Smolenice 8.11.08

Malé Karpaty sú v podstate pokračovaním Álp a nimi sa začína mohutný oblúk Karpát, druhého najväčšieho horstva Európy v dĺžke asi 1 300 km.

Malé Karpaty sa geologicky začínajú na južnom brehu Dunaja pri Litavskom pohorí, ktoré tvorí s Malými Karpatami spojovací most medzi oboma veľhorami. Malé Karpaty pokračujú severovýchodným smerom v dĺžke okolo 100 km a končia sa Čachtickým krasom pri Novom Meste nad Váhom. Maximálnu šírku 16 km dosahujú medzi Jurom a Lozornom, kým najužšie (2 km) sú v oblasti Prašníka a Čachtíc. Hlavný hrebeň dosahuje najvyššieho bodu Zárubami (768 m) v oblasti Smoleníc, kým priemerná relatívna výška väčšej časti pohoria sa pohybuje medzi 400–500 m. Najtypickejšou časťou je stredné pásmo, ktoré sa rozkladá medzi Bratislavou a Bukovskou dolinou. Tvorí uzavretý a málo členitý horský masív s početnými krasovými zjavmi. V tomto pásme sa v minulosti dolovali aj nerasty, o čom svedčia opustené bane na vrchu Zámčisko severne od Modry, pri Cajle, bane na kýzy pri Pezinku a inde. Juhozápadná časť Malých Karpát je po geologickej stránke veľmi zaujímavá, lebo vytvára medzi Karnuntskou bránou a Bratislavou početné zlomy. Tretia časť, od Bukovskej doliny k Novému Mestu nad Váhom, je na západnej strane ohraničená Myjavskou pahorkatinou s typickým kopaničiarskym osídlením. Tu nadvezujú Malé Karpaty na geologicky odlišné Biele Karpaty. I v tejto časti sa nachádzajú značné krasové územia v oblasti Dobrej Vody a Čachtíc. Malé Karpaty po geologickej stránke zaraďujeme medzi jadrové pohoria. Ich jadro je zložené zo starších geologických hornín.

Zastúpené sú v nich predovšetkým kryštalické bridlice a žula. Obalené sú druhohornými horninami, ktoré bývajú miestami intenzívne zvrásnené. Obal tvoria sedimentálne horniny druhohorného triasu, tiež jury a spodnej kriedy. Z rozmanitých sedimentov sú to predovšetkým rôzne odrody vápencov, dolomitov , kremeňov , slieňov i pieskovcov. Dnešnú podobu nadobudli Malé Karpaty treťohorným pohybom kôry hlavne v neogéne. Tieto treťohorné zlomy určili terajší reliéf povrchových vrstiev, ktoré nesúhlasia so smerom staršieho pohoria vzniknutého zvrásnením. Novšie zlomy šikmo presekávajú staré vrásnenie, čo sa výrazne prejavuje v oblasti medzi Smolenicami a Kuchyňou.

Patria sem Záruby, Veterlín, Raštún, Geldek, Biela skala a Vysoká, ktoré sú zložené z vápencov majúcich severozápadný sklon.

Záruby

Malé Karpaty sa tiahnu od Bratislavy po Nové Mesto nad Váhom. Je to nevysoké asi 100 km dlhé pohorie (najvyšší vrch Záruby, 768 m), kde sa striedajú lesy s peknými lúčinami.

Smolenický zámok

Pôvodne gotický hrad bol postavený v 15. storočí. Patril uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému a plnil funkciu strážneho hradu pri obchodnej Českej ceste. Počas niekoľkých storočí Smolenický hrad prekonal ťažké obdobie. V období Napoleónskych vojen vyhorel a zostalo po ňom iba torzo. Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na rumoviskách hradu z roku 1853. Výstavbu hlavnej budovy začal až v roku 1911 nový majiteľ Jozef Pálffy starší. Z pôvodného hradu zostali len bašty. Smolenický zámok je súčasťou Kongresového centra Slovenskej akadémie vied . Konajú sa tu semináre, sympózia, konferencie, ktorých sa zúčastňujú vedeckí pracovníci z celého sveta, ale konajú sa tu aj zasadania štátnych inštitúcií. Krásna okolitá príroda a reprezentačné priestory sú ideálnym prostredím na pracovné a spoločenské stretnutia.

POVESŤ o Smoleniciach

Miesto, kde sú teraz Smolenice, bol v minulosti samý les. Cez ten les viedla cesta. Raz tade šiel smoliar, na voze viezol smolu. V lese poľovali páni na zver. Hnali sa za krásnym jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu a rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „SMOLE NIC!“ A tak toto miesto začali nazývať SMOLENICAMI. Páni za škodu zaplatili a prijali smoliara do svojich služieb. Dali mu postaviť na nešťasnom mieste domček, kde ako strážca-hájnik okolitých lesov býval. Jeho dom bol prvým domom v SMOLENICIACH. Neskôr domov pribúdalo, a tak vznikli slávne SMOLENICE s nádherným zámkom.

POVESŤ o zbojníkovi

V Smoleniciach a okolí sa zachovalo niekoľko povestí o zbojníkoch. Jedna z nich hovorí o Hrajnohovi, ktorý pochádzal z myjavských kopaníc. Po dolapení ho Trnavský súd 27. júna 1768 odsúdil na smrť rozštvrtením a vyvesením na výstrahu. Ľudová povesť hovorí, že vraj ho pochovali za mestské hradby Smoleníc i ohradu cintorína neďaleko cesty do Boleráza. Na jeho hrob privalili veľký kameň, ktorý je ešte aj dnes vidieť v parčíku pred reštauráciou K+H. Aká je pravda, ťažko dnes zistiť.

Trasa A: Buková vápenka, 0.00– Havrania skala, 1.00– Záruby 767m, 2.30– Ostrý kameň 569m, 3.10– Záruby, 4.10– Čertov žľab, 4.40– Smolenický zámok, 5.30– Smolenice, 5.40 Trasa B: Buková vápenka, 0.00– Havrania skala, 1.00– Záruby 767m, 2.30– Čertov žľab, 3.00– Smolenický zámok, 3.50– Smolenice, 4.00

fotogaléria