Súľovské skaly

Pohorie: Súľovské vrchy Termín: 18. 5. 2013 Odchod: 6,00 hod. Dôležitý oznam. Z dôvodu veľkého záujmu o akciu pôjdu dva autobusy. Znamená to, že sa bude v autobuse vyberať doplatok 2,50E na osobu. Ak s týmto doplatkom nesúhlasíte, je možné sa z akcie odhlásiť, no najneskôr 7 dní pred konaním akcie a uhradená suma vám bude vrátená.

Súľovské vrchy sú jedným z najmalebnejších kútov Slovenska. Vyznačujú sa výnimočnou pestrosťou povrchových tvarov. Stavbu skál tvorí predovšetkým súľovský zlepenec. Modeláciou vznikli stĺpovité vežovité a guľovité útvary, ako skalné brány okná a žľaby. Najvyšší vrch Súľovských vrchov je zalesnený vápencový Veľký Manín 891 m. Úpätie Veľkého a Malého Manína tvorí Manínsku tiesňavu. Na jeho bralách rastie vápnovitá flóra. Súľovské Skaly patria do podcelku Súľovských vrchov. Budované sú prevažne zlepencami, ktoré zvetrali do zvláštnych skalných zoskupení tvoriacich mimoriadnu krásu. Bizardné skalné tvary sú fotogenické z každej strany. Najkrajší a najznámejší skalný výtvor je Gotická brána vysoká 13 m. Svoje meno dostala podľa charakteristického zalomenia. Začíname v obci Zbyňov 430 m, po žltej turistickej značke cez sedlo Pod Kamenným dielom 653 m a pokračujeme do výrazného zalesneného sedla Patúch 621 m, pod vrchom Žibrit 867 m, ktorý je druhý najvyšší vrch v Súľovských skalách. Na jeho vrchole sú mohutné skalné bralá, z ktorých je dobrý výhľad. Tu opustíme žltú značku a pokračujeme po zelenej vpravo až do cieľa túry. Nasleduje strmý výstup lesom, po hrebeni bez väčších výškových rozdielov. Občas sa naskytnú krásne výhľady. Pokračujeme okolo skalných útvarov na Kečku 822 m. Nasleduje strmý zostup – Pod Kečkou a cez Bosmanicu 752 m do Roháčskeho sedla 692 m, kde je križovatka s modrou a po strmom hrebienku spolu zo žltou na križovatku turistických trás Roháč – Čiakov 718 m. Odtiaľto je možnosť po žltej značke vystúpiť na Roháč 802 m. Pokračujeme po vrstovnici spolu s červenou a potom už len zelenou prudko klesajúcim korytom potôčika k Hlbockému vodopádu. Vysoký je 14 m, nachádza sa v hlbokom záreze zlepencov. Potok vytvára malú tiesňavu s kaskádami a malými krútňavovými hrncami. Pokračujeme v zostupe Hlbockou dolinou do obce Hlboké nad Váhom 325 m. Časy: Zbyňov 430 m – Pod kamenným dielom 653 m, 0,45 hod. – sedlo Patúch 621 m, 1,30 hod. – Kečka 822 m, – Pod Kečkou 730 m, 3,15 hod. – Roháčske sedlo 692 m, 3,45 hod. – Roháč Čiakov 718 m, 4,15 hod. – Pod vodopádom 390 m, 5,15 hod. – Hlboké nad Váhom 325 m, 6,00 hod.

Z Aničkinho pera:

Odkiaľ sme vyšli a kam kráčame.

Šurianski turisti dnes nastupujú do dvoch autobusov. Lákavý je program dňa: Súľovské skaly. V Zbyňove úvodná strmina nás vedie k smerníku Pod kamenným dielom a stretá sa s náučným chodníkom Stratený budzogáň. Na paneli je pútavý príbeh, súčasťou ktorého sa môže stať každý návštevník Súľovských vrchov a cesta k skalnému útvaru Budzogáň dostane nádych tajomnosti. V sedle Patúch sa napojíme na zelenú značku. Doteraz riedky smrekový les s čistinkami a malými listnáčmi tmavne, pridáva sa strmina. Statočne pridávame krok za krokom. Odrazu sa ozve natešený hlas: Vidím svetlo! Strmý breh nás priviedol na hrebeň Súľovských vrchov. Trasa je zaujímavá tým, že z vyhliadok často uvidíme odkiaľ sme vyšli a kam kráčame. Sme v jedinečnom prírodnom útvare, v skalnom meste. V dávnych dobách pred miliónmi rokov rieka sem prinášala vápnité kamene, okruhliaky a ukladala ich pri vyústení do mora. Súľovský zlepenec postupne pôsobením dažďa, vetra a ľadu zvetrával a tak vznikali útvary, pri ktorých si príde na svoje ľudská fantázia. Skalné ihly, steny, ktoré pôsobia ako zvyšky stredovekého hradu, ale aj postavy ľudí, či zvierat. Obrovskú hlavu psíka z profilu s presne vymodelovanými tvarmi strieda rovnako veľký slimák s ulitou. V Súľovských skalách sú nielen sochy, ale aj významné brány a jaskyne. Pozorné oči niektorých našich turistov si všimli odbočku do jaskyne s názvom Šarkania diera, ktorá prekvapuje dĺžkou 58 metrov a výškou 20 metrov. Archeológovia tu našli pozostatky vyhynutého jaskynného medveďa a dôkazy o osídlení týchto miest pravekými ľuďmi. Podľa povesti žil v tejto jaskyni drak. Polovicu našej trasy tvorí Kečka. V Roháčskom sedle na pietnom mieste s krížom pribudol turistický prístrešok, dnes tu s nami oddychujú českí, presnejšie moravskí turisti. Aj oni vedia, že krása slovenských hôr sa ničím nedá nahradiť. Pod Roháčom začína Hlbocká dolina. Prekvapí nás vysokými skalnými stenami, šuchotavým lístím a stromami, ktoré očividne už dlhé roky ležia na dne rokliny. Do ticha silnie zurčanie potoka. Po dažďoch je rozvodnený, rozhodol sa využiť aj náš chodník a tak hľadáme nové trasy po strmých brehoch, lozíme ako mravce v snahe vyhnúť sa blatu, či vode samotnej. Nie vždy sa to podarí, ale všetko vynahradzuje šumenie priezračnej bystriny. Putovanie nám usmerňuje zelená značka a v jej sprievode odbočujeme doľava. Tu nás čaká strmý zostup k Hlbockému vodopádu. Odvážlivci využijú rebrík a reťaze, aby sa na vodopád pozreli aj z výšky. Šťastie máme všetci, po daždivých dňoch je 14 metrová vodná clona naozaj výdatná. Očiam dopraje estetický zážitok, ušiam liečivý relax a každý nádych prinesie osvieženie, aké by sme si priali v bežnom civilizačnom živote. Od vodopádu nie je ďaleko do samotnej dediny, kde končí naša dnešná túra. Cestou autobusom po Považí nám príroda na rozlúčku pripraví ešte jedno prekvapenie: širokú dúhu. Hovorí sa, že na jej konci je zakopaný poklad. Dnes to platilo dvojnásobne. Oblúk dúhy smeroval od Súľovských vrchov na juh, kam nás viezol autobus. Tešili sme sa z pekného dňa v prírode a s novými silami sme sa vrátili do svojich domovov.

Anna Havlasová

fotogaléria