miesto na oddych blízko vrcholového kríža, rozhliadame sa po alpských končiaroch a predseda klubu prezradí, že na budúci rok sa rakúske Alpy určite zase dostanú do plánu. Posilníme sa jedlom, oddychujeme. Snehobiele oblaky, ktoré doteraz krášlili oblohu začínajú tmavnúť a pretože s počasím v horách sa neoplatí zahrávať, ruksaky sa ocitnú na chrbtoch a vykročíme ďalej. Míňame pamätné miesto, na ktorom v roku 1896 postavili prvú lyžiarsku chatu v Alpách. Pásmo kosodreviny vystriedajú vysoké smreky. Okolo chaty Karl-Lechner schádzame do tmavého lesa. Netrvá dlho a oblaky zo Stuhlecku nám nadelia spŕšku dažďa. Nešomreme, v takom okamihu turistu napadne len jedno: keď prší, nech sa aspoň neblýska…Lenže krst nášho klubu v Alpách má pokračovanie v podobe búrky. Dunenie nás sprevádza až do Spital am Semmering, ozýva sa po našej pravej strane. Stíhame si ešte všimnúť mlyn, vznikol v 18.storočí, je zreštaurovaný a funkčný. Premiéra šurianskeho turistického klubu v Alpách sa chýli k svojmu záveru. Už len usadiť sa v pohodlnom autobuse a môžeme sa tešiť na ďalšiu akciu. O mesiac nás čaká České Švajčiarsko.

Anna Havlasová

fotogaléria