Tatry

Pohorie: Vysoké Tatry
Dátum a čas odchodu: 29. 08. 2015 o 05:30
Dátum príchodu: 01. 09. 2015
Miesto odchodu: AS Šurany

Nízke Tatry predstavujú samostatný celok rozprestierajúci sa v centrálnej časti Slovenska medzi údolím Váhu a Hrona. Tiahnu sa od západu k východu ako mohutný temer 80 km dlhý horský val s výškou 1500 – 2000 m šírkou až 35 km.

Členia sa na dva podcelky ktoré dostali názov podľa svojich najvyšších vrcholov. Na západe sú to Ďumbierske a na východe Kráľovohorské Tatry. Rozdeľuje ich cesta č. 72 vedúca cez sedlo Čertovica 1238 m. Najvyšší vrch je Ďumbier 243 m. Naša trasa sa začína v doline Svidovo 715 m, žltou značkou. Pri odbočke je starý kanón. Dolinou až po veľký kameňolom ideme po pevnej vozovke, za kameňolomom sa dolina zužuje. Výstupom nakoniec po tráve dosiahneme Svidovské sedlo 1132 m. Zo sedla pokračujeme zelenou značkou vpravo po vrstovnici hore k hustému lesu. V lese strmo hore serpentínami popod bralné steny až na poľanu Ohnišťa, kde odbočíme vľavo na významové zelené značky. Odbočka je asi 20 min. nepohodlné cez vývraty na vrchol Ohnišťa 1539 m. Z vrcholu výborný výhľad – tu značkovanie končí. Južné svahy sú pozoruhodné, pretínajú ich niekoľko 100 m dlhé súvislé bralné rady oddelené úzkymi plošinami. Pod hlavným vrcholom je 125 m hlboká Ľadová priepasť a neďaleko známe Okno – 10 m vysoký skalný otvor. Z vrcholu sa vraciame späť na poľanu Ohnišťa a pokračujeme ďalej zelenou značkou do Michalovského sedla 1403 m. Východne pod sedlom 3 min. je výdatný prameň. Serpentínovým chodníkom vystúpime na zalesnený vrch Slemä 1470 m. Z neho je vľavo krátka odbočka. Počas SNP narazilo na jeho končiar sovietske dopravné lietadlo a celá posádka zahynula. Pri zvyškoch lietadla pamätná tabula. Zo skaly výhľad na Poludnicu a do Jánskej doliny. Vrátime sa späť na pôvodnú značku a serpentínami cez Brtkovicu 1169 m a cez lúky Záhora zídeme do Michalova 699 m, kde sa naša túra končí.

Časy: Svidovo – Svidovské sedlo 1,30 hod. – poľana Ohnišťa 1508 m, 2,45 hod. – Ohnište 3,05 hod. – poľana Ohnišťa 3,25 hod. – Michalovské sedlo – Slemä 4,35 – Brtkovica 5,15 hod. – Michalovo 6,25 hod.

Pohorie: Vysoké Tatry

Naše najvyššie horstvo. Končiare tvoria časť severnej hranice s Poľskom. Tvorené sú stovkami skalných štítov a veží s hlbokými dolinami vyzdobenými množstvom priezračných plies a vodopádov. Najväčšie pleso je Morskie Oko nachádzajúce sa v Doline Rybiego Potoku vo výške 1395 m, hĺbkou 51 m a rozlohou 34,54 ha. Impozantné pozadie plesa tvorí najvyšší končiar poľských Tatier – Rysy 2499 m. Druhým plesom je Wielki Staw v Doline Pieciu Stawów Polskich. Meria 34,14 ha a je najhlbším tatranským plesom s hĺbkou 79 m. Z tohto plesa vyteká potok Roztoka padajúci cez jazernú stenu a vytvára najväčší tatranský vodopád – 64 metrovú Wielku Siklawu. Tretím plesom je Veľké Hincovo pleso v Mengusovskej doline vo výške 1945 m a hĺbkou 53 m, rozlohou 20,08 ha. Najvyšie položené je Modré pleso 2192 m v Malej Studenej doline.

2.Deň: Vychádzame zo Štrbského Plesa 1350 m, čo je najvyššie položená tatranská obec. Červenou magistrálou ideme na Popradské Pleso 1494 m k rázcestníku kde je odbočka k chate kpt. Morávka. Pokračujeme vľavo modrou značkou lesnou cestou do Mengusovskej doliny. Miernym výstupom prechádzame najprv lesom, potom kosodrevinou k rázcestníku nad Žabím potokom, po skalách strmými ale krátkymi serpentínami vystupujeme trávnatým úbočím do hornej časti kotlinky. Ďalší úsek prechádzame vlnitým terénom až k južnému brehu najväčšieho plesa na našom území k Veľkému Hincovmu plesu 1945 m. Od plesa odbočíme vľavo a miernym, neskôr strmším stúpaním po serpentínach dosiahneme Vyšné Kôprovské sedlo 2180 m. Modrá značka zostupuje do Hlinskej doliny. Červenou značkou sutinovým úbočím vystúpime na vrchol Kôprového štítu 2368 m. Nádherné výhľady. Návrat tou istou cestou až na Popradské Pleso a aj ďalej pokračujeme modrou. Po ľavej strane sa dá odbočiť na žltú značku skalným chodníkom medzi balvanmi pod Ostrvou do limbového hája ku kaplnke Symbolického cintorína a ďalej postupovať k rázcestníku na modrú značku a dlhými serpentínami na zastávku električky na zastávku Popradské Pleso 1280 m.

Časy: Štrbské Pleso – Popradské Pleso 1,15 hod. – Rázcestie nad Žabím potokom 1593 m, 1,50 hod. – Veľké Hincovo pleso 2,50 hod. – Vyšné Kôprovské sedlo 3,35 hod. – Kôprovský štít 4,05 hod. – Vyšné Kôprovské sedlo 4,35 hod. – Veľké Hincovo pleso 5,05 hod. – Nad Žabím potokom 5,50 hod. – Popradské Pleso 6,20 hod. – Popradské Pleso parkovisko 7,10 hod.

3.Deň: Začíname v liečebnej osade Tatranská Polianka 1005 m, kde sa liečil český básnik Jiří Wolker, podľa ktorého je celý liečebný areál pomenovaný. Ideme zelenou značkou spočiatku asfaltkou potom chodníkom a znovu na cestu ktorú niekoľko krát pretíname až k rázcestníku pri Velickom moste 1300 m – odpočívadlo. Pokračujeme priamo hore lesom až sa dostaneme na veľkú lúku k rázcestníku na Velickej poľane 1562 m. Chodníkom v kosodrevine vystúpime na magistrálu k brehu Velického plesa 1670 m. Nachádza sa tu horský hotel Sliezsky dom. Prvá kamenná chatka z roku 1871 stála na východnom brehu plesa. Po roku 1895 postavili na západnom brehu plesa prvý Sliezsky dom. Chatu rozširovali a modernizovali hlavne v rokoch 1957 – 1960, ale v roku 1962 celkom zhorela. Od roku 1968 na jej mieste postavili moderný horský hotel. Od hotela pokračujeme chodníkom popri brehoch plesa. Je jedno z ktorej strany, lebo okolo celého plesa vedie chodník a sutinovým úbočím serpentínami popod previsnuté, stále mokré skaly nazývané Večný dážď, popri Velickom vodopáde do strednej časti Velickej doliny tzv. Kvetnice. Vpravo pohľad na Granátové steny a v ľavo na masív Gerlachovského štítu 2655 m. Pokračujeme trávnatým dnom k Dlhému plesu. Vľavo odbočuje chodník na tzv. Velickú próbu zabezpečenú reťazami a skobami na Gerlachovský štít. Výstup je možný len s horským vodcom a trvá asi 3. Hodiny. Vľavo nad Dlhým plesom sa tiahne jeden z najdlhších tatr. Žlabov – Krčmárov žľab. Stúpame do záveru doliny serpentínami miestami zabezpečenými reťazami do sedla Poľský hrebeň 2200 m. Dolina pokračuje na druhú stranu ako Bielovodská na Lysú Poľanu. Zo sedla ideme vpravo krátkymi ale strmo stúpajúcimi serpentínami po žltej značke a skalným úbočím vystúpime na vrchol Východnej Vysokej 2429 m, odkiaľ je prekrásny výhľad. Návrat tou istou cestou do Polianky

Časy: T. Polianka – Velický most 1,00 hod. – Sliezsky dom 2,00 hod. – Poľský hrebeň 4,00 hod. – Východná Vysoká 2429 m, 4,45 hod. – Poľský hrebeň 5,15 hod. – Sliezsky dom 6,45 hod, – Velický most 7,35 hod. – Tatranská Polianka 8,25 hod.

4.Deň: Posledný deň nás čaká veľmi priemna cesta k vodopádom. Z Tatranskej Lesnej 915 m, pôjdeme žltou značkou lesným chodníkom mierne hore spočiatku lesom, potom pozdĺž Studeného potoka, ktorý preteká obrovským terénnym zlomom a vytvára kaskády. Prídeme k vodopádom Studeného potoka a modrou na poľanu Kamzík 1285 m, – Starolesniansku poľanu, ktorá sa nachádza v ústí oboch Studených dolín. Od roku 1863 na nej stojí Rainerova chata – najstaršia tatr. Chata. V roku 1884 v jej blízkosti postavili chatu Kamzík ktorej tri roky chýbali k storočnici ale sa jej nedočkala lebo ju asanovali, čo po slovensky znamená zbúrali. Od základov chaty červenou chodníkom cez most ponad Veľký Studený potok serpentínami na železný most k Obrovskému vodopádu. Späť na poľanu Kamzík a Hrebienok 1285 m, a popri pozemnej lanovke zostúpime do Starého Smokovca 1000 m.

Časy: Tatr. Lesná – vodopády Studeného potoka 1,30 hod. – Poľana Kamzík 1,45 hod. – Obrovský vodopád – Hrebienok 2,05 hod. – Starý Smokovec 2,35 hod.

S pohybom za zdravím, krásou a poznaním

Posledný štvordňový horúci, augustový víkend si členovia Klubu turistov Šurany užívali v Tatrách. Kráčať po lesnom chodníčku, dýchať vôňu ihličia, počúvať spev vtáctva, osviežiť sa v studenom potoku alebo plese, pochutnávať si na čučoriedkach a obdivovať prírodu – to všetko nás čakalo počas týchto štyroch dní. Prvý deň sme začínali túru v Nízkych Tatrách. Za obcou Malužina sme odbočili do doliny Svidovo a pokračovali sme do Svidovského sedla 1132 m, kde sa nám naskytol pohľad na skaly Ohnišťa. Nasledujú serpentíny, ktoré zmierňujú stúpanie a po prejdení svahu stojíme na veľkej lúke, pri odbočke tvarovej značky na vrchol Ohnišťa 1539 m. V diaľke sa vyníma impozantný masív Ďumbiera a naskytnú sa nám hlboké pohľady do doliny Puchalky a Jánskej. Vo vrcholových partiách má Ohnište ráz zvlnenej krasovej plošiny s početnými priepasťami a zrázmi, oddelenými úzkymi plošinami. Pod hlavným vrcholom je 125 m hlboká ľadová priepasť a neďaleko od nej je 10 m vysoký skalný otvor – Okno, cieľ našej túry. Vraciame sa tou istou cestou na poľanu Ohnišťa a pokračujeme cez Michalovské sedlo na pamätný vrch Slemä 1470 m. Je to zalesnený, kde tu bralnatý vrch, do ktorého počas SNP narazilo sovietske dopravné lietadlo a celá posádka zahynula. Pri zvyškoch lietadla sa nachádza pamätná mohyla. Urobíme zopár záberov, zapíšeme sa do vrcholovej knihy a cez Brtkovicu pokračujeme do Liptovskej Porúbky, kde túra končí. Ďalšie tri dni sme strávili vo Vysokých Tatrách. Druhý deň sme začínali na Štrbskom Plese 1350 m. Tatranskou magistrálou sme sa dostali k Popradskému plesu, odkiaľ sme Mengusovskou dolinou pokračvali k Veľkému Hincovmu plesu, ktoré je najväčším plesom na slovenskej strane Tatier. Od plesa pokračujeme serpentínami do Kôprovského sedla. Záverečný úsek vedie po sutinovom úbočí Kôprovského štítu. Výhľad z vrcholu Kôprovského štítu 2363 m je skutočne nádherný. Vidieť Kriváň, Rysy, Vysokú, Lomnický štít a pod nami panorámu s Veľkým Hincovým plesom. Návrat je tou istou cestou na Popradské Pleso a po asfaltke dolu na zastávku Pop. Pleso. Tretí deň sme na túru vychádzali z osady Tatranská Polianka, kde sa liečil český básnik Jiří Wolker, podľa ktorého bol liečebný areál pomenovaný. Stúpame priamo hore, miestami lesom a kosodrevinou k brehu Velického plesa 1670 m, pri ktorom stojí horský hotel Sliezsky dom. Po krátkom oddychu pokračujeme popri brehoch plesa a pri Velickom vodopáde do strednej časti Velickej doliny, tzv. Kvetnice. Vpravo sa kocháme pohľadom na Granátové steny a vľavo na masív Gerlachovského štítu. Po ľavej strane nad Dlhým plesom sa tiahne jeden z najdlhších tatranských žľabov – Krčmárov žľab. Stúpame do záveru doliny, kde nasleduje exponovaný úsek zabezpečený reťazami, do sedla Poľský hrebeň 2200 m. Zo sedla strmo stúpajúcimi serpentínami skalným úbočím sa dostaneme na vrchol Východnej Vysokej 2429 m. Obdivujeme množstvo skalných štítov a veží, hlboké doliny s priezračnými plesami. Vraciame sa tou istou cestou do Tatranskej Polianky. Štvrtý deň sme si zvolili už len kratšiu túru z Tatranskej Lesnej lesom, pozdĺž Studeného potoka, ktorý vytvára kaskády. Popri vodopádoch Studeného potoka prídeme na Starolesniansku poľanu v ústí oboch Studených dolín, kde stála chata Kamzík a kde od roku 1863 stojí Rainerova chata 1301 m. Zhotovíme posledné fotografické zábery a z Hrebienku schádzame popri pozemnej lanovke do Starého Smokovca, kde naše putovanie končí. Nasledujúca turistická akcia nás zavedie na Poľanu.

Gabriel Jóžeffi

fotogaléria