Sitno

Pohorie: Štiavnické vrchy
Dátum a čas odchodu: 11. 02. 2017 o 07:30
Miesto odchodu: AS Šurany

Štiavnické vrchy sú našim najväčším sopečným pohorím. Charakteristickou črtou je bohatá banícka minulosť dokumentovaná unikátnymi technickými pamiatkami.

Rudy obsahujúce viaceré kovy sa ťažili v okolí Banskej Štiavnice a Hodruše – Hámrov. Ťažba surovín zanechala na krajine výrazné stopy. K najväčším prírodným zaujímavostiam Štiavnických vrchov patria umelo vybudované jazerá – tajchy, ktoré slúžili pre potreby miestnych baní. Pôvodne ich bolo asi 60, pričom dodnes sa zachovala asi tretina. Najväčšie je Počúvadlianske jazero s rozlohou 11,73 ha. Nedostatok vody v centre pohoria pred niekoľkými storočiami vyriešili vybudovaním dômyselného vodohospodárskeho systému, ktorý nemá v Európe obdobu. Jeho účelom bolo zachytávať zrážkovú vodu z horských svahov a zložitým systémom jarkov ju privádzať do vodných nádrží. Voda sa odvádzala do baní kde poháňala banské stroje. Najvyšším vrchom je Sitno 1009 m, ktoré doslova trčí z okolitej krajiny. Vidieť ho z diaľky zo všetkých strán a tiež zo Šurian. Túru začíname na Počúvadlianskom jazere 634 m, zelenou značkou chodníkom Andreja Kmeťa vystúpime strmo hore na Tatarskú lúku 905 m a pokračujeme na vrchol strmou cestičkou kombinovanou drevenými schodmi, ktoré nás bezpečne zavedú až na vrchol. Za poslednými schodíkmi stojí krátka odbočka doprava, na skaly s krásnymi panoramatickými výhľadmi. Chodník nás ďalej privedie na vrchol Sitna 1009 m. Je tu rozhľadňa postavená v roku 1724. Pod vrcholom sa nachádza chata Andreja Kmeťa a TV vysielač. Výhľad je na celé stredné Slovensko. Za dobrej viditeľnosti vidieť Ostrihomskú baziliku, Nitru, Malú Fatru od Kľaku po Veľký Kriváň, Krížnu, hrebeň Nízkych Tatier s Ďumbierom a končiare Vysokých Tatier. Vrcholovú plošinu Sitna chránia z troch strán kolmé skalné steny, vysoké asi 50 m. Z vrcholu zostupujeme po sklonenej vrcholovej plošine na asfaltovú cestu, ktorá začína pri TV vysielači. Asi po 0,5 km napravo od cesty vedie chodník k ruinám hradu Sitno 840 m. Postavili ho v 13. storočí. Zničený bol na začiatku 18. storočia. Po prehliadke hradnej zrúcaniny sa vrátime na cestu, po ktorej zostúpime na križovatku Vlčia jama 730 m a zelenými značkami prídeme do Ilije.

Časy: Počúvadlianske jazero – Tatarská lúka 0,30 hod. – Sitno 0,45 hod. – hrad Sitno 1,00 hod. – Vlčia jama 1,15 hod. –Ilija 500 m , 2,00 hod.

Bonus: Banskú Štiavnicu, ako atraktívne historické mesto s prírodnými a technickými pamiatkami netreba bližšie predstavovať. Dominantou Banskej Štiavnice je výrazný kužeľovitý vrch Kalvária. Poskytuje krásne výhľady na Štiavnické vrchy. Medzi horným kostolom na vrchole a dolným kostolom sú pri serpentínovom chodníku rozmiestnené kaplnky.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Sitno_(vrch)

https://sk.wikipedia.org/…5%A0tiavnica

Zahájenie turistickej sezóny na Sitne

V sobotu, 12. februára zahájil Klub turistov Šurany tohtoročnú turistickú sezónu výstupom na vrch Sitno, najvyšší vrch Štiavnických vrchov, ktoré sú našim najväčším sopečným pohorím. Na túru sme vychádzali chodníkom Andreja Kmeťa od Počúvadlianskeho jazera. Je najväčším zo všetkých Štiavnických tajchov a má rozlohu 11,73 ha. Za pekného slnečného, ale mrazivého dňa nasledoval strmý výstup po zľadovatenom chodníku na Tatarskú lúku, odkiaľ sa nám naskytol výhľad na Sitno. Jeho vrcholovú plošinu chránia z troch strán kolmé skalné steny, vysoké asi 50 m. Z Tatárskej lúky vystupujeme strmou cestičkou kombinovanou drevenými schodmi, ktoré však boli ukryté pod ubitým snehom, čo sťažovalo výstup a tak sme sa museli pridŕžať zábradlia. Za poslednými schodíkmi je krátka odbočka na výhľadové skaly. Odtiaľ je to už len kúsok na vrchol Sitna 1009 m. Na vrchole sa nachádza drevená rozhľadňa, ktorá bola postavená ešte v roku 1724 a hneď pod ňou sa nachádza chata Andreja Kmeťa. Za dobrej viditeľnosti z rozhľadne vidieť celé stredné Slovensko, Ostrihomskú baziliku, Nitru, Inovec, hrebeň Vtáčnika, Martinské hole, Fatranský Kriváň, Veľkú Fatru, Krížnu, Prašivú, hrebeň Nízkych Tatier až po Kráľovu hoľu a Končiare Vysokých Tatier. Tento krát sa nám taký široký výhľad nenaskytol, zato sme však obdivovali stromy pokryté inovaťou. Nasledovalo zhotovenie vrcholových záberov a zaslúžené občerstvenie v chate Andreja Kmeťa. Zostupovali sme popri TV vysielači na Sitniansky hrad, ktorý pochádza z 13. storočia. Z ruín hradu sme v diaľke zbadali zámok Antol. Po prehliadke hradnej zrúcaniny sme sa vrátili späť na cestu a zostupovali na križovatku Vlčia jama a ďalej sme lesom pokračovali do obce Ilija, kde bol záver našej túry. Autobusom sme sa premiestnili do atraktívneho historického mesta – Banská Štiavnica. Vystúpili sme ešte na kalváriu, ktorá nám poskytla krásne výhľady na okolité Štiavnické vrchy a pešo cez historické mesto sme prešli k Piargskej bráne, ktorá bola postavená v r. 1554 ako súčasť mestského opevnenia. Pomenovaná je podľa cesty vedúcej do susednej baníckej obce Piarg – dnešné Štiavnické Bane. Tu nás čakal autobus a tak sme sa po vydarenej akcii spokojne vrátili domov. Ďalšia turistická akcia nás zavedie do pohoria Malých Karpát.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria