Slovenský Raj

Pohorie: Slovenský Raj Termín: 26.-28.7.2013 Odchod: 5,30 hod. z AS Šurany Oznam: nakoľko súčasťou hotela v ktorom budeme ubytovaný je i bazén odporúčam vám pribaliť si plavky.

Je to vápencové územie bohaté na kaňony, vodopády a tiesňavy ako napr. Suchá Belá, Sokol, Kyseľ, Kláštorná roklina, Prielom Hornádu a iné. Najvyšším vrchom je Ondrejisko 1270 m. Slovenský Raj je vlastne súčasťou Slovenského Rudohoria, ale pre svoju výraznú odlišnosť a osobitosť sa uvádza samostatne. Celá táto oblasť je poprerezávaná hlbokými tiesňavami, divokými skalnými roklinami a kvitnúcimi hrebeňmi. Dĺžka územia je asi 25 km, šírka 18 km a 90 % územia pokrývajú lesy. Najrozšírenejšou drevinou je smrek, buk, borovica, jedľa, smrekovec, tis a iné.

1. deň:

Začíname od orientačného smerovníka na križovatke ciest Hrabušice – Mýto 550 m, zelenou značkou po ľavom brehu potoka k Hrdlu Hornádu. Odtiaľ pokračujeme modrou značkou stúpačkami v skalnej stene – tu sa začína chodník horskej služby – Prielom Hornádu. Potom lúkou a lesom popri chatke. Za ňou zvlneným terénom nasledujú stúpačky a istiace reťaze v skalnej stene pri Mníchovej jaskyni. Po chvíľke sa dostaneme reťazovým mostom na druhý breh Hornádu. Pokračujeme ďalším úsekom stúpačiek až k lanovej lávke, k ústiu Kláštornej rokliny. Tu odbočíme vpravo a ďalej zelenou značkou riečišťom potoka pokračujeme Kláštorskou roklinou cez kaskády a vodopády. Nakoniec lúkami prídeme na Kláštorisko 744 m. Okolo roku 1305 tu vybudovali kláštor pre rehoľu kartuziánov. V 15. storočí ho obsadili husiti. Dnes sú tu už iba ruiny so zvyškami múrov. Od smerovníka klesáme žltou značkou popri zrúcaninách kláštora, zostupujeme k ústiu Kláštornej rokliny a pokračujeme ďalej modrou značkou k Letanovskému mlynu 513 m. Odtiaľto pokračujeme žltou značkou údolím Trsteného potoka serpentínami nahor. Traverzujeme pod vrcholom Majerskej 645 m, s výhľadmi do kotliny až na terasu Tomášovského výhľadu 666 m, s výhľadom na prielom Hornádu. Pokračujeme v miernom klesaní okolo skalných útvarov Kazateľnica a Ihla, klesajúcim hrebeňom do Čingova.

Časy: Starý Mlyn – 550 m, – Hrdlo Hornádu 528 m, 0,15 hod. – Kláštorná roklina ústie 1,15 hod. – Kláštorná roklina – Kláštorisko 744 m, 2,15 hod. – Kláštorná roklina ústie 2,45 hod. – Letanovský Mlyn 513 m, 3,45 hod. – Tomášovský výhľad 666 m, 4,30 hod. – Čingov 5,00 hod.

2. deň:

Z Čingova vyrážame po modrej značke popri Hornáde až k ústiu Bieleho potoka a ďalej pokračujeme po zelenej značke. Niekoľko krát križujúc Biely potok popri ústí Kyseľa ideme

ďalej až po ústie Sokolej doliny. Tu odbočíme vpravo žltou značkou do Sokolej doliny ku Skalnému vodopádu. Stúpačkami a rebríkmi pokračujeme stúpaním k Závojovému vodopádu, ktorý je najvyšší vodopád v Slovenskom Raji, vysoký 70 m. Nasleduje exponovaný úsek sústavou rebríkov a stúpačiek v stene až k Vyšnému vodopádu a za ním na rázcestie Sokolia dolina vrch. Pokračujeme vľavo po zelenej značke na rázcestie pod Bykárkou a po žltej značke zostúpime k vodnej nádrži Klauzy, na hornom toku Bieleho potoka. Pokračujeme zelenou Tomášovskou dolinou až po ústie Bieleho potoka a po modrej cez Lesnicu do Čingova.

Časy: Čingov 500 m, – Lesnica 500 m, 0,10 hod. – Biely potok Ústie 510 m, 0,35 hod. – Kyseľ Ústie 550 m, 1,20 hod. – Sokolia dolina Ústie 569 m, 1,40 hod. – Závojový vodopád 700 m, 2,10 hod. – Sokolia dolina vrch 980 m, – rázcestie pod Bykárkou 990 m, 4,00 hod. – vodná nádrž Klauzuly 640 m, 5,00 hod. – Sokolia dolina Ústie 569 m, 5,45 hod. – Kyseľ Ústie 550 m, – 6,05 hod. – Biely potok Ústie 6,50 hod. – Lesnica 7,15 hod. – Čingov 500 m, 7,25 hod.

3. deň:

Z Čingova vychádzame ako predchádzajúci deň po Biely potok Ústie a ďalej pokračujeme modrou značkou mostíkom na druhý breh potoka a strmými serpentínami vystupujeme až na hrebeň Čertovej sihote 822 m, potom už miernejším terénom na Kláštorisko 744 m. Ďalej pokračujeme širokou cestou spolu s červenou na hrebeň nad tiesňavou Kyseľ. Asi po 25 min. odbočíme na žltú značku k Obrovskému vodopádu, až sa znova napojíme na modrú a pokračujeme k rázcestiu v Kyseli. Ideme riečišťom cez Malý a Machový vodopád exponovaným, krátkym kaňonom v stúpaní až na Glackú cestu pri vrchole Suchej Belej 959 m. Od orientačného stĺpa pôjdeme žltou značkou, širokou Glackou cestou, nenáročným terénom až k odbočke na Glackej ceste Pod vtáčim hrbom. Pokračujeme červenou, ktorá miestami strmšie skracuje serpentíny cesty až na Podlesok 550 m.

Časy: Čingov 500 m, – Lesnica 500 m, 0,10 hod. – Biely potok Ústie 510 m, 0,35 hod. – Kláštorisko 744 m, 2,00 hod. – Nad Kyseľom 2,25 hod. – Obrovský vodopád – Nad Kyseľom 2,50 hod. – Malý Kyseľ – Suchá Belá vrchol 959 m, 3,50 hod. – Pod vtáčim hrbom 4,15 hod. – nad Podleskom 4,55 hod. – Podlesok 550 m, 5,15 hod.

V Slovenskom Raji pri nástupe na túry sa vyberá vstupné!

Z pera našej Anky:

Šurianski turisti v Slovenskom raji

Slovenský raj so svojimi prírodnými krásami patrí k najkrajším miestam v srdci Európy. Zásluhu na tom má rieka Hornád, ktorá sa pred miliónmi rokov v treťohorách postupne predierala mäkkým vápencovým podložím, aby tak nanovo tvarovala seba a zároveň vytvorila veľké množstvo dolín rozličných podôb. V prvý deň ideme cez prielom Hornádu. Skalné steny, vysoké miestami 150 metrov, obmýva rýchlo tečúca rieka. V jej vodách nechýba pstruh potočný, ani vydra riečna, ohrozený živočíšny druh v Európe. Biele kamenisté minipláže tu slúžia na obdiv, väčšinou sú ukryté v tieni stromov. Ak na niektorom mieste doslova chýba breh rieky, po ktorom by sa dalo kráčať, sú tu umiestnené stúpačky a prechod po nich je adrenalínovým zážitkom. Využívame 7 kovových mostíkov a lávok, 140 stúpačiek, asi 333 metrov reťazí a 70 metrov drevených lávok. O bezpečnosť turistov sa stará horská služba a jej členovia pravidelne kontrolujú aj spomínané technické zariadenia. Na našej trase je aj Letanovský mlyn, tu prechádzame po moste, ktorý je jediným kamenným mostom v oblasti. Po strmom stúpaní nás odmení Tomášovský výhľad, asi 250 metrov široká skalná vyhliadková plošina. Jej bočné partie obrátené na juh patria skalolezcom, ktorí tu majú svoj vlastný raj. Z dolín, vymodelovaných vodstvom Slovenského raja, prejdeme počas nášho pobytu Kláštorskú roklinu, Sokoliu dolinu a Malý Kyseľ. V horúcich dňoch tohto leta poskytujú obzvlášť príjemný tieň. Atmosféru v dolinách dotvárajú vodopády. Najvyšší 75 metrový Závojový vodopád šumí v troch kaskádach po stenách v Sokolej doline. Sústava strmých rebríkov umožňuje dívať sa na tento prírodný skvost úplne zblízka. Kedysi sa Závojový vodopád obchádzal. Dnes je na turistickej trase vďaka tým ľuďom, ktorí v náročnej strmej časti vybudovali technické pomôcky. Obrovský vodopád, ako súčasť turistickej trasy v oblasti Kyseľa, sa so svojou výškou 60 metrov dostal na druhé miesto v raji. Prechod cez tento vodopád dáva príležitosť spomenúť si na veľký požiar, ktorý ničil Kyseľ v roku 1976 a do dnešných dní nie sú všetky časti pôvodnej trasy sprístupnené. Vďaka variabilnosti chodníkov časť našich členov spoznáva aj roklinu Suchá Belá s Misovými vodopádmi a Okienkovým vodopádom. Dokonca jeden z nás okrem tohto všetkého stíha obehnúť ešte Piecky a okrem Malého Kyseľa aj Veľký Kyseľ…Pribudnú dôkazy, že určiť najkrajšiu roklinu Slovenského raja nie je jednoduché, pretože čo krok v raji, to nový neopakovateľný pohľad a každý z nás si spraví vlastné poradie. Centrálnou turistickou križovatkou v Slovenskom raji je Kláštorisko. Poskytuje možnosť občerstvenia a zároveň je miestom archeologických výskumov na mieste bývalého kláštora kartuziánov. Naše ubytovanie v Spišskej Novej Vsi bolo príležitosťou spoznať vynovené centrum tohto mesta. Architekt dokázal uchovať stáročnú gaštanovú aleju, lipy okolo chrámov a historických budov. Zaujal nás rímskokatolícky kostol s najvyššou vežou na Slovensku. Z výšky 87 metrov je možné rozhliadnuť sa po okolí. Postavy Kalvárie vo vnútri kostola sú z dielne majstra Pavla z Levoče. Zaujímavosťou je, že na veži sa nachádza sedmoro ciferníkov. Tento nezvyčajný počet hodín je dôsledok prestavby staršej veže, ale obyvatelia mesta sa občas od vtipkárov aj tak dozvedia, že sú slepí a preto si nainštalovali viac ukazovateľov času. Cestou domov sa nám pri výhľade z autobusa odkryjú západné Tatry. Ešte predtým, ako budeme nanovo spoznávať ich končiare, čaká nás Veľká Fatra. Rodina šurianskych turistov stmelená novými zážitkami prichádza naspäť do Šurian, aby vždy znova objavovala miesta, ktoré sú útočiskom človeka po všetkých stránkach.

Anna Havlasová

fotogaléria