Tatry

Tatry 3. - 5. 7. 2009 odchod o 5.30

Piatok: Pohorie: Kremnické vrchy.

Rozprestierajú sa medzi Handlovou, Žiarom, Zvolenom, Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami. Majú husto značenú sieť turistických ciest, vedúcich peknými dolinami i po hrebeňoch bez veľkých výškových rozdielov. Východná časť je vlastne pokračovaním Veľkej Fatry. Najvyšší vrchol je Flochová 1318 m. Túru začíname v doline Sietno kde sa začína Štátna prírodná rezervácia Boky. Vedie ňou náučný chodník súbežne so zeleno vyznačenou turistickou trasou, pohodlnej cesty hustou listnatou horou je na juh otvorená stráň s unikátnym skalným hríbom. Na kužeľovitom podstavci stojí asi 9-kubíkový balvan – Čertova skala. Vznikla nerovnomerným zvetrávaním. Často sa uvádza aj ako kývavec. Tento názov nie je výstižný, lebo hlavica je spojená s celistvou horninou. Horná časť – hlavica má rozmery 200×140 a výšku 170 cm. S podkladom ju spája len malá plocha 50 X 40 cm. Výstup trvá asi 1,25 hod. a zostup 1,10 hod.

Pohorie: Veľká Fatra

Z Donovál – horská obec na rozhraní Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, časti Starohorských vrchov červenou značkou hore lúčnym svahom do trávnatého kotla. Rýchlo získavame výšku, výhľad sa rozširuje, nakoniec doprava k hornej stanici sedačkovej lanovky – Nová hoľa. Odtiaľ doľava hrebeňom na vrchol Zvolena 14O3 m. Rozložitý hôľnatý vrch medzi Revúckou a Korytnickou dolinou. Z vrcholu široký kruhový rozhľad, najmä na hrebene Veľkej Fatry a Prašivú a z juhu na Sitno. Zo Zvolena žltou značkou po otvorenom hôlnatom chrbte na široký vrchol Malého Zvolena 13d72 m. Ďalej strmo trávnato-skalnatým hrebienkom sa priblížime k hrotitému končiaru Končitej 1248 m. Značky ho však obchádzajú zlava vodorovnou cestičkou. Za stáleho výhľadu raz miernejšie, raz strmšie zostupujeme do širokého trávnatého chrbta a vozovou cestou do Lipt. Revúcej Nižnej.

Časy: Donovaly 1010 m, 0,00 hod. – Č – Zvolen 1403 m, – 1,30 hod. – Malý Zvolen 1372 m, – 2,10 hod. – Nižná Revúca 3,3O hod. Sobota: Pohorie: Vysoké Tatry – Tatranský národný park.

Na pomerne malej ploche 17 X 26 km mieri na juh oblúk hlavného hrebeňa, tvoriaci i štátnu hranicu s PĽR. Od západu nadväzujú na Západné Tatry Ľaliovým sedlom 1947 m, a na severovýchode Belianske Tatry Kopským sedlom 1749 m. Od juhovýchodu nemajú žiadne predhorie. Prvým končiarom na západe je Svinica 2300 m, posledným na východe je Jahňací štít 2229 m. Na južnej strane je päť významných rázsoch: rázsocha Kriváňa 2494 m, Končistej 2535 m, Gerlachovského štítu 2655 m, Slavkovského štítu 2452 m a Lomnického štítu 2632 m. Zvláštnosťou pohoria je, že najvyššie končiare nie sú v hlavnom hrebeni, ale v južných rázsochách. Najvyšší vrchol, Gerlachovský štít leží takmer v strede. Pre oblasť Vysokých Tatier je charakteristický vysoký ročný úhrn atmosferických zrážok. To znamená, že na povrchu odteká značné množstvo vody. Najnižšie prietoky sú koncom zimy, keď všetka zrážková voda sa sústreďuje vo forme snehu. Najvyššie máj, jún a júl. Takmer každý druhý deň v júli je daždivý, aj keď nad celou republikou je vtedy slnečné suché počasie. Vysoké Tatry sú výraznou prekážkou prúdenia vzduchu. Prúdiace vzduchové hmoty sú nútené vystupovať nad ich hrebene, čím sa ochladzujú. Ochladením sa vodné pary zrážajú – vzniká dážď, alebo jestvujúci dážď zosilňuje. Nachádza sa tu veľa vysokohorských jazier, ktoré sa nazývajú plesá a sú ľadovcového pôvodu. Najvyššie položeným je Modré pleso v Malej Studenej doline 2192 m. Naše najväčšie je Veľké Hincovo pleso vo výške 1946 m v Mengusovskej doline 20,08 ha a hĺbka 53 m. Druhé je Štrbské pleso vo výške 1346 m, v Mlynickej doline 19,76 ha a hĺbka 20 m. Územie Vysokých Tatier patrí k dvom umoriam: baltskému s prítokmi Visly, Dunajec s prítokom Popradu a čiernomorskému s prítokmi Dunaja a Váhu. Zo zveri treba spomenúť kamzíka vrchovského, svišťa, medveďa hnedého, jeleniu, srnčiu a diviačiu zver, rysa ostrovida, mačku divú, vydru riečnu, vlka, kunu skalnú, jazveca, líšku, orla skalného, hlucháňa, tetrova a ďalšiu zver.

Návrh túr na sobotu:

Východisko Starý Smokovec:

1. Hrebienok 1285 m – O,45 hod. – poľana Kamzík 1,00 hod. – Obrovský vodopád – 1,15 hod, – Zamkovského chata 1476 m, – 1,30 hod. – Malá Studená dolina – Téryho chata 2015 m, 3,3O hod. – Priečne sedlo 2352 m, 5,00 hod. – Veľká Studená dolina – Zbojnícka chata 1960 m, 6,3O hod. – Rainerova chata 8,30 hod. – vodopády Studeného potoka – Hrebienok 9,00 hod. – Smokovec 9,50 hod. Náročná, ale tur. Príťažlivá a oblúbená spojnica dvoch význ. tatranských dolín. Prechod cez sedlo je exponovaný, zabezpečený reťazami, len pre zdatných turistov!
2. St. Smokovec – Magistrála 1,00 hod. – Slavkovský štít 2452 m, 5,00 hod. – a späť 9,00 hod.

Východisko Tatranská Polianka: 3. Velická dolina – Sliezsky dom 1670 m, 2,00 hod. – Velické pleso – Dlhé pleso – Poľský hrebeň 2200 m, 4,00 hod. – Východná Vysoká 2428 m, 4,45 hod. – a späť 8,45 hod.

Východisko Štrbské Pleso: 4. Štr. Pleso – 1346 m, – Popradské Pleso 1494 m, 1,15 hod. – Mengusovská dolina, Rázc. Nad Žabím potokom 1,45 hod. – chata pod Rysmi 2250 m, 3,30 hod. – sedlo Váha – Rysy 2499 m, 4,30 hod. a späť 8,00 hod.

5. Štr. Pleso – Mengusovská dolina – Rázc. Nad Žabím potokom 1,45 hod. – Veľké Hincovo pleso 1946 m, 3,15 hod. – Vyšné Kôprovské sedlo 2180 m, – 4,00 hod. – Kôprovský štít 2367 m, – 4,30 hod. – a späť 8,30 hod. 6. Štr. Pleso – Mlynická dolina – vodopád Skok 1,30 hod. – Bystré sedlo 2314 m, 3.30 hod. – odbočka na Furkotský štít 2405 m, – Wahlenbergove plesá – Štr. Pleso 7,00 hod.

Nedeľa: Štrbské Pleso – Jamské Pleso 1447 m, 1,00 hod. – magistrálou, tu odbočíme vpravo hore najprv lesom, potom v kosodrevine po južnom výbežku krivánskeho chrbta ktorý sa začína strmo dvíhať. Vojdeme do širokého sutinového žľabu, ktorým strmo stúpame hore úbočím na vrchol Kriváňa 2494 m – 4,30 hod. , ktorý je považovaný za najkrajší vrch Slovenska. Z vrcholu späť po modrej značke po rázcestie pod Kriváňom, kde sa napojíme na zelenú značku a zostup na Tri studničky – 6,30 hod.

fotogaléria