Skalka

Pohorie: Kremnické vrchy Dátum: 6. 4. 2013 Odchod: 6,00 hod. Dôležitý oznam!!! Z dôvodu veľkého záujmu o akciu pôjdu dva autobusy. Znamená to, že sa bude v autobuse vyberať doplatok 2E na osobu. Ak s týmto doplatkom nesúhlasíte, je možné sa z akcie odhlásiť, no najneskôr 7 dní pred konaním akcie a uhradená suma vám bude vrátená.

Nakoľko je stále v prevádzke zjazdovka i upravené bežkárske trate, môžete si zobrať so sebou lyže a miesto túry prežiť pekný deň na Skalke spojený s jarnou lyžovačkou.

Kremnické vrchy sa rozprestierajú medzi Handlovou, Žiarom nad Hronom, Zvolenom, Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami. Východná časť je vlastne pokračovaním Veľkej Fatry. Zloženie Kremnických vrchov predstavuje súbor sopečných hornín. V minulosti tu boli významné ložiská zlata. Povrch je rozčlenený do sústavy chrbtov a rázsoch striedajúcich sa s hlbokými dolinami. Prevažná časť vrchov je zalesnená. Najvyššie polohy zaberajú bučiny a smreky. Najvyšším vrchom pohoria je Flochová 1317 m. Nachádza sa v severnej časti hlavného hrebeňa, ktorý má viacero bočných rázsoch s predvrcholmi . Samotný vrchol tvorí asi 2 km dlhá plošina z časti zalesnená. V okolí Kremnice boli v minulosti objavené bohaté ložiská drahých kovov, hlavne zlata. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku v roku 1328 až dodnes.

Naša trasa sa začína v rekreačnom stredisku Skalka 1200 m, odkiaľ pôjdeme po modrej turistickej značke v miernom stúpaní smerom k televíznemu vysielaču Suchá Hora 1232 m, vysokému 310 m, do Bystrického sedla. Tu sa napojíme na červenú značku, prechádzame cez Skalku, ďalej vysokým lesom so skalnými balkónmi a postupne klesáme až do sedla Tunel – starší názov Gorgeyho tunel. Spomína sa už v 14. storočí a slúžil na prepravu striebra a medi z hút v Banskej Bystrici do Kremnickej kráľovskej mincovne. Ďalšie využitie sa datuje z roku 1849, keď tadiaľto ustupovalo vojsko generála Gorgeyho z Kremnice, ktorý po prechode dal tunel zasypať. Obnovený tunel slúži výhradne na pešiu turistiku. Od smerovníka pôjdeme vľavo červenou značkou v miernom stúpaní cez sedielko, potom strmím výstupom na vrchol Vyhnatovej 1282 m. Vpravo, zo skalného piliera sú krásne rozhľady. Pokračujeme plochým hrebeňom až na Plešinu 1205 m, odkiaľ začneme klesať do Kordíckeho sedla. Zo sedla pokračujeme vľavo žltou značkou strmím klesaním, až na čistinku Kaltrin 807 m. Schádzame k rázcestiu lesných ciest v Širokej doline. Napojíme sa tu na modrú značku, ktorou zostúpime do Turčeka 660 m. Nad obcou sa nachádza vodárenská nádrž Turček. Turčecký vodovod – pôvodne zariadenie na privádzanie úžitkovej vody k banským hutným závodom vzniklo v polovici 15. storočia. Bol až 22 km dlhý a viedol cez Krahule a Kremnické Bane do Kremnice.

Časy: Skalka 1200 m, – Bystrické sedlo 1190 m, 0,30 hod. – Skalka 1232 m, – Tunel 1155 m, 1,15 hod. – Vyhnatová 1282 m, 1,45 hod. – Kordícke sedlo 1117 m, 2,15 hod. – Kaltrin 3,15 hod. – Turček 660 m, 4,15 hod.

…ako bolo, z denníka Anky Havlasovej:

Keď turistické značky ležia pri nohách V pološere skorého rána na strechách šurianskych domov vyspevujú drozdíci. Ich kolegovia v Kremnických horách ešte na také aktivity dôvod nemajú. Keď sme v januári schvaľovali plán akcií na tento kalendárny rok, nikoho nenapadlo, že v apríli bude v Kremnických horách viac ako jeden meter snehu. Predsa len, záver tejto zimy nezvyčajný bol. A tak prichádzame na Skalku cestou lemovanou vysokými snehovými obrubami. Slniečko sa snaží premôcť mraky a my mu veľmi fandíme. Naša turistická rodina bude mať dnes aj skupinu na lyžiach. Kto si zvolil tento variant, strávi deň na bežkách alebo na zjazdovke. Vykročíme po modrej značke. Míňame vysielač, ktorý s výškou 310 metrov je druhou najvyššou stavbou na Slovensku. Kremnické hory boli v minulosti známe bohatými ložiskami drahých kovov, hlavne zlata. Dnes symbolicky vyznieva pomenovanie Zlatá cesta. Nesie ho jeden zo smerníkov na Skalke a vedie k Tunelu, ktorý súvisí s mnohými dejinnými udalosťami. Od 14. storočia to bola skratka medzi mestami Kremnica a Banská Bystrica. Tadiaľto sa dopravovali drahé kovy do mincovne, ale tunel poslúžil aj na urýchlenú záchranu pracovného materiálu z mincovne v období druhej svetovej vojny. Ktovie, ako vtedy odhadovali výšku snehu. Nám dnes turistické značky ležia pri nohách. Striedame modrú s červenou a červenú so žltou. Vpredu sa so snehom boria odvážni prešľapávači, ostatným sa potom kráča ľahšie. Po ľavej strane sa nám pridáva budúci prítok Váhu Turiec. Tenučké pláty snehobielej prikrývky vrstvené rozdielnou teplotou snehu a vody, zdobia jeho brehy. Schádzame k prístrešku v Širokej doline. Chvíľa oddychu s otvorenými ruksakmi príde vhod, čaká nás ešte kus putovania. Lesný porast striedajú rúbaniská a naše oči okrem všetkej snežnej krásy zaregistrujú stopy. Ľahko identifikovateľné, ale vzbudzujúce strach. Sú to stopy medveďa. A súbežne s nimi sa ťahá drobnejšia stopa toho istého živočíšneho druhu. Očividne mláďa. Tvárime sa, že sa nič nedeje. V myšlienkach zhŕňame učebnicové informácie o spôsobe života medveďov, pridávame k nim zásady správania sa turistu pri stretnutí s ním. Ale vydýchneme si, keď zbadáme, že stopy sa odchýlili z chodníka a smerujú vysokým rúbaniskom do lesa. Na okraji chodníka ostáva len odhrabaný sneh, ktorý skrýval aspoň čosi pod zub pre hladnú šelmu. Spokojne kráčame ďalej. Snehu ubúda, nadmorská výška klesá a na najbližšom smerníku čítame údaj: Studený žľab (Kaltrin). Názov zrejme súvisí s dávnymi časmi ťažby drahých kovov a očividný je aj vplyv nemčiny. Veď pôvodnými obyvateľmi dedinky, do ktorej smerujeme, boli kedysi práve Nemci, prichádzajúci z Kremnice. Turistický chodník pod nohami sa nám mení na asfaltku. Vedie po vrstevniciach Vlčieho vrchu. Pomedzi vysoké štíhle smreky onedlho zbadáme hrádzu a ľadovú plochu vodárenskej nádrže Turček. Priestor je uzavretý a chránený kamerovým systémom, pretože nádrž slúži ako zásobáreň vody, ktorá sa upravuje na vodu pitnú. Po krátkom, strmom zostupe sa nám začne otvárať výhľad na dedinku, podľa ktorej bola vodná nádrž pomenovaná. Prekročíme koľaje železničnej trate smerujúcej do Kremnice, nazrieme do kostolíka a už ostáva len stretnúť sa s našou skupinou lyžiarov prichádzajúcich zo Skalky. Deň sa vydaril. Oči skrývajú pohľady na nezvyčajné vrstvy snehu a v myšlienkach zostáva dobrý pocit z nášho turistického kolektívu, ktorý dáva úplne nový rozmer bežnému životu. Anna Havlasová

fotogaléria