Siná

Pohorie: Nízke Tatry
Dátum a čas odchodu: 11. 11. 2017 o 06:00
Miesto odchodu: AS Šurany

Nízke Tatry patria k našim najvýznamnejším krasovým pohoriam. Okrem kryštalických bridlíc a žúl, ktoré tvoria centrálnu časť pohoria, sa tu nachádzajú aj vápence, dolomity, pieskovce a bridlice.

K vytvoreniu krasových útvarov prispeli aj priaznivé klimatické pomery a činnosť vody. Dnes sa môžu pýšiť veľkým bohatstvom a pestrosťou krasových javov. Národný park Nízke Tatry má rozlohu 810 km štvorcových. K nemu patrí ešte ochranné pásmo, ktoré zaberá plochu 2051 km štvorcových, a tak sú najväčším národným parkom. Na krasové javy je najbohatšia Demänovská dolina vyhĺbená potokom Demänovka a jeho prítokmi. Jej dĺžka je asi 15 km. V pohorí sa nachádza jediné pleso – Vrbické pleso s rozlohou 0,68 ha, dĺžka 115 m, šírka 62 m, a hĺbka 4 m. Ide pôvodne o ľadovcové pleso v nadmorskej výške 1113 m. V doline sa nachádzajú dve sprístupnené jaskyne a to Demänovská ľadová jaskyňa a Jaskyňa Slobody. Najvyšším vrchom pohoria je Ďumbier 2043 m. Túru začíname od hotela FIM pri jaskyni Slobody žltou turistickou značkou. Spočiatku pôjdeme po ceste k rázcestníku pod Repiskami 831 m. Tu odbočíme vpravo do tesnej skalnatej dolinky nazývanej Radová s mohutným bralným radom. Asi po 25 minútach prejdeme na pravý breh potoka, kde začína vlastný výstup. Z dolinky vystupujeme priamo hore zalesneným svahom až do sedla Sinej 1302 m. Nasleduje strmý namáhavý záverečný výstup po trávnatom hrebienku na ostrý vrchol Sinej 1560 m. Jeho bralá odolných vápencov sú usporiadané do radov. Patrí k najkrajším vrchom Nízkych Tatier so zaujímavou kvetenou a bralnými stenami, so širokým výhľadom na Liptovskú kotlinu s Liptovskou Marou. Z vrcholu sa vrátime tou istou trasou späť k Demänovskej jaskyni Slobody, ktorá patrí medzi najkrajšie jaskyne. Preteká ňou riečka Demänovka. Vyniká množstvom kvapľových útvarov. Jaskyňu objavil Alojz Král s A. Mišurom v roku 1921. Po vybudovaní chodníkov a elektrického osvetlenia jaskyňu v roku 1924 sprístupnili verejnosti.

Časy: Demänovská jaskyňa Slobody 831 m, – sedlo Sinej 1302 m, 1,30 hod. – Siná 1560 m, 2,30 hod. – sedlo Sinej 3,00 hod. – Demänovská jaskyňa Slobody 4,10 hod.

Výstup na Sinú Je sobota, 11. novembra a Klub turistov Šurany zorganizoval na tento deň výstup na Sinú. Diaľnicou prechádzame popri Liptovskej Mare a už z diaľky vidíme pred sebou cieľ našej túry. Po chvíľke jazdy nás už svojimi mohutnými ramenami objala Demänovská dolina, ktorá patrí k nášmu najvýznamnejšiemu krasovému územiu. O chvíľu vystupujeme z autobusu na parkovisku pri jaskyni Slobody. Spočiatku ideme kúsok po širokej asfaltovej ceste a pri orientačnom stĺpe odbočujeme do tesnej skalnatej dolinky nazývanej Radová, s mohutnými bralnatými radmi. Chodník je úzky a skalnatý, stúpajúci strmo popri potoku, ktorý prekračujeme z jedného brehu na druhý – mostíkov niet. Asi po pol hodine prejdeme na pravý breh potoka, kde ho opúšťame a pokračuje strmý výstup zalesneným svahom. Na niektorých miestach sú tu natiahnuté oceľové laná. Veď aj keď to nie je dlhá túra, dĺžku má len 3,5 km, ale na tomto krátkom úseku treba prekonať vyše 900 výškových metrov. Po chvíli vychádzame z lesa na veľké rúbanisko, odkiaľ sa nám otvárajú výhľady na Poludnicu, Krakovu hoľu, Ďumbier a Chopok. Vystupujeme až do zalesneného sedla a nasleduje ďalší strmý výstup po skalnatom hrebeni. Miestami sa pridržiavame oceľových lán a v snehu sa brodíme na vrchol Sinej 1560 m. Je to ostrý končiar, jeden z najkrajších v pohorí, ktorý zakončuje rázsochu Demänovskej doliny a Mošnice. Z vrcholu sa nám naskytol pekný kruhový rozhľad na Liptovskú Maru, v pozadí na zasnežené Západné Tatry, Chočské vrchy. Celú Liptovskú kotlinu máme ako na dlani. Na vrchole fúka silný vietor a tak po zhotovení fotografických záberov opúšťame Sinú. Niektorí turisti stihli ešte navštíviť Demänovskú jaskyňu Slobody. Cestou naspäť sa zastavujeme na Kozom vŕšku, kde sme si pochutnali na miestnych špecialitách a spokojní s dnešnou turistickou akciou sme sa vo večerných hodinách vrátili domov. Posledná tohtoročná túra nás zavedie na Kútnikov kopec v pohorí Veľkej Fatry.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria